Slovenská kapela No Brake vydala po prvotine Hands Indie Air druhý album s názvom Noise Blast. Trojica v zložení Juraj Beňačka, Martin Beňačka a Lukáš Fabian prostredníctvom neho vypúšťa do sveta syntézu nápadov a hudobných vyjadrení, ktoré sú zosobnením ich aktuálneho, už nielen bezstarostného, ale stále pozitívneho pohľadu na život.
Hlavnou "zbraňou" sympatickej trojice sú však jej živé vystúpenia. Fanúšik sa pri sledovaní talentovaných mladíkov ocitá vo vyše hodine trvajúcom víre praskajúcej energie, a len sem tam dokáže na pódiu zazrieť "o dušu" skákajúceho Jura "Eura" Beňačku s gitarou. Naposledy mohli koncert No Brake zažiť v piatok 21. apríla návštevníci prešovského koncertu v klube Wave. Kapele tam nový album pokrstil pieskom z Kanárskych ostrovov Daniel Jenčo z dvojice CubeArt Pictures, ktorá stojí za spomínaným najúspešnejším klipom skupiny.
S lídrom skupiny Eurom sme sa rozprávali o novom albume, o tom, ako je možné pôsobiť v troch kapelách, a zároveň učiť stredoškolákov, ale aj o možnostiach, ktoré môžu mladým kapelám pomôcť zviditeľniť sa.
Zdroj: Jakub FabiánNo Brake a Daniel Jenčo - krst albumu Noise BlastV čom vidíš hlavný rozdiel medzi vaším debutom Hands Indie Air a albumom Noise Blast?
Myslím, že na druhom albume sú už trošku vážnejšie skladby, už nie sú všetky veselé a na štýl "život je gombička". Tak to chodí, že nie vždy sa dá byť optimistom. Pôvodne sa mal album, práve kvôli striedaniu veselých a smutných skladieb, volať tak, aby ten názov reflektoval kontrast.
Album ste mali nejakým spôsobom sponzorovaný alebo všetko financovanie stojí na vás?
Vyhrali sme českú súťaž Busker Jam, vďaka ktorej sme mohli nahrávať, čo bolo veľmi príjemné, nakoľko najväčší problém a najviac stresujúce na nahrávaní je práve platenie. Keď viem, že každú hodinu mi utečie xy eur a gitarista/basák/bubeník sa so skladbou trápi, tak to niekedy zabolí. Už nerozmýšľaš až tak nad tou hudbou, ale skôr nad peniazmi. My, vďaka tomu, že sme práve toto neriešili, tak sme sa mohli viac vyhrať so synťákmi, s klavírom. Skúšali sme rôzne zvuky, ja som nahral asi osem gitár, jednu na jazzmastri, jednu na telecastri, jednu doľava, jednu doprava, čo sú práve detaily, ktoré takmer ani nie je počuť, ale sú tam.
To je taká rovnica, že ak sa ponáhľaš v štúdiu, tak sa to automaticky odráža na kvalite?
Nevravím, že je to tak vždy, ale podľa mňa veľa mladých kapiel, ktoré nemajú nejaký extra rozpočet, narazia práve na tento problém. Že kývnu rukou s tým, že to sa potom nejak prestrihne, a poďme rýchlo ďalej. A to sa samozrejme bavíme o neprofesionálnych štúdiách. V tých profi štúdiách už ide o úplne iné sumy.
Kde ste nahrávali vy?
Pôvodne sme mali nahrávať v Prahe, ale rozhodli sme sa, že album nakoniec nahráme v Starej Ľubovni, tam, kde prvý - v štúdiu Studiomaky. Je tam nápaditý a pohotový človek, ktorý z vlastnej iniciatívy inovuje zvuk, čo je super. Bolo by určite fajn nahrávať v Prahe, ale v konečnom dôsledku by sme sa asi nestretli s takým priateľským prístupom. Plus náklady na ubytko, cestu, stravu a neviem čo všetko.
Na albume sa nachádzajú aj svieže single Mankind Overboard a Free Your Mind. Videoklipy k obom pesničkám sa na Youtube skvelo uchytili.
