Celeste Buckingham valcuje rádia jedným hitom za druhým. Po obrovskom úspechu piesne Run Run Run nahrala s AMO hit Swing a v septembri plánuje predstaviť ďalší singel. Speváčka a skladateľka však aj napriek mladému veku vie, čo môže od hudobného priemyslu očakávať, a preto sa snaží nezaspať na vavrínoch.
Áno aj nie. Pôvodný plán bol taký, že sa na Slovensko budem vracať každý druhý mesiac – najbližšie to teda vychádzalo na koniec septembra. S termínmi je to u mňa ťažké, keďže mám školu a v prípade, že chcem odísť, musím si to vybaviť s učiteľmi. Len pred nedávnom mi ale zavolal môj manažér s ponukou na dva koncerty a návrhom, že by sme zároveň mohli nahrať aj nový singel a natočiť k nemu videoklip. Tak som tu.
Jedno zo spomínaných vystúpení bolo na Dni otvorených dverí v TV Markíza. Prečo práve takéto podujatie a nie samostatný koncert?
Sólový koncert som ešte robiť nechcela. Nie preto, že by som na to nebola pripravená alebo nemala dosť materiálu, ale v súčasnosti mi to takto vyhovuje viac. Momentálne som v situácii, keď z dôvodu môjho štúdia v USA musím odmietať vystúpenia na rôznych akciách i moje samostatné koncerty pre fanúšikov. Možnosť vystúpenia na DOD v Markíze bola preto spolu s koncertom v Ostrave jedným z hlavných impulzov pre môj krátky pracovný pobyt na Slovensku a v Čechách. Deň otvorených dverí je akcia, ktorú vidí veľké množstvo ľudí v televízii, no mohla som sa tam aj stretnúť so svojimi fanúšikmi.
Celeste Buckingham na Dni otvorených dní 2012 v TV Markíza - viac fotografií
Okrem toho tu máš aj nejaké iné plány?
Úprimne povedané nemám ani päť minút voľna. Ráno vstanem, celý deň riešim veci, vrátim sa o polnoci, niečo si zohrejem, idem spať a zase dookola. Aj napriek tomu to zbožňujem – som workoholik a svoju prácu mám strašne rada, takže to zvládam.
A čo tvoje pôsobenie v Amerike?
V Amerike oddychujem – nie však pracovne, ale súkromne. Mám tam školu, pracujem v štúdiách a cestujem, takže až taký rozdiel to nie je. Zmena je v ľuďoch – na Slovensku ma fanúšikovia spoznávajú aj keď idem na nákup, a kvôli tomu začínam strácať svoje súkromie. Vidím to napríklad aj vtedy, keď sedím v aute, stojím na červenú a ľudia sa na mňa pozerajú. To sú také smiešne a miestami skoro až absurdné situácie. Vôbec mi to ale nevadí. Čo sa týka pracovných povinností, tak sa v USA snažím angažovať ako speváčka a zároveň i ako skladateľka.
Akým spôsobom tam ako skladateľka pracuješ?
V podstate sa pohybujem v okolí producentov, ktorí komunikujú s veľkými menami svetového hudobného priemyslu. Celé to funguje tak, že my ako autori pracujeme na skladbách, ktoré sú následne ponúkané rôznym interpretom podľa toho, či sa k nim hodia. Ja som teraz napríklad robila na piesňach, ktoré by mohli ísť Katharine McPhee a dokonca sme sa rozprávali aj o Selene Gomez. Táto práca je však len niečo, čo robím popri spievaní.
Takže skladanie pesničiek pre iných interpretov je len bokovka...
Asi tak. Je dobré, že sa zlepšujem v písaní skladieb, a preto by som sa toho len nerada vzdala. Dáva mi to neoceniteľné skúsenosti, ktoré v budúcnosti určite využijem. Ďalšia vec je, že mnoho muzikantov, ktorí v minulosti pracovali ako skladatelia, sa stali veľmi známymi spevákmi. Spomeniem Keri Hilson, Katy Perry, Lady Gaga...
Keď sme pri známych menách, spolupracuješ s tímom Kelly Clarkson – ako si sa k nim dostala?
