V utorok 13. októbra zažije bratislavský klub Ateliér Babylon malý hudobný sviatok. Len 10 dní pred "džezákmi" sa totiž na Slovensko vráti jeden z najvýznamnejších jazzových trubkárov súčasnosti, Francúz Erik Truffaz. So svojím kvartetom predstaví aj skladby z nového albumu Doni Doni, ktorý vyjde v januári 2016.

Erik Truffaz je progresívnym umelcom, ktorý vo svojej tvorbe kombinuje jazz s elektronikou či hip-hopom. Na pódiu sa ukáže spolu s bubeníkom Arthurom Hnatekom, basgitaristom Marcellom Giulianim a klaviristom Benoitom Corbozom. Okrem nich sa na spomínanej novinke Doni Doni podieľali aj speváčka Rokia Traoré z Mali, francúzsky "hip-hopový šansoniér" Oxmo Puccino a juhoafrická tanečná skupina Vuyani, ktorá bola podľa Truffaza veľkou inšpiráciou a podpísala aj pod konečným farebným koloritom albumu.

Práve Bratislava bude jedným z prvých miest, kde budú mať hudobní fajnšmekri možnosť vypočuť si v predpremiére doposiaľ nevydané a nepočuté skladby. Vstupenky na októbrový koncert sa predávajú po 15 eur.

Vstupenky:  Predpredaj.sk


S hudbou žil odmalička

Originálny a rešpektovaný hudobník a inovátor, kritikmi označovaný za pokračovateľa Milesa Davisa, vyrastal od detstva obklopený hudbou. Jeho otec, výborný saxofonista, bol kapelníkom tanečného bandu. Nie je preto prekvapením, že Erik Truffaz už ako šesťročný zvládal noty a sprevádzal svojho otca na vystúpenia a o dva roky neskôr s ním prvýkrát vystúpil na javisku. V jedenástich si kúpil svoju prvú LP a ako sám vraví, bol doslova očarený a unesený tým, čo počul. Keďže dovtedy bol obklopený jazzom a bigbandovou produkciou, albumom Deep Purple - Machine Head (1972) bol doslova šokovaný. Po jeho počutí sa rozhodol, že bude slávnym gitaristom, ktorý prejde celý svet.

Toto jeho prianie sa mu nakoniec, i keď v trochu pozmenenej podobe, vyplnilo. Na ceste za gitarovým snom ho totiž jeho kroky priviedli k zlomovému albumu jeho hudobného vývoja - k legendárnemu albumu Milesa Davisa Kind of Blue (1959). Erik sa vtedy vo veku 13 rokov definitívne rozhodol pre trúbku. Svoje tínedžerské roky strávil cvičením i živým hraním s rôznymi bandami, rozšíril si tak nielen žánrový rozhľad, čo sa neskôr ukázalo ako jeden z najdôležitejších momentov jeho kariéry, ale zdokonalil sa aj po technickej stránke. Už vtedy začal s rôznymi inováciami, ako napr. s elektrifikáciou svojej trúbky či používaním wah-wah pedálu či iných efektov.

Ako 16-ročný odišiel študovať na Konzervatórium v Ženeve, kde sa začal venovať aj hre na klavír a klasickej hudbe. Očarila ho najmä tvorba Erica Satiého, Mauricea Ravela a Claudea Debussyho. Nezanedbával však ani hranie s big bandami a toto životné obdobie venoval vstrebávaniu všetkých možných umeleckých (nielen hudobných) vplyvov - čítal Dostojevského, Tolstoja i Steinbecka, zoznámil sa s filmami Woodyho Allena a ako veľmi vnímavého ho všetky tieto vplyvy formovali do jeho súčasnej podoby.

Jazz, brazílska hudba aj drum&bass

V roku 1980 spolu s priateľom, švajčiarskym bubeníkom Marcom Erbettom, ktorý s ním hrával až donedávna, sformovali skupinu Orange. Hrali väčšinou Erikove vlastné kompozície - fusion funku s jazzom - pomerne rýchlo sa stali úspešnými a vyrazili na turné. V nasledujúcich rokoch Erik účinkoval vo viacerých hudobných zoskupeniach a formáciách, hrajúcich rôzne žánre a štýly (elektronická hudba, brazílske vplyvy, hip-hop, drum&bass