Jeho piesne poznáte, aj keď nechcete. No napriek ošiaľu, ktorý sa okolo neho za posledný rok spustil, zostáva Adam Ďurica poctivým hudobníkom, ktorý sa na popový svet díva veľmi triezvo. "Chcel som len spraviť pekné pesničky," priznáva v rozhovore spevák, ktorý už onedlho odštartuje svoje jesenné turné.
Vždy som to chcel robiť, bol to môj sen a momentálne ho žijem naplno, keď sa dá. Je to náročné. Vždy som si hovoril, že keby sa mi tak raz podarilo niečo dokázať, to by bolo super, to už si len nohy vyložím. Ale je to úplne ináč a teraz pociťujem na vlastnej koži, že každý deň mám čo robiť a mám v hlave strašne veľa myšlienok. No hovorím, vždycky som to chcel a napriek tomu, aké to je náročné, tak si to užívam.
Trvalo ti dekádu, aby si každý priemerný Slovák, ktorý počúva rádio, dokonale osvojil tvoje meno. Dokázal si si vôbec na úplnom začiatku predstaviť, akým vývojom budeš musieť prejsť?
Nepredpokladal som to, ale to si ani mladý človek, ktorý má 15-16 rokov a zamiluje sa do hudby, nedokáže uvedomiť. Ja som si to neuvedomil ani po niekoľkých rokoch, čo som hudbu už robil. Samozrejme, človek si hudbu a všetko, čo s ňou súvisí, nejako vysníva, ale ono to tak celkom nie je. Je to normálna práca na každý deň ako každá iná, ale to človek zistí, až keď to začne robiť a neexistuje tu nič, žiaden level, ktorý by sa dal preskočiť. Tu si to človek musí z nuly vystúpať až hore, lebo ľudí sa nedá oklamať. Oni to musia prijať, oni musia byť radi, oni si musia osvojiť toho speváka.
V ktorom momente si si uvedomil, že prišiel zlom?
Pre mňa je zlom hlavne rok 2014, pesničky Neľutujem a Mandolína. To je pre mňa zlom, ktorý všetko posunul už naozaj na vyšší level. A tie roky dovtedy sú pre mňa veľkými skúsenosťami, kde som sa o hudbe niečo naučil, ako hrať na nástroje, ako spievať, ako robiť niektoré veci. Stále sa učím, ale myslím si, že je aj dobre, že to prišlo až teraz, lebo tie skúsenosti môžem zužitkovať.
Je pre teba ako hudobníka veľká zodpovednosť alebo možno aj obmedzenie urobiť hity, ktoré sa páčia tisícom a zároveň nesklamať svojimi ďalšími piesňami?
V každom prípade som to nečakal, to musím povedať v prvom rade. Ja som len spravil ďalšiu pesničku, z tých, ktoré som robil priebežne desať rokov a to, že sa jej takto podarilo zažiariť, je pre mňa doteraz veľké prekvapenie. Niežeby som jej neveril, ale vždy som mal pocit, že to robím naplno, že tým pesničkám už nič nechýba, ale jednoducho neboli také úspešné. Tak Neľutujem sa spolu Mandolínou stali úspešnými. Potom som v tej dobrej vlne spravil celý album.
S hitmi prišlo určité uvoľnenie, kedy som si naozaj mohol užívať to, ako prichystám dosku. Už som nemal pocit, že musím mať hit, už som proste len chcel spraviť pekné pesničky. A to som vlastne chcel celý čas, akurát z tých dvoch sa stali naozaj obrovské hity, a potom som si to užíval. Som rád, že som mal túto voľnosť, pretože som si na tej doske dovolil spraviť určité veci, ktoré sa mne osobne páčia, páčia sa aj ľuďom naživo na koncertoch a možno nie sú úplne pre rádio. Robiť rádiové hity nebola moja priorita.
Takže mal si voľnú ruku? Nezasahovalo do toho nejakým spôsobom vydavateľstvo?
Vydavateľstvo nie, ono do toho zasahovalo skôr tým pozitívnym spôsobom a to je to, že som dostal naozaj veľké možnosti robiť s viacerými producentmi. Chcel som prichystať pestrý album, vydavateľstvo mi vyhovelo, takže ja to vnímam skôr naopak – vďaka vydavateľstvu som mohol vydať naozaj súčasný album, ktorý je pestrý a možnože spája viacero štýlov do popu a ja som za to veľmi rád.
