David Koller má za sebou obdobie plné práce a inšpirácie, ktorej výsledok môžu fanúšikovia už pár mesiacov počúvať v podobe albumu ČeskosLOVEnsko. Tá najaktívnejšia časť roka ho však ešte len čaká - turné. Koller však nezostal len pri ňom. Pre Hudba.sk sa rozhovoril aj o téme Rómov, migrantov či politiky.
My máme tú úvodnú časť už vlastne za sebou. Hrali sme dva veľké koncerty v Prahe a Brne, takže to máme celé pripravené a tešíme sa na to, až to "rozjedem". Vzali sme so sebou ako hosťa aj Michala Ambroža, s ktorým sme v dvadsiatich rokoch zakladali Jasnú páku. Takže si zahráme aj pár našich starých punkových pesničiek. A ako hosťa máme aj Petra Aristonea a tešíme sa, že si zahráme.
Koncom mesiaca ešte absolvujete koncert v Londýne s kapelou Korben Dallas. Bude to také zahriatie pred samotným turné? A mimochodom, prečo práve Korbeni?
Čo sa týka zahriatia - hrali sme celé leto, takže už sme pripravení. A myslím, že to tak zariadil promotér tých koncertov, že hráme s Korbenmi. My ich máme radi, ja som ich fanúšik, takže na túto ponuku sme celkom zvesela povedali, že do toho ideme.
Celkovo asi máte silný vzťah k Slovensku, keďže spolupracujete s viacerými umelcami odtiaľto, nehovoriac o koncepcii nového albumu...
Ja som typický produkt Čechoslovakizmu. Myslím, že sme tak prepojení už sto rokov, že to žiadna politika nezmení. Najprv sa postavili hranice po rozdelení Československa, aby sa zase mohli zbúrať. To sú srandy tých politikov, ktorí to majú ako biznis a ľudia ich vôbec nezaujímajú. Ja sám mám v kapele niekoľko Slovákov a rozumiem po slovensky skoro rovnako ako po česky. Myslím si, že tie vzťahy sa udržujú.
Napriek tomu, máte na albume aj zahraničných producentov, veľké mená. Prečo? Chceli ste sa niečomu priučiť?
Manažér Laco Vajdička ma pozval do Londýna, aby som si tam s ním dal pár stretnutí s rôznymi producentmi. Hovoril, že by bola škoda tie kontakty nevyužiť, keď už ich má, tak sme sa stretli napríklad s človekom od Madonny, s francúzskym producentom Fabienom Waltmannom. No nakoniec vypadli z toho dvaja - Steve Lyon a Kipper Eldridge, tam to nejako zapadlo.
Čo Vám to koniec koncov celé dalo?
V Anglicku je to rozdielne. My sa tu hráme na nezávislú scénu alebo si myslíme, že robíme pop music a oni hovoria - vy robíte indie. Tam sa skutočne snažia poctivo vliezť do zadku všetkým, pretože keď tam urobíš hit, tak sa pravdepodobne dostaneš do sveta a zarobíš na tom strašný balík. Bol som prekvapený, že sú tam nahrávacie štúdiá, ktoré slúžia len na songwriting. Stretnú sa tam dvaja ľudia a robia spolu na hudbe. A keď urobia niečo dobré, tak potom z toho všetci majú zadosťučinenie a prípadne aj slávu.
V jednom takom štúdiu je 40 miestností, kde snáď 80 umelcov robí po dvojiciach na spoločných pesničkách. Prišiel som do štúdia za Steveom Lyonom a s gitaristom z jeho kapely sme na niečom začali pracovať. Poznali sme sa päť minút a síce sme sa nikam nedostali, ale z fleku sme sa o to pokúsili. On mal gitaru, ja som mal ústa a skúšali sme rôzne varianty. U nás si každý dáva pozor, aby tvoril ako samotný skladateľ, ale tam sa s tým neserú, pretože ako tímy sú ďaleko úspešnejší. A mne to bolo príjemné, trochu ma to kopalo do zadku, aby som niečo robil a nenechal to tak, že si to sám niekde vymyslím. S Michalom Pelantom sme tak urobili pár pesničiek, ktoré nás veľmi baví hrať na koncertoch.