Ono je to relatívne krátky príbeh. S rodinou sme sa odsťahovali do Nashvillu a mama mi navrhla, aby som si tam skúsila spraviť nejaké kontakty. Náhodou sa nám podarilo dostať sa k manažérke Kelly Clarkson, ktorej sme poslali pár mojich skladieb. Nasledovalo stretnutie, kde ma odporučila svojmu známemu a ten si ma vzal pod svoje krídla ako skladateľku.
Snažím sa robiť hudbu tak, aby sa v prvom rade páčila mne
Za sebou máš duety s Majkom Spiritom, Martinom Harichom, Noahom Ellenwoodom. V jednom rozhovore si dokonca spomínala, že ťa oslovil Miro Jaroš...
To je pravda, no nikdy k žiadnej spolupráci nedošlo. Ozval sa mi len chvíľu pred tým, ako mal vyjsť album, takže na to nebol čas. Ak si dobre spomínam, posielal mi aj demo nejakej pomalej piesne, ktoré sa mi veľmi páčilo, no bohužiaľ sme sa k tomu už nedostali. Možno v budúcnosti k niečomu dôjde – Miro je podľa mňa veľmi zaujímavý človek a zo spolupráce s ním by mohlo niečo vzísť.
Majk Spirit po spolupráci s tebou povedal, že si bola taká dobrá, že sa z teba skoro "posral". Aký dojem na teba spravil?
(smiech) Majka mám rada, pretože je nový človek, a to doslova. Akoby ani nepatril do šoubiznisu – je jednoducho iný ako väčšina ľudí, ktorí sa v tejto branži pohybujú. Nemala som možnosť ho spoznať nejako bližšie, ale je to veľmi milý a hlavne dobrý človek.
Majk nie je jediný hip-hopový interpret, s ktorým si pracovala. Čo ti dáva spolupráca s hudobníkmi úplne iného žánra?
Veľmi ma obohatila spolupráca s AMO a ďalšími ľuďmi. Práve vďaka nim som si uvedomila, že netreba hľadieť iba na to, čo chcú ostatní počuť v rádiách. Som predsa človek s vlastným názorom a vkusom, a preto sa snažím robiť hudbu tak, aby sa v prvom rade páčila mne. To je aj prípad skladby Run Run Run – nikdy som ju nerobila so zámerom, aby sa stala rádiovým hitom, hoci som vedela, že je chytľavá a má potenciál. Aj napriek tomu ma šokovalo, keď som sa dozvedela, že sa z nej stala najhranejšia pieseň na Slovensku. Keď tvorím, tak vychádzam zo žánrov, ktoré mám rada. Ako som už povedala, hlavné je, aby sa to páčilo mne.
Akú hudbu teda počúvaš?
Nemám vyhranený vkus – ide o to, aby sa mi páčila melódia. Snažím sa hudbu vnímať takto, pretože keď má človek predsudky voči určitému žánru, môže prísť o mnoho zaujímavých skladieb, ktoré by ho nejakým spôsobom mohli obohatiť. Aby som ale bola konkrétna, mám rada Coldplay, The Fray, Alexa Clarea, na mobile mám dokonca Slipknot, Ushera, Katy Perry, nejaký rap, house, disco... Môj otec napríklad počúva inštrumentálny jazz a The Beatles, mama perzskú hudbu a sestra zas rock a metal. U mňa sa to všetko mieša.
A čo sa slovenskej produkcie týka?
Musím sa priznať, že tú až tak napočúvanú nemám, ale snažím sa to napraviť. Predsa len, ako slovenská interpretka by som toho mala poznať omnoho viac... Veľmi ale obľubujem IMT Smile. Viem, že sa nepáčia každému, no ich pesničky majú veľmi dobrú a najmä chytľavú melodickú linku, čo v dnešnej dobe má iba málokto. Okrem toho som počúvala Richarda Müllera, dokonca aj Rytmusa, Zuzanu Smatanovú a keď som bola mladšia, tak sa mi páčila aj Kristína.
Hrdá Slovenka s multinárodnými koreňmi
V žilách ti koluje americko-švajčiarsko-iránsko-ruská krv – spravilo aj to niečo s tvojím hudobným smerovaním?
