Slovensko oslavuje senzačné striebro z hokejových majstrovstiev, no už vo štvrtok (24.5.) sa môže zviditeľniť v ďalšej významnej súťaži. Max Jason Mai a jeho tím sú už vyše týždňa v azerbajdžanskom Baku, kde sa pripravujú na semifinále Eurovízie. Spevák si našiel čas aj na exkluzívny rozhovor pre Hudba.sk, v ktorom sa okrem aktuálnych tém otvorene vracia i do minulosti.
Nemohli sme pozerať štvrťfinále, nemohli sme pozerať semifinále... Sme nasraní, ale na finále sa posnažíme, aby sme vysielanie našli na nete, lebo azerbajdžanská televízia ho nedáva. Hoci Rusov by predsa mohli! Našim držím silno palce, konečne dostali príležitosť mladí chalani a v kombinácii so starými harcovníkmi je to NIEČO. Držíme im palce, celý MJM tím, a myslíme na nich maximálne! (rozhovor bol dokončený tesne pred finále, pozn. autora)
Myslíš, že úspech hokejistov môže Slovensku pomôcť aj v Eurosongu? Európa bude možno viac zvedavá na nášho reprezentanta...
Určite, už sa to prejavilo. V Baku každý reaguje na našu vlajku a pripomína obrovský úspech našich hokejistov. Bodaj by to vyšlo tak, že po našich reprezentantoch by bolo Slovensko o pár dní v ďalšom vo svete ostro sledovanom finále.
Aké sú Tvoje doterajšie dojmy z Baku a z produkcie Eurovision Song Contestu?
Super zvuk v hale, skvelý prístup organizačného tímu i technické zabezpečenie. Organizáciu pódia robí firma, ktorá má na starosti najväčšie festivaly, napríklad Rock am Ring, čo je obrovský festival. Tak vyzerá aj ich profi prístup. Pre mňa je to obrovská skúsenosť.
Vydavateľstvá interpretom zväzujú ruky
Vráťme sa na chvíľu do minulosti. Ako si spomínaš na obdobie bezprostredne po Superstar? Aký to bol pocit, byť zrazu v tom kolotoči?
Bolo to obdobie prvých kontaktov, všetko bolo pre mňa nové. Človek nevie komu veriť, bolo tam viac naivity, viac dôverčivosti. Bol som iný, mladší, nevinnejší a menej skúsený, ale spomínam na to veľmi kladne, boli to krásne časy. Fanúšikovia nás strašne podporovali všade, kde sme hrali, a snažil som sa – tak ako vždy – už aj vtedy si až tak nepripúšťať negatíva šoubiznisu a ísť si svoju cestu. Aj v rámci prvého albumu som spravil v podstate nie až také veľké kompromisy, v porovnaní s inými "kolegami".
Čo Ťa v rámci príprav a neskôr propagácie tvojho debutového albumu najviac prekvapilo? Či už pozitívne alebo negatívne.
Trochu ma prekvapil vtedajší prístup vydavateľstva. Čakal som väčšiu podporu, ale potom som pochopil, že to chodí inak. Sú tam v pozadí iné veci, ktoré podnecujú ľudí, ktorí majú slovo, k tomu, aby niekoho podporili. A to je väčšinou záväzok k niečomu, resp. konanie podľa toho, ako chcú oni. Na jednej strane to dokážem pochopiť, na druhej strane to ale strašne zväzuje interpretovi ruky.
Čo bolo hlavným impulzom, kedy si si povedal, že už stačilo Mira Šmajdu, že je čas obrátiť list a začať novú etapu? Bola to nespokojnosť s niečím konkrétnym v tvojej kariére, alebo je to tak, že si tú persónu nosil v hlave už dlhší čas a až teraz prišiel ten správny čas posunúť sa niekam ďalej?
Niečo takéto som mal v hlave už dávno – dokonca ešte pred superstar. Robil som už vtedy omnoho tvrdšie veci ako vyšli na prvej doske, no nemohol som ich prezentovať. Najviac intenzívne to však bolo v roku 2011, keď som zložil strašne veľa nového materiálu a vytvoril veľa nových nápadov, ale na úplne inej úrovni. To ma podnietilo k spojeniu mojej hudby s niečím novým, progresívnejším.