Tiež ste sa vyjadrili, že Váš vzťah s producentmi bol viac o spolupráci než o tom, že by to oni mali celé vo svojich rukách.
Oni chceli, aby sme im zahrali to, čo máme radi my a k tomu nám trebárs niečo povedali, ale aj nie. Na druhej strane, každá skladba je iná. Nedá sa to nejako generalizovať, že to bude projekt, ktorý bude riadiť jeden producent. Tak to nie je.
Ako sa teda dívajú na našu scénu? Musí to byť pre nich asi iné - práca v štúdiu, spôsob skladania hudby, celkovo žánre, ktoré hrajú české a slovenské kapely.
Každá vec sa robí iným spôsobom a oni k nej aj inak pristupujú. My sme si po prvých nahrávaniach minulú jeseň povedali, že sa nám pesničky z toho prvého vrhu veľmi nepáčia, boli príliš anglické a oni nám nechceli veriť, že to chceme prerábať, keď už je to hotové. My sme im potom zahrali novú verziu a oni na to pristúpili, že je to dobré. Príkladom je aj Gypsy Love, ktorá na začiatku znela úplne inak. Producenti do toho vstúpili s tou anglickou vervou, ale my sme Česi, my hráme trochu viac zase našu muziku, nie anglickú scénu.
Z vlastných myšlienok som sa už vykecal
Nakoľko ste v tvorbe hudby tvrdohlavý a nakoľko si do toho nechávate od okolia zasahovať?
Tak u producenta je dobré, že on na začiatku vie, ako to bude znieť na konci, čo niekedy samotný muzikant vedieť nemusí. Nemusí mať tú predstavivosť. Keď producentovi necháte voľnosť, tak to je predpoklad, aby tam nerobil len nejakého zvukára, ktorý hýbe šabľami a potenciometrami, ale bol človekom, ktorý sa spolupodieľa na konečnom výtvore. Je to proste nejaká kooperácia a pochopiteľne si musím toho človeka vážiť, či mu veriť, inak by tam nemohol sedieť.
Kritika sa k albumu postavila pozitívne. Je to pre Vás dôležité, smerodajné?
Ja sa vždy trochu bojím. Ale myslím, že to je dobre urobený album. V každom prípade to nechám na ľudoch, my už to neovplyvníme. Akurát možno propagáciou toho turné.
Aké pocity mávate po dokončení albumu? Je to akési zadosťučinenie typu - moja najlepšia doska je na svete?
Je to ako keď začnú prázdniny alebo keď rozbalíte pod stromčekom všetky darčeky a viete, že máte chvíľu voľno. Že ste urobili maximum pre to, aby to bolo príjemné, že ste niečo dokončili, máte to za sebou a dali ste tomu všetko.
Veľa sa hovorilo o Vašej spolupráci s Mirkou Ábelovou. Prečo ste sa rozhodli nechať tvorbu textov na niekoho iného? Nepotrebujete sa v tomto smere realizovať?
Ja mám pocit, že už som sa dosť "vykecal" z tých vlastných myšlienok a má to niekoľko aspektov, prečo som na posledných pár albumov nič nenapísal. Po prvé, nemám potrebu otvárať svoje vnútro, po druhé som si prečítal toľko textov od básnikov za posledné roky, že sa k nim vôbec nechcem pasovať, prosto nie som básnik, ale muzikant. A po tretie, som lenivý a som rád, keď mi niekto prinesie nejaký super text. A nie je tam len Mirka, sú tam aj Luďěk Marks a Michal Ambrož.
Aký je tam potom Váš vklad?
Pochopiteľne, témy textov sú moje. To, o čom spievam, prenechám básnikovi, aby to napísal a aby som spieval to, čo chcem ja. Aby to neboli Holky z naší školky, keď mám päťdesiat. Nechcem tie témy spracovávať z dôvodov, ktoré som vysvetlil. Ale potom sú moje aj melódie, harmónie, rytmus je môj, zvuk je môj, spev je môj.
