Do uskutočnenia ďalšieho ročníka multižánrovej oslavy hudby Colours of Ostrava zostáva už o niečo menej ako 30 dní. Pri tejto príležitosti sme sa o novinkách, ale aj o samotnej organizácii rozprávali s jej "matkou" Zlatou Holušovou. Tá tvrdí, že pri tvorbe jedného z najlepších európskych festivalov ide vždy na maximum.
Úprimne povedané, nerada sa obzerám dozadu, aj keď k tomu jubileum priamo nabáda. Ten festival bol od začiatku koncipovaný ako multižánrový festival, ktorý poslucháčom prináša viac toho neznámeho ako známeho. Behom tých pätnástich rokov zmenil svoje miesto trikrát, no stále v rámci Ostravy. Dnes sme už štvrtý rok v oblasti Dolní Vítkovice, čo je úchvatný areál, ktorý sa tak rýchlo mení, ako sa mení aj Colours. Takže každý rok prinášame nejaké novinky.
Keď sa pozrieme na organizáciu samotného festivalu, čo robíte ako prvé?
Začínam predošlým ročníkom. Keď prichádza sobota a nedeľa, v duchu rozmýšľam nad tým ďalším. Teším sa na moment, keď sa celý ten line-up vyprázdni a ja si to znovu môžem celé znova skladať dohromady ako kocky. Jadro toho ďalšieho ročníka teda väčšinou vzniká už v nedeľu (v posledný deň festivalu, pozn. red.) na tom predchádzajúcom. Proces sa pritom vôbec nezastavuje, pretože festival skončí, potom ho tri mesiace spracovávate, účtujete, likvidujete, dokončujete a v tej dobe zároveň musíte začať znovu pracovať hlavne na partnerských ponukách a podobne. Beží to celý rok.
Dávate si do programu "srdcovky"?
Áno, vždy sú tam "srdcovky". Lepšie povedané, takých sedemdesiat percent sú "srdcovky", pretože veľa cestujem po svete - hudobných festivaloch a veľtrhoch - a vždy tam nájdem niečo, pri čom si poviem "Toto by bolo super do Ostravy". Snažím sa takýmto spôsobom priniesť aj nových, neošúchaných, interpretov a muzikantov z rôznych končín. Tento rok napríklad niekoľko kórejských kapiel alebo speváka z Bhutánu a podobne. Vždy sa tam nájdu perličky, ktoré som objavila na cestách, zaujali mňa alebo mojich najbližších spolupracovníkov a dá sa povedať, že pri programe nerobíme kompromisy. Neexistujú žiadne výplne, neexistujú takzvané "lacné kapely". Každú kapelu, ktorú tam máme, vieme, prečo tam máme a ručíme za jej kvalitu.
Ovplyvňuje výber kapiel medializácia okolo nich? Napríklad, vedeli by ste si predstaviť, že by ste si na Colours of Ostrava pozvali Džamalu, ktorá vyhrala Eurovíziu?
To si vôbec neviem predstaviť. Toto nás síce neovplyvňuje, ale samozrejme, že sa ani Colours nezaobíde bez hviezd, ktoré ľudia očakávajú a chcú. Vždy tam také mená musia byť. Tie mená sú potom kompromisom toho, čo je možné, čo považujeme za kvalitné vo svojom žánri a aké sú očakávania ľudí. Samozrejme, že headlineri sú o tom, aby potešili toho väčšinového fanúšika, ktorý na festival príde, pretože tam aspoň niečo pozná.
Teraz sa nám to podarilo náhodou, že ten mix je veľmi intelektuálny. Je tam Tame Impala vedľa Slowdive, do toho Underworld, čo vždy bola tanečná hudba alternatívneho typu, do toho 2 Cellos, ktorí nadväzujú na minuloročných Rodrigo y Gabriela so špeciálnou verziou klasickej hudby inak spracovanej pre ľudí, ďalej Caro Emerald prinášajúca swing, a potom plejáda úplne nových mien a hviezd, ktoré určite budú neskôr veľké, napríklad Aurora či Kovacs.
Aká je potom spätná väzba, ktorú dostávate?
Mojou spätnou väzbou je chodiť po tom festivale, pozorovať ľudí a vidieť, kde to zafungovalo.
Sledujete diskusie?
Na to, aby som zistila, čo by teoreticky návštevníci na našom festivale chceli, mi stačí Facebook Colours of Ostrava. Ľudia na sociálnych sieťach si ale nevedia predstaviť ceny tých interpretov. Často potom majú nereálne požiadavky rovnako, ako bol Mišo Kaščák trýznený tým, aby priniesol Radiohead. Ľudia často nemajú tušenie, že je to niekedy nad naše možnosti. Stáva sa ale aj to, že sa často trafíme.
