Sedatívum

Už zase hľadíš ako vták?
Nahoď úsmev, zostaň stáť.
Ten živý zázrak celkom náhodou,
z náladou, rozpráva, ako sa má,
a čo robieva, keď je sám.

[Ver.1:]
Beriem nožík, beriem niť,
a rozvalím sa na chodník,
tie známe ksichty čo sú nadomnou,
celkom náhodou, spoznávam.
Vraj ako sa mám? A čo robievam?
Jeeeee, dostavil sa náhle strach...

[Ref.:]
...jo jo ja už, asi, musím ísť,
nechajte ma odísť, please.
Ukážem vám cestu, ktorá vedie preč.

Na vlnách si pláva tmou,
obklopený krásou snov,
čas a priestor hľadí do diaľky a mieri k nám.
Hľadí a mieri k nám.
Hľadí a mieri k nám.
Hľadí a mieri k nám.

[Ver.2:]
Ramená vztýčil ako drak,
a zámok si pripne na zobák,
a známym gestom krúži nad hlavou,
spolu s náladou, mi rozpráva,
ako sa má, a čo robieva.
Jeeeee, dostavil sa náhle strach...

[Ref.]

Chlapík mlčí, ja si spím.
Tu sa zo sna prebudím,
ten živý zázrak stojí nado mnou,
a rozpráva, si len tak rozpráva.