Snažili sme sa v klipoch zachytiť nejaký špeciálny moment. Vo Free Your Mind napríklad pomocou obrazu, cez ktorý všemožne preliezame a objavujeme sa na rôznych miestach. Myslím, že práve jednotlivé kreatívne prvky spôsobujú záujem. Napríklad kapela OK Go tiež vsadila na to, že klipy by mali byť zaujímavé tak, aby si ich človek pozrel viackrát. Ľudia si potom pri pozeraní lámu hlavy nad tým, ako to spravili, a skrátka vzbudzuje to u nich záujem. Určite veľmi pomohlo aj zdieľanie. Tento klip zdieľala napr. oficiálna stránka od Adobe After Effects. Rozmýšľali sme nad rôznymi formami sponzoringu, ale nakoniec sme sa rozhodli práve túto cestu neriešiť, a skôr sme "spamovali". Aj to určite niečo spravilo. Klip pre nás urobili skvelí CubeArt s pomocou Martina Kaperáka, ktorý riešil práve špeciálne efekty. Klip k Mankind Overboard je zas založený na grafickej stránke s príbehom a kontrastmi. Robil nám ho Košičan Martin Sepéši.
Pred cca. rokom ste opäť striedali v poradí už tretieho bubeníka. Cítiš nejaký rozdiel vo zvuku? Prinieslo to do kapely nejaké zmeny?
Rozdiel tam je, predchádzajúci bubeník Stano Geci mal odohratých viac rokov a omnoho väčšie skúsenosti. Po ľudskej stránke si však o čosi viac sedíme s Lukášom a skvelý je aj jeho prístup. Kvôli kapele obetuje takmer všetko, čo si cením. Na veciach si dáva veľmi záležať, do kapely taktiež priniesol mnoho zaujímavých rytmických nápadov. Pri tom stále študuje bicie, takže je to veľmi fajn.
Síce cliché otázka, ale s nekonečnou variantou odpovedí. Ako u vás vyzerá proces tvorby hudby?
Robíme to spolu. Gitarový a vokálny základ vychádza odo mňa, ale ten spev je robený takým spôsobom, že sú to len také "pseudoanglické hatlatilky", v rámci ktorých je podstatná melódia. Potom Martin vytvorí text, no a keď máme základ, tak na skúške dolaďujeme detaily. Často máme len nejakú slohu, nejaký text, a skúšame spojenia. Napríklad pesnička Moneypulation bola dlhú dobu na našich koncertoch len introm na začiatku, ale prirodzeným procesom sa nejako pretavila do normálnej formy.
Ty máš okrem No Brake ešte dve ďalšie kapely - Detox Of A Pony a Swill. Ako sa to dá stíhať?
Veľmi jednoducho. Celé je to o logistike a o naplánovaní. Vec kalendára a zapisovania. Taktiež nemám kapelu, ktorá by hrala šesť koncertov do týždňa, takže je to v pohode.
Neeliminuješ takýmto spôsobom práve nejakú spontánnosť? Fungovať podľa kalendárovej štruktúry?
Ono sa to inak nedá. Nemôžem prísť do podniku a povedať: "Serus, ideme tu hrať." Celé to treba naplánovať, vybaviť si finančné záležitosti, vybaviť propagáciu, rozmýšľať nad tým, aká kapela by mohla hrať s nami a tak. Tieto veci sa veľmi spontánne riešiť nedajú. Potom správanie na pódiu a práca s publikom, to už je z veľkej časti spontánne, tam už sa jaším do sýtosti. Čím viac je ale človek neprofesionálny, tým ťažšie sa tieto veci riešia. Ak máš normálny reprezentatívny prístup a prezentuješ kapelu ako firmu, ktorej produkt chceš sprostredkovať ľudom, tak je všetko v poriadku.
Vy si robíte manažérov sami?
Hej, ja a Maťo. Mali sme snahu nájsť normálny manažment, ale takmer vždy to skončilo pri tom: "Zaplaťte nám 200 eur a my vám zoženieme koncerty", ktoré si v konečnom dôsledku vieme zohnať aj sami. V tých ponúkaných koncertoch nebol ani nijaký iný progres, takže sa nám to neoplatí.
Nestačí ti na vyjadrenie jedna kapela?
Ja mám strašne veľa nápadov. Mnoho z nich nedokážem dať do indie rocku, niektoré sa pohybujú medzi punkom a metalom. Práve preto tie projekty. Riff, ktorý sa nehodí do No Brake, pretavíme na pesničku v inej kapele.
Všetci tvoji spoluhráči sú zo Starej Ľubovne?