Že je ma v médiách veľa? Patrí to k popu
Keď si to teda porovnáme s tvojimi predošlými doskami – prvú si vydal v sedemnástich, druhá mala skôr nezávislejší nádych – tak teraz je to ten pravý Adam Ďurica?
Aj pri prvých doskách som mal pocit, že som to ja. Človek prechádza určitým vývojom a aj teraz mám pocit, že som to ja a ešte stále neviem, aká bude štvrtá doska. Možno bude úplne iná ako tretia. A to znamená, že vtedy to budem zase ja. Ale to je vývoj, to je to, čo sa dnes deje vo svete. Niekedy trendy, ktoré boli v deväťdesiatych rokoch, vydržali niekoľko rokov. Dnes sa menia po polroku a mne sa to páči. Lebo kedysi, kebyže spravím takýto album, ako som spravil teraz, tak by to bolo bláznovstvo.
Povedali by o mne, že neviem, čo chcem byť. Lebo je tam aj akustická gitara, aj synťáky, aj intímne veci, rytmické, veci s nádychom bluegrassu...To by možno pred siedmimi až desiatimi rokmi nebolo možné, nebolo by to prijaté, lebo sa robili koncepčné albumy. Zneli nejako od A po Z alebo to bol ako keby príbeh. A dnes sa to nerobí a to sa mi strašne páči. My ako muzikanti by sme mali mať nos na to, že vycítime, v čom ľudia momentálne idú a to by sme im mali nejakým spôsobom priniesť. Pesnička bude stále pesnička, ale forma, v akej ju ponúkame, sa stále mení.
Nepovedal si si v určitom momente, že je ťa v rádiovom priestore veľa a môžeš sa ľuďom zunovať?
Rádiový éter nám popovým spevákom pomáha stať sa populárnymi. Patrí to k tomu. Pop bez popularity neexistuje. A aj keď môžu prichádzať nejaké virtuálne "hejty" typu - už grcám z toho, že zase hrajú Mandolínu, dobre. Ale napríklad v Bardejove bolo na námestí šesťtisíc ľudí a všetci ju spievali. Tak neviem, či sa to niekomu zunovalo. Ja to tak skrátka nevidím. Ja chodím po koncertoch, kde to ľudia spievajú. Potom je podľa mňa všetko v poriadku a to je aj najväčšie zadosťučinenie. Nechcem povedať, že ma v médiách nie je veľa, môže byť, že je. Ale na druhej strane to patrí k popu a my ideme s kožou na trh a ja to viem už desať rokov, takže to, že si niekto povie, že už by radšej prepol, nech prepne. Ja mu v tom nezabránim, to je normálne.
Ľudia ťa majú spojeného s tým, že neľutuješ. Je nejaký krok, ktorý si za posledné roky urobil, a práve naopak, ľutuješ ho?
Neviem, ja som momentálne naozaj veľmi spokojný. Samozrejme, keď si vypočujem moje staré albumy, tak by som ich možno teraz robil inak. Ale viem, že vtedy som ich narobil v najlepšom vedomí a svedomí, že toto je to najlepšie, čo dokážem svojmu poslucháčovi dať. Je veľmi ťažké odpovedať na túto otázku, lebo doba sa mení a ja žijem prítomnosťou a snažím sa všetko robiť v prítomnosti najlepšie, ako viem. A to som robil aj vtedy. Neviem, čo by som zmenil. Človek najprv musí spraviť pár chýb. Ale takých nevinných a neškodných, vďaka ktorým potom v budúcnosti môže niečo zlepšiť. Nedá sa to obísť. Určite nejaké veci za mnou sú, ale keby som ich robil inak, tak by som sa nedozvedel niečo nové. Všetko je tak ako má byť.
Na turné ukážem aj starého Adama
Hral si na rôznych akciách aj počas leta, teraz sa začne tvoje samostatné veľké turné. Čím sa budú líšiť koncerty od tých, ktoré mohli fanúšikovia vidieť v lete?
Turné bude inak zostavené. Keďže na letných akciách máme možnosť odprezentovať sa väčšinou hodinu, nedostane sa na všetky pesničky, ktoré by som ľuďom chcel zaspievať. Turné bude prichystané trošku aj z mojich starých vecí. Ukážem ako keby aj toho starého Adama, ktorého už niekto pozná. Hoci je tých ľudí podstatne menej, tak by som tam pár starších vecí zakomponoval. Zahrám prakticky celý album Mandolína a niektoré z piesní, ktoré sme hrali aj cez leto, budú v nových úpravách. Bude k nim niečo pridané, budeme mať ďalšieho gitaristu, čiže bude to viac živé. Koncerty budú viac premakané aj so svetelnou šou. Budeme úplne vo vlastných podmienkach a to chcem využiť k tomu, aby ľudia vo finále dostali dobrý zážitok.