Negatívne reakcie som čakal, no hateri ma nezaujímajú
Mnoho ľudí u nás má problém akceptovať takto vytvorený projekt. Myslím si, že je to tak trochu aj prirodzená reakcia, keďže Ťa už predtým poznali ako Mira Šmajdu. Napríklad pri Lady Gaga alebo Madonne to nikto nerieši, jednoducho vytvorili svetové značky, ktoré fungujú a v tejto podobe sme ich spoznali aj my. Bol si z prvotných reakcií sklamaný alebo si ich očakával?
Absolútne som tieto reakcie čakal a nejako ich nechcem rozpitvávať. Situácia je taká aká je a ja sa chcem sústrediť na to, aby ten projekt bol kvalitný. Pretože pokiaľ je kvalitná muzika, vizuály a ďalšie veci, tak je to niečo za čím si stojím a od toho sa odvíja moja vnútorná spokojnosť. Vtedy napríklad kritiku selektujem veľmi objektívne – na jednej strane hateri (ľudia, ktorí nenávistne frflú a hľadajú len chyby, pozn. autora), ktorí ma nezaujímajú, a na druhej strane konštruktívna kritika, ktorú registrujem a prijímam.
V relácii Anjeli strážni si spomínal, že najviac Ťa posúva kritika Tvojich blízkych a že Ti svojimi názormi výrazne pomohli aj pri vzniku projektu Max Jason Mai. V čom Ťa najviac ovplyvnili?
Pomohli mi najmä názory typu, že je škoda mojich vecí, ktoré doma píšem a skladám, a ktoré sú vlastne niečo úplne iné ako prezentujem v Česku a na Slovensku. Stále som o tom intenzívnejšie a intenzívnejšie rozmýšľal – a vyústilo to do projektu MJM.
V nedávnych rozhovoroch si spomínal, že s MJM bude vystupovať aj úplne nová kapela. Kto sú jej členovia a ako si k nim prišiel?
Áno, MJM je po každej stránke nový projekt. Chalani sú deathmetalisti z Bratislavy. Sú z rôznych death a metalcoreových kapiel – napríklad Undying Core alebo Death Revival. S nimi sa cítim vo svojom živle.
Max Jason Mai - Don't Close Your Eyes
Americké rádiá riadia ľudia, ktorí hudbe rozumejú
Súťažnú skladbu Don't Close Your Eyes si nahrával s americkým producentom Michaelom "Elvisom" Baskettom a bubeníkom Garrettom Whitlockom. Ako si sa k práci s nimi dostal?
Ak niečo považujem za správne a potrebné, tak som schopný to spraviť. A je jedno, o čo ide. Toto bol pre mňa krok, ktorý som považoval za potrebný po kvalitatívnej stránke. Dostal som sa k nim tak, že som to riskol.
Ako si spomínaš na samotnú prácu v štúdiu v USA? Bolo to čisto profesionálne alebo skôr uvoľnenejšie, napríklad v porovnaní s Tvojimi skúsenosťami na Slovensku?
Bolo to o 2000% iné. Cítiť tam strašne silnú hudobnú kultúru, roky histórie a skúsenosti s prácou v štúdiu, neuveriteľné vybavenie po každej stránke, strašný cit pre zvuk a napríklad aj neskutočný skill Garretta. O takýchto kombináciách môžeme u nás vlastne zatiaľ iba snívať.
Plánuješ s nimi spolupracovať aj na debutovom albume projektu MJM?
Úprimne, nechcem veľmi hovoriť o tom, čo plánujem, pretože to mám celé v hlave a spravím to. Záleží to však od prostriedkov a je to strašne náročné, takže ak sa bude rodiť výsledok – rád odprezentujem práve ten, ale nechcem o tom dopredu hovoriť.
Dávnejšie si uviedol, že na Slovensku je problém preraziť s rockovým žánrami. Prejavilo sa to aj teraz, keď najpočúvanejšie rádiá odmietajú hrať Tvoju súťažnú pieseň. Ako to vnímaš v kontexte so zahraničím – myslíš, že tam je to s diskrimináciou tvrdších žánrov v hlavných médiách podobne?
Nie je. V USA určite nie. V komerčnom mainstreamovom rádiu počujete Lady Gaga, za tým Alter Bridge, potom Rihannu, za tým Avenged Sevenfold, Lamb Of God a potom napríklad country speváka Blakea Sheltona. Proste rádiový raj, žiadne obmedzenia, žiadne predsudky a hlavne – riadia to v rádiách ľudia, ktorí sa do muziky aj trochu rozumejú.