To je práve paradox. Mnoho som ich nevystriedal, lebo všetky tri kapely tvoria piati ľudia. Traja bubeníci, Ja a Maťo. Čo je na tom super, tak keď hráme všetky tri kapely, tak sme schopní sa odviezť v jednom aute, čo je dosť nevídaná ale praktická vec. Pôvodne sme všetci z Ľubovne, Vranova a Prešova.
Okrem hudobníka si tiež stredoškolský učiteľ. Rock'n'rollový život sa práve často spája so stereotypom odviazaného spôsobu života, zatiaľ čo učiteľ práve býva ten zodpovedný typ. Dá sa niečo také skĺbiť?
Dá sa to úplne v pohode skĺbiť, keďže cez týždeň, keď mám pracovnú dobu, koncerty nehráme, resp. veľmi málo. Stalo sa, že sme hrali pár koncertov cez týždeň a potom bolo trošku ťažšie vstávanie, ale ani nie kvôli tomu rock'n'rollu, ale kvôli cestovaniu, pretože väčšinou šoférujem. Samozrejme je v tomto prípade dôležitá zodpovednosť.
Vy ste povyhrávali s kapelou rôzne hudobné súťaže, aký posun to pre vás predstavovalo?
Najväčší zlom nastal, keď sme sa s No Brake zúčastnili Chelmstock v Poľsku. V medzinárodnej kategórii tam bolo 12 kapiel z celej Európy, a my sme skončili tretí. To nám prinieslo celkom slušný budget, vďaka ktorému sme začali nahrávať prvý album. Pre Detox of a Pony aj pre No Brake bola veľmi dôležitá tiež Demovnica. Hrali sme akciu niekde v Partizánskom a týpek prišiel a vraví, že nás pozná z Demovnice, čo som neveril, že je možné, ale deje sa to. Rádio_FM nám veľmi pomohlo, nie je o čom. Na Demovnici bol hraný každý z mojich projektov, a pokiaľ ľudia hlasujú, čo sa nám zatiaľ prihodilo stále, a teda sa tam v tom rebríčku udrží, tak ho hrávajú. To dokáže urobiť kapele veľmi pekné promo. Ak je ten song dobrý, tak si ho stiahnu do bežného hrania, čo sa nám tiež stalo, a je to veľmi príjemné. Toto sa stalo aj v prešovskom SKY rádiu, keď sa Free Your Mind objavila medzi One Republic a Rihannou v top 10 najhranejších piesní. Paradoxné a v istom zmysle aj vtipné, ale za túto podporu sme veľmi vďační.
Vyhrali sme aj Tootoot Top Fan Band - Talent Roka 2016 , kde boli tiež zahrnuté peniažky. Je možno blbé, že stále hovorím o peniazoch, ale aj chod kapely si vyžaduje nejaké investície. Napríklad vďaka českej súťaži Rec. Stage sme si zahrali na obrovskom českom festivale Colours of Ostrava 2016. Samozrejme tiež súťaž Busker Jam, vďaka ktorej sme nahrávali druhý album. Tých súťaží ale bolo viac, spoznali sme vďaka nim mnoho kapiel a skvelých ľudí, a priniesli nám kvantum skúseností.
Spomenuli ste Demovnicu, to je formát, ktorý dáva príležitosť práve malým a neznámym slovenským menám.
Je to tak. A teraz bez urážky, ale niektoré kapely sú tam doslova až absurdity. A aj tak dostanú priestor, ak sú na istom kvalitatívnom leveli. Vôbec to nie je o robení popových hitov. Demovnica je veľmi podarený projekt.
Aké plány máš teraz, po vydaní albumu, či už s No Brake alebo Detoxom?
Určite nové klipy, koncerty, a čakať, ktorý song sa chytí. To nás práve vždy prekvapí, keď pošleme pár skladieb s "hitovým potenciálom", a paradoxne sa páči práve taký song, ktorý často ani nemáme tak radi, a vravíme si, "fakt, tento song?" Nie je to ale určite ojedinelé, týmto syndrómom "trpí" viac kapiel. Najbližšie koncerty sú zatiaľ v pláne na UNIPO Feste v Prešove (26.4.), Bažant Majálese v Banskej Bystrici (5.5.), a tiež na festivaloch Dobrý Festival (16.-18.6.) a Vúdstok (4.-5.8.).
Vypočujte si album Noise Blast na Deezeri:
Viac sa o kapele No Brake dozviete na oficiálnej fanpage www.facebook.com/nobrakeofficial.
Autor: Matej Kráľ
Foto: archív skupiny
