O Kristíne si utvoríte komplexný obraz len ak navštívite jej vystúpenie, kde má s kapelou priestor detailne predviesť svoje schopnosti. Vypredaným koncertom v Košiciach v polovici decembra uzavrela už tretiu sériu Horehronie Tour. Pri tejto príležitosti si populárna speváčka našla čas odpovedať na otázky o rôznych aktivitách, speve, komponovaní i plánoch na budúci rok.
Hodnotím ho veľmi pozitívne. Bolo veľmi úspešné a som šťastná, že ako speváčka mám vlastné koncerty, ktoré sú navyše vypredané. Som rada, že ľudia chodia podporiť slovenskú hudbu, sú zvedaví na mňa a moje piesne. Teší ma, že som turné mohla ukončiť kvázi doma, na východnom Slovensku, no ešte predtým som mala česť spoznať miesta, kde som ešte nebola. Na iné miesta, ako sú Praha, Ostrava a Košice, som sa vrátila po dvoch rokoch. Bolo to zase o niečo emotívnejšie, vo väčších priestoroch. Mala som veľmi dobrý pocit z toho, že som mohla "dobyť" pražskú Lucernu. Momentálne som po turné výborne naladená.
Je v zahraničí nejaké miesto, kde by ste radi mali koncert?
Určite by som si rada zaspievala v Poľsku, napríklad vo Varšave. Sú mi blízke aj ďalšie slovanské krajiny ako Srbsko a Chorvátsko.
Táto skutočnosť sa viac-menej odráža v melódiách Vašich piesní.
Robím hudbu v slovenskom jazyku, ktorému rozumejú aj Česi, a je veľmi milé, že vďaka Horehroniu mám fanúšikov po celom svete. To je pre mňa najväčší úspech celej Eurovízie, že mi dodnes chodia emaily s tým, že ľudia odo mňa chcú podpis. V komentároch na Facebooku alebo Youtube mi píšu ľudia z Poľska, Ruska, Ukrajiny či Azerbajdžanu, vo Francúzsku mám svoj fanklub. Je fajn, že sa moja hudba páči aj v zahraničí.
Väčšina umelcov zvykne "Best of" albumami bilancovať určité obdobie života alebo kariéry. Bolo niečo podobné dôvodom na vydanie výberovky Tie naj v roku 2014?
Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo to vydávam, keďže mnohí interpreti to robia v neskoršom veku a dávajú tým najavo, že viac-menej končia. Nad tým som sa samozrejme len pousmiala, keďže hlavným dôvodom jeho vydania bolo, že som dostávala emaily a prosby, kde by sa dal kúpiť album. Nosiče sme mali vypredané, tak sme rozmýšľali, čo s tým urobíme. Povedali sme si, že vydáme CD, kde budú skladby, ktoré sú na koncertoch žiadané a boli vydané ako single. Vedeli sme aj to, že tam dáme veci, ktoré na singloch nevyšli, no majú vysoký počet zhliadnutí na Youtube. A rozhodli sme sa tam dať nové piesne, ktoré doteraz nevyšli - Ta ne, Rozchodový reggaeton, Ovoňaj ma ako ružu s pánom Ladislavom Chudíkom, Život je vždy fajn a Navždy. Teším sa, že to vyšlo a že som niečo také vedela ľuďom ponúknuť. Po roku ide o stále jeden z najpredávanejších slovenských albumov, takže čo k tomu viac dodať?
S akým ohlasom sa stretol Váš kalendár na rok 2016? Mám pocit, že je veľmi žiadaný...
Áno, má výbornú odozvu. Predošlý kalendár na rok 2015 sa niesol v inom duchu, ten aktuálny má ako nosnú tému život pri vlakoch. Dôvodom vlakovej tematiky je, že už druhý rok spolupracujem s firmou AŽD Praha. Pre mňa je dôležité, aby mali moje výtvory každý rok stúpajúcu tendenciu. Keď sa niektorí ľudia dozvedeli, že znovu budem tvárou kalendára, pýtali sa, čo tam akože idem fotiť, či nepôjdem do plaviek. Odpovedala som, že do plaviek určite nie, chceli sme sa posunúť niekde inde aj bez toho, aby som sa extra odhaľovala. Robila som ho s úžasnými ľuďmi, mala som výlučne ženskú zostavu. Fotky robila Petra Ficová, čo je top fotografka, mojou vizážistkou je Lucia Ružová a všetky kostýmy navrhla a ušila Janka Gavalcová.
V slovenčine sa vyžívam, nemám dôvod spievať po anglicky
K hokejovým majstrovstvám sveta ste po anglicky naspievali pieseň Life Is A Game. Vyjadrili ste sa, že pre Vás je najlepšie spievať po slovensky, ale predsa len, neuvažovali ste nad tým, že v tomto jazyku by ste urobili viac pesničiek?
V prvom rade ma to neláka. Táto pieseň bola urobená na objednávku od Universal Music, pristúpila som na to preto, lebo išlo o výzvu a medzinárodné podujatie. No vôbec nemám chuť spievať vlastné skladby po anglicky, pretože som Slovenka a spievam pre ľudí, ktorí tu žijú. Hovorí sa, že spievať v angličtine je ľahšie, ale v slovenčine sa vyžívam a veľmi sa mi páči. Preto nemám dôvod nič zmeniť v prospech angličtiny.