V Superstar si sa odprezentoval ako všestranný spevák. Plánuješ okrem rockového Maxa Jasona Maia aj projekty v iných žánroch, možno s iným pseudonymom?
Áno, rozmýšľam nad Reggae/R&B projektom.
MJM je projekt, no hlavnou tvárou je zakladateľ
Na tlačovej konferencii si predstavil maxagram, ktorý symbolizuje jednotlivé elementy, spojenie mužskej a ženskej energie a Tvoj základný postoj. Si teda duchovne založený človek? Akou životnou filozofiou sa riadiš?
Áno, som veľmi duchovne založený človek. Nie v ponímaní náboženstva, chodenia do kostola a tak. Zaujímajú ma východné filozofie, stotožňujem sa asi najviac s budhizmom, aj keď sa nerád priraďujem k nejakému vierovyznaniu. Som rád slobodný aj po tejto stránke, rád konám v súlade s prirodzenosťou, s duševnými hodnotami, intuíciou a silou ľudského vnútra – to je moja filozofia.
Každý kus maxagramu obsahuje aj tvoju krv, ktorá má symbolizovať spojenie s Tvojimi fanúšikmi. Spomínal si, že sú schopní šialených vecí, ako napríklad vyvesiť obrovské srdce na Most SNP. Spravili v minulosti niečo podobné?
Spravili skvelé veci a často ma niečím prekvapia. Hlavne na narodeniny alebo v rámci nejakých iných sviatkov – to sa nestačíte čudovať, akých neuveriteľne úžasných nápadov sa dočkáte. Naozaj REŠPEKT!
Na spomínanej tlačovke bolo vidieť, že projekt Max Jason Mai berieš naozaj vážne a vkladáš doňho všetku energiu. Berieš MJM len ako nové umelecké meno alebo ako svoju úplne novú identitu?
Ak do niečoho dáte všetko čo máte – duševne aj materiálne – záleží vám na tom. Je to meno projektu, rovnako ako je meno projektu kapela Billy Talent alebo Bon Jovi. Je to projekt, no hlavnou tvárou je zakladateľ. To je všetko.
Nebojíš sa, že Ti to prerastie cez hlavu a zabudneš, kto skutočne si? Kto alebo čo Ťa drží pri zemi v reálnom živote?
Nemám dôvod – veď je to všetko aj tak len hra. Všetko, čo sa deje okolo. Nechcem sa z toho posrať, na to si dávam najväčší pozor. Teším sa, že mám skvelý MJM tím, dobrých priateľov, s ktorými sme v kontakte aj teraz v Baku. Rozoberáme veci, ktoré súvisia so súkromím, s minulosťou a ľudským priateľským vzťahom. A samozrejme rodina – tá je pre mňa najpodstatnejšia.
V čom sú Max Jason Mai a Miro Šmajda (ten obyčajný chalan mimo kamier a pódií) rovnakí a v čom sa líšia?
Znie to troška schizofrenicky, no na túto otázku by asi lepšie odpovedali moji priatelia a rodina. Ja v tejto fáze žiadny rozdiel nevidím, pretože vkuse pracujem.
Chceme zaujať rockerov, ktorí by Eurovíziu ináč nesledovali
Čím môžeš podľa Teba najviac zaujať zahraničné publikum na Eurovízii?
Myslím, že zhodnotiť takúto vec budem môcť najskôr po súťaži...
V ktorých zo zúčastnených krajín nachádzaš zatiaľ najväčšiu podporu fanúšikov?
Podporu cítim všeobecne – hlavne underground. Snáď prilákame viac rockových fans, ktorí by ináč nesledovali Eurovíziu, pretože všeobecne vládne medzi nami rockermi názor, že Eurovízia je ... (asi niečo nepekné, pozn. autora)
Ktorí z tohtoročných účastníkov Eurosongu Ťa najviac zaujali?
Rambo Amadeus – naozaj neuveriteľný recesista.
Rambo Amadeus - Euro Neuro
Autor: Patrik Marflák
Foto: Facebook.com/maxjasonmai
Súvisiaci interpreti: Max Jason Mai