Vo Vašom veku tie témy teda nie sú Holky z naší školky. Čo to teda je?
Holky z vaší školy (smiech).
Prečítajte si: Kollerov album ČeskosLOVEnsko je skvelým kokteilom farieb a vôní života
Každý by sa mal pozrieť, kde má nos medzi očami
S istotou však môžete povedať, že v textoch neobchádzate politiku. Songy ako Psychopat alebo Galerka - ako na ne reagujú ľudia? Nerozdeľuje ich to na dva tábory, že o veciach hovoríte tak natvrdo a narovinu?
Ja sa nezaoberám tým, čo o tom kto hovorí. Nesledujem to. Ak to niekomu prekáža, tak klame sám seba.
Mali by sa umelci vyjadrovať k politike?
Ja myslím, že každý sa má vyjadrovať k politike, je to vec verejná. Na Slovensku asi nie ste nespokojní s politikmi, ale u nás v Čechách sme celkom dosť. My tam máme rôznych prefízlovaných chytrákov z Ruska a je dobre, aby sme si na nich dali pozor. Ak ich rovno nezavrieť. Je to strašné.
Do citlivej témy ste zasiahli aj v klipe Gypsy love, ktorý naráža na rómsku otázku. Keďže vieme, ako sa ľudia v našich krajinách stavajú nielen k nim, ale momentálne aj k otázke iných kultúr, prečo takýto vizuál?
Podľa mňa to tam nie je nejako explicitne povedané, že by človek plakal nad údelom Rómov v republike, ale pretože mám veľa kamarátov Rómov, ktorí sú muzikanti, tak je mi tá téma celkom blízka. Aj Karlín, kde som sa narodil, bol kedysi snáď z polovice o Rómoch a dodnes tam žije veľa kamarátov z tej doby, s ktorými hrávam a máme spoločné projekty. Takže mi tá téma nie je vzdialená a myslím si, že režisér Roland Wranik, ktorý je z východu, ju celkom vystihol.
Ja by som to tak nevedel uchopiť, je to romantické. A myslím si, že teraz budú všetci radi, že tu majú Rómov, pretože sem príde množstvo ľudí, ktorých nebudeme vôbec poznať. Človek sa ich bude podvedome báť, ale my im vlastne musíme pomôcť. Nemôžeme ich nechať vykrvácať na hraniciach alebo nechať zomrieť s deťmi na jednej kope. Navrch, skúsme byť na týždeň Rómovia.
Nie je pre ľudí trochu provokáciou poukazovať na tieto témy v hudbe?
Myslím si, že by sa každý mal pozrieť, kde má nos medzi očami, pretože každý z nás odniekiaľ prišiel. Najprv sa to ťahalo z Afriky cez Mezopotámiu, Irán až ďalej do Európy. Vyvraždili sa tu neandertálci, s ktorými sme sa spájali. História je skrátka o uzurpovaní cudzieho prostredia a tí ľudia vlastne idú za jedlom a lepšími podmienkami. Nemôžeme ich nechať len tak, nemôžeme im nepomôcť. To predsa nejde, že budeme prekračovať mŕtvoly na ulici.
Toto znie ako niečo, čo by mohlo byť silným hudobným posolstvom.
Na posolstvá seriem. Ja žijem tým, čo robím teraz a hovorím o témach, ktoré považujem v danom čase za dôležité.
Počúvajte celý album ČeskosLOVEnsko na Deezeri:
- informácie o službe Deezer -
Termíny slovenskej časti turné Davida Kollera:
26. 10. - Nitra, PKO
27. 10. - Bratislava, Aegon aréna NTC
29. 10. - Banská Bystrica, Ministry of Fun
30. 10. - Košice, Spoločenský pavilón
31. 10. - Žilina, Dom Odborov - Estrádna sála
Vstupenky:
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Tomáš Beran
Súvisiaci interpreti: David Koller