V Košiciach ste na konzervatóriu absolvovali hudobno-dramatický odbor. Ako s odstupom času vnímate školské roky a ako by ste ich porovnali s nástupom do reálneho života?
Bola to pre mňa vysnívaná škola a bola som veľmi šťastná, že existuje niečo, kde sa súčasne dá hrať, spievať a tancovať. Internát ma naučil byť samostatnejšou a už na škole som začala robiť prvý album, o čom veľmi málo ľudí vie. Od druhého ročníka som spolupracovala s Martinom a Mariánom Kavuličom, našli sme sa v jednom košickom klube, tvorila som vlastné piesne a texty na internáte. Z nich sme niektoré aj nahrali, dokončila som školu a potom som si dala pauzu. Pracovala som v jednom obchode, keďže som stále chcela byť samostatná. Popri práci som robila ďalšie piesne a v Bratislave sa mi podarilo nájsť vydavateľa, ktorý mi chcel vydať debutový album. Vo fáze, keď som skladala posledné piesne, som stretla Kamila Peteraja a spoločne sme urobili song Ešte váham, ktorý sa v roku 2008 objavil na rovnomennej platni. Potom prišlo Horehronie a začala som objavovať slovenský a český šoubiznis. Vstúpila som doň neostrieľaná, keďže predtým som bola skôr štúdiová speváčka bez kapely. Ale na pódiách som sa vypracovala až do dnešnej podoby.
Horehronie znamenalo prelom, Vašu pozíciu tento rok umocnila jedna z najhranejších skladieb Ta ne. Vedeli by ste porovnať, v čom je to teraz iné v porovnaní s rokom 2010?
Mám teraz viac skúseností. Na pódiu sa cítim ako doma, čo sa pri Horehroní povedať nedalo. Dokážem zvládnuť oveľa viac vecí v porovnaní s minulosťou. Nadobudla som istotu a viem skladby lepšie podať podľa toho, čo v nich má alebo nemá byť. Viem, čo chcem dať fanúšikom, presne viem, na čo prídu a stojím si za tým, čo robím. Pri Horehroní som mala tanečníkov, dnes mám svoju kapelu, svoj program, krok po kroku sa to vykryštalizovalo. Vtedy som vstúpila do víru bez skúseností, ktoré dnes už mám, ale viem, že celý život sa mám čo učiť a vždy je niečo, čo chcem vylepšiť a pracovať na tom.
Prečítajte si: Majk Spirit, Kristína aj Je nám teplo: Toto sú najpopulárnejšie domáce klipy roka
Na pódiu ste momentálne Vy ako speváčka s hudobníkmi veľmi dobre zžitá. Trvalo Vám dlho, kým ste sa dopracovali k takejto dobre fungujúcej a hrajúcej zostave?
Niektorí hudobníci sa časom menia a mám aj takých, s ktorými spolupracujem dlhodobo. To sú tí, ktorých ste mali možnosť vidieť na turné. Ide o muzikantov, ktorí nechodia len so mnou, majú aj iné aktivity, no som rada, že ma berú ako prioritu, že sa na nich môžem spoľahnúť a že majú radi hudbu, ktorú robím. To je pre mňa dosť dôležité, lebo keby tam niekto len tak odohral svoje party, zobral peniaze a odišiel, určite by to nemalo taký efekt, aký to má teraz. Vieme sa navzájom povzbudiť, poďakovať si, povedať si na rovinu, čo je dobré a čo zlé, to je pre mňa základ dobrej spolupráce.
Máte v štúdiu a na koncertoch tých istých alebo rozdielnych hudobníkov?
Väčšinou tých istých, no Martin Kavulič ako producent má niekedy vytipovaných muzikantov, ktorí prídu zahrať iné nástroje.
Pre Vaše koncerty je typické, že na nich dávate veľký priestor muzikantom, aby mohli pozmeniť aranžmány, pridať viac sól, pohrať sa s motívmi, a pod. Čo Vás motivuje k tomu, že nezameriavate pozornosť len výlučne na seba?
Máte pravdu, lebo hoci sa ľudia prídu pozrieť hlavne na mňa ako interpretku, ide predsa len o živé vystúpenie, ktoré si bez dobrej kapely neviem predstaviť rovnako ako bez fanúšikov. Som strašne šťastná, že mám talentovaných muzikantov, že klávesák hrá na akordeóne, že Martin Kavulič zahrá na gitare, klávesoch a fujare, gitarista hrá na klarinete, atď. Je to zostava, ktorá vie ukázať, čo v nej je a vie ma výborne dopĺňať.
O tvorbe piesní, spolupráci s legendami aj hraní vo filmoch
V akom pomere máte s Kavuličovcami podelený tvorivý proces?
Hlavný producent je Martin, niečo píše aj Marián, niektoré skladby robíme spoločne a sú tu i piesne napísané výlučne mnou.