Predbehol si moju otázku, ktorá mala narážať práve na to, čo si z turné majú fanúšikovia odniesť...
Chcem, aby odchádzali s dobrým zážitkom, že boli na naozaj kvalitnom pripravenom koncerte, na ktorý sa radi vrátia. Chcem, aby v nich návšteva tých koncertov vyvolala tento pocit.
Už keď si vydával album, vedel si, že pôjdeš na turné?
Premýšľali sme nad tým. My sme vlastne o turné hovorili prvýkrát takto pred rokom, to ešte album nebol ani úplne hotový. Utvrdili sme sa v tej myšlienke začiatkom roka, aby sme ju už mohli komunikovať k ľuďom a začať predávať lístky. A je to fakt dobré, som rád, že sme to nerobili neskôr. Najskôr to vyzeralo ako čisté bláznovstvo, predávať lístky pol roka dopredu, na Slovensku sa to tak často nerobí, ale ja sa učím od tých najlepších a tí to robia takto. Takže sme začali predávať lístky prakticky už v máji. Mám skvelý pocit z rozhodnutia ísť na turné a do budúcna chcem tých koncertov robiť viac.
Hosťom Mandolína tour bude Zuzana Smatanová, prečo si si vybral práve ju?
So Zuzanou nás spája viacero vecí, okrem takých, že si dobre rozumieme a je tam také to ľudské porozumenie, máme spoločný duet. Takisto patrí medzi popové speváčky, ku mne sa žánrovo hodí a jej pesničky sa mi fakt páčia, čiže celé to tak do seba najlogickejšie zapadlo, že spojiť to so Zuzanou.
Vieme, kam viedla tvoja kariéra doteraz, najmä k aktuálnemu pestrému a bohatému roku. Čo bude potom, keď sa skončí turné?
Cesta do budúcna vyzerá tak, že po turné si trošku oddýchneme, lebo tento rok bol náročný. Ohlasy na turné v rámci toho, že aký je dopyt po lístkoch, sa stále zvyšujú, čiže uvažujeme nad nejakým pridaným koncertom. A chcem robiť nové veci, mám istú ponuku, ktorej sa budem venovať po turné. A chcem začať pracovať na nových veciach, aby som si postupne pripravoval novú dosku, ktorá má samozrejme ešte čas, ale práca už musí bežať. Na rok 2016 tiež chystáme novú šou, nový koncertný program, ktorý by mal byť citeľne iný ako Mandolína tour. A keď všetko dobre pôjde, tak verím, že v roku 2017 by mal byť nový album.
Hovoríš síce o plánoch do budúcna, no sú situácie aj v tomto náročnom období, keď ťa kopne múza a tvoríš bez ohľadu na plánovanie?
To je to najlepšie, čo sa môže stať. Niekedy nápad príde znenazdajky presne v takom tom švungu, keď je mozog najviac zaťažený inými vecami. Ono sa to nedá úplne vypnúť, čiže to skladanie prichádza samé priebežne s rôznymi inšpiráciami. To som mával napríklad na vysokej škole, keď som sa mal práve najviac učiť a mal som toho veľa, tak vtedy sa rodili nápady na pesničky a aj mnohé boli zrealizované. A niekedy človek potrebuje vypnúť. Mám pocit, že momentálne som v štádiu, že ten nápad príde vtedy, keď sa to celé skončí, keď bude po turné a príde isté uvoľnenie. A predsa len, doska je ešte celkom čerstvá, a preto aj istá sféra mozgu je na moment ešte taká uspokojená, že nič nemusím.
Termíny jesenných koncertov Adama Ďuricu:
17. 10. - Prievidza, Dom kultúry
22. 10. - Košice, GES Club
23. 10. - Liptovský Mikuláš, Dom kultúry
24. 10. - Zvolen, Dom kultúry Podborová
30. 10. - Žilina, Dom Odborov
31. 10. - Trenčín, Piano Club
6. 11. - Poprad, Dom kultúry
7. 11. - Humenné, Divadelná sála Domu kultúry
13. 11. - Nové Zámky, Dom kultúry
14. 11. - Bratislava, Ateliér Babylon (vypredané)
Vstupenky:
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Mária Švarbová
Reklama: Aktuálne CD Adama Ďuricu s názvom Mandolína si môžete zakúpiť tu.
Súvisiaci interpreti: Adam Ďurica