Najmä tá iránska časť. Veľmi sa mi páči to, keď tamojší interpreti vezmú 2000 rokov starú báseň a spravia z nej nádhernú orientálnu pesničku. Do istej miery ma ale ovplyvnila aj americká hudba, konkrétne jazzoví velikáni ako Dean Martin, B.B. King či Frank Sinatra. Títo páni ma naučili to, že skladba musí byť v prvom rade pohodová. Človek by preto mal mať dobrý pocit aj zo smutnej pesničky.
Existuje nejaký "sound", ku ktorému by si sa chcela dopracovať?
Nie som si úplne istá čo by sa ku mne na sto percent hodilo. Zatiaľ na to idem cez americký soul, no v budúcnosti sa to ešte pravdepodobne zmení.
Už sme načali to, že pochádzaš z multikultúrnej rodiny. V jednom rozhovore si však povedala, že chceš aby na teba boli Slováci hrdí. Považuješ sa teda za Slovenku?
Áno, hoci sa to s mojou slovenčinou nezdá. (smiech) Mám k tejto krajine veľmi pozitívny vzťah, a to nielen preto, že tu žijem celý svoj život. Uvedomím si to vždy, keď idem do Ameriky – je tam fajn, ale chýba mi domov. Verím, že ak sa mi podarí uspieť vo svete, tak budú na mňa Slováci hrdí, pretože to nerobím len pre seba, ale aj pre nich.
Mnoho Slovákov sa snaží presadiť v zahraničí – myslíš si, že to má význam?
Je dobré, že sa o to snažia, no nejde o to, či je človek Slovák alebo Čech. Ide o to, aký má talent a koľko na sebe pracuje. Vypočujte si moje videá zo Superstar a vypočujte si ma teraz. Snažím sa na sebe neustále pracovať a zlepšovať sa, pretože stále sa mám čo učiť, a to platí pre každého. Každý muzikant má šancu byť lepší. Pre Slovákov, ktorí chcú isť do zahraničia, je možno prekážkou angličtina – ale aj to sa dá prekonať prácou. Ja napríklad robím coaching v štúdiu, píšem texty, počula som už známych aj menej známych interpretov a musím povedať, že mnohí na to majú.
Hudba nie je súťaž
Svojho času si si prešla talentovou súťažou, s ktorými sa v poslednej dobe roztrhlo vrece. Aký bol popud na to, aby si sa prihlásila?
Išla som tam ukázať to, že existuje speváčka, ktorá na sebe chce pracovať a ktorá na to má. V tej dobe som však mala len 15 rokov a keď si teraz pozerám videá, nemôžem uveriť, že som na nich ja. Som však veľmi vďačná za možnosť, ktorú som dostala – bol to prvý krôčik, vďaka ktorému som neskôr zistila ako celý tento biznis funguje.
Marián Čekovský raz povedal, že hudba nie je súťaž. Čo si o tom myslíš?
Plne súhlasím. Hudba je expresia ľudských emócií. Biznis je súťaž. Na druhú stranu si však treba uvedomiť, že hudba a biznis idú miestami ruka v ruke, a preto je potrebné, aby sa človek snažil a pracoval na sebe. Nie je to ale o tom byť najlepší – aspoň by nemalo byť. Niektorí speváci však sú iba stroje a hudobníkmi sú ich producenti. Tí pre nich píšu pesničky a robia všetku robotu. Podľa mňa je človek v hudbe najúspešnejší vtedy, keď si nevšíma to, ako je na tom oproti ostatným – mal by sa zlepšovať najmä kvôli sebe a nie kvôli iným.
Ako teda vnímaš hudobný priemysel s odstupom času?
Presne o tomto bude môj nový singel Never Be You, ktorý vyjde niekedy koncom septembra. Nemôžem zachádzať do detailov, no tá pesnička je o mojom vzťahu s hudobnou scénou a biznisom ako takým. V tejto branži je totižto množstvo ľudí – jedni berú hudbu tak, ako ja, a pre druhých je to súťaž. Okrem toho môžem ešte prezradiť to, že pôjde o rockovejšiu skladbu. Na ostatné si ale budete musieť počkať...
Celeste Buckingham - Run Run Run
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Celeste Buckingham