Mohli by ste nám prezradiť, ako vyzerá Vaše komponovanie? Zhudobňujete už hotový text alebo zložíte najprv melódiu bez textu?
Väčšinou vznikajú piesne na text. No mám aj skladby, u ktorých bola najprv melódia, či už Martinova alebo moja. Z nej urobíme prvotný náhľad a pošleme Kamilovi Peterajovi. Dostávam však veľa textov práve od Kamila a na to sa potom tvorí hudba.
Kto zo zahraničných alebo slovenských umelcov Vás pri komponovaní inšpiruje?
Možno by som to nechcela konkretizovať, pretože dobrých umelcov je neskutočne veľa. Dokážem sa inšpirovať množstvom vplyvov, nielen hudobných, ale i filmových či knižných. Napríklad v lete som spievala jeden text, no mala som problém danú tému precítiť. Keď som neskôr išla na dovolenku, zobrala som si so sebou knihu. Bola presne o tom, o čom som spievala a podarilo sa mi ju na dovolenke celú prečítať. Keď som prišla domov, tak som na základe nej dokázal zaspievať danú tému, čiže niekedy sa inšpirujem takto.
Mali ste, resp. stále máte okrem Kamila Peteraja či Ladislava Chudíka možnosť pracovať s legendárnymi umelcami ako Robo Grigorov, Vašo Patejdl či Juraj Nvota. Čo konkrétne ste sa od nich naučili?
Považovala som za veľkú česť pracovať s pánom Chudíkom, vzniklo naozaj krásne dielo, ktoré má hodnotu aj dosah na širokú škálu ľudí. Vašo Patejdl bol vzácnym hosťom na mojom koncerte v Lucerne, kde sme si spoločne zaspievali Poďme spolu lietať. A veľmi sa teším, že sa mi podaril aj duet s Robom Grigorovom, lebo Robo je strašne veľký pedant. Keď som o tom povedala známym, tak sa čudovali a pýtali sa ma, či som si istá, pretože niekedy je fakt prísny. A nesmiem zabudnúť na textára Kamila Peteraja, je pre mňa veľkým zážitkom s ním spolupracovať.
Na koncerte ste spomenuli, že jednou z vašich najobľúbenejších piesní je Tajná láska. Prečo k nej máte taký silný citový vzťah?
Je to rozprávková pieseň, plná romantiky. Ide o melódiu, ktorú som napísala ja a presne si pamätám, ako som ju v jeden večer zaspievala Martinovi pri klavíri. Poslali sme to Kamilovi a asi o dve hodiny nám poslal naspäť hotový text. Ešte v ten večer som naspievala kompletnú skladbu. Niekedy ten pocit a nápad v človeku je taký silný, že to z neho vylezie rýchlo a spontánne. Mám na túto pesničku krásne spomienky. Každý jeden z nás už zažil tajnú lásku a vie, aké pocity sú spojené s tým, ak vidí niekoho, do koho sa zamiloval na prvý pohľad. Osobne som to zažila veľakrát a preto som to chcela vyjadriť prostredníctvom piesne.
Pobavila Vás paródia na klip Ta ne uvedená v relácii Kredenc?
V podstate áno, mám týchto hercov veľmi rada. Dokonca sa na ich vtipoch bavím, sú to ľudia, ktorí vedia robiť humor. A možno som aj čakala, že niekto niečo podobné natočí. Vyšlo im to dobre a je to veľmi príjemné.
Ako by ste porovnali nakrúcanie komédie Život je život s rozprávkou Johankino tajomstvo?
Mala som v oboch projektoch inú rolu, iného režiséra, iných hercov. Život je život je viac o súčasnosti, policajná budova, James Bond, atď., zatiaľ čo v rozprávke išlo o renesanciu. Mali sme iné kostýmy, točili sme v hradoch, na kopcoch, a pod. Malo to úplne inú myšlienku, ale musím povedať, že v oboch rolách som sa našla, aj ako policajtka aj ako princezná. Bola som šťastná, že som si mohla opäť zahrať s Ondřejom Vetchým, s ktorým som si sadla aj ľudsky. Je to profesionál a zdvorilý muž.
TIP: Z Kristíny je princezná: Pozrite si rozprávkový klip Na bieleho koňa!
Väčšinou ľudia nechcú vopred prezrádzať plány do budúcnosti, ale pri pohľade na roky vydania vašich albumov (2008, 2010, 2012, 2014) by sa možno mohol niekto dovtípiť, že budete chcieť dodržať dvojročnú periodicitu. Je to pravda?
Máte správneho tušáka (smiech). Chcela by som sa v budúcom roku viac sústrediť na piesne, keďže som takmer celý tento rok absolvovala mimo štúdia, mimo domova, takže sa mi podarilo urobiť toľko, koľko sa dalo - Number one, Na vysokej skale, Na bieleho koňa a Ta ne. Čiže teraz by som sa chcela venovať tvorbe, vymýšľať melódie, stráviť čas v štúdiu a s kapelou. Naladila som sa týmto smerom, tak sa už teším na nový album, ktorý by som rada vydala už v novom roku.
Autor: Marek Danko
Foto: Facebook.com/kristinapelakova
Súvisiaci interpreti: Kristína