Minulý ročník bol z hľadiska väčších mien ovplyvnený komerčným popom (Clean Bandit, Mika, Rudimental) a teraz to vyzerá ako úplne opačný pól. Je to zámer?
Nie je to zámer. Vlani bola úroda práve takýchto kapiel, ktoré boli v kurze. Keby ste sa zamysleli nad tým, aké komerčné kapely sú na iných festivaloch, tak zistíte, že ony nie sú vlastne nikde. Buď sú to tie megahviezdy á la Radiohead alebo Red Hot Chilli Peppers, na ktoré my nedosiahneme v naších končinách, alebo sú to jednoducho mená, ktoré sú trošku alternatívne.
Nebojíte sa úbytku návštevníkov? Lebo práve minulý rok pri takomto sčasti aj komerčnom line-upe ich mal festival Colours of Ostrava najviac vo svojej histórii.
Nebojíme, pretože na tom Colours naozaj nestojí. Stojí na komplexnej kvalite vo všetkých službách, jedle, divadlách, filmoch, diskusiách... Tento rok pridávame jeden celý obrovský projekt Meltingpot, čo je pre nás zásadné a dôležité, pretože na siedmich scenách vystúpia behom siedmich dní asi 150 rečníkov. Budú tam naozaj aj svetové hviezdy tzv. "myšlienkového neba" - nositeľ Nobelovej ceny, Nositeľ Pulitzerovej ceny, významní spisovatelia ako napríklad Robert Fulghum, Leonard Mlodinow alebo jeden z najznámejších historikov Timothy Snyder, ktorý nás môže veľmi inšpirovať v smere toho, čo sa aktuálne deje v spoločnosti. Náš prístup k tomu je ten, že chceme priniesť aj tieto nové myšlienky, pretože si uvedomujeme nebezpečenstvo radikalizácie niektorých extrémistických skupín ako na Slovensku, tak aj v Českej republike. Preto sa o tom chceme baviť. Colours tento rok posilnil túto svoju stránku a spomínaných 150 spíkrov bude diskutovať o tom, čo sa momentálne okolo nás deje.
Aký je váš najobľúbenejší festival v Európe?
Ja mám celkom rada Primaveru, kam chodím pravidelne. Neviem si však predstaviť, že by Primavera bola tu. To je totiž veľmi sparťanský festival. Tam skutočne si neodpočiniete ani chvíľu a je veľmi strohý v zákazníckom servise. My máme divákov oproti tomu veľmi rozmaznaných, nech už je to Pohoda alebo Colours. Ľudia sú zvyknutí, že dostávajú viac ako tú hudbu, na Primavere je len tá hudba a nič iného.
Do akej miery vás inšpirujú iné festivaly a iné koncerty vo vašej organizátorskej činnosti?
Samozrejme, že všetko, čo vidíte vonku vás inšpiruje a niekam vás to posúva, resp. tie vaše predstavy, ako by mali veci vyzerať, ale skôr je to len o tom hľadaní zaujímavých kapiel. Hľadám tie jedinečné veci, takže niekedy kvôli tomu idem na Kapverdy, do Kórey, Austrálie a hľadám všade na svete. Niekedy je to bolestná cesta - strávite niekde desať dní a vyberiete iba jednu kapelu.
Pohodou ste sa inšpirovali tiež?
My sme s Mišom (Kaščákom, pozn. red.) dlhodobo dobrými kamarátmi a priateľmi. Myslím, že máme dokonca podobný vkus. Zásadne sa stretávame iba v zahraničí (smiech) - vždy na tých istých konferenciách alebo showcase festivaloch, tam sa spolu porozprávame a myslím si, že sme si celkom blízki. V mnohých veciach dokonca myslíme podobne.
Máte nejakú konkrétnu vidinu toho, kde by mal podľa vás Colours of Ostrava byť v budúcnosti?
Nie. Keby ste sa ma spýtali pred rokom, nevedela by som vám povedať, že budeme v čase Colours robiť najväčšiu medzinárodnú konferenciu. Nové nápady prichádzajú a ja sa ich snažím zakaždým realizovať. Moje motto mi hovorí, aby som robila každý jeden festival akoby bol mojím posledným. Preto potom všetko "vypálime", čo máme a nič si nenechávame na neskôr. Tým posúvame tú latku a vždy ideme na maximum.
Autor: Marek Majzon
Foto: Matyas Theuer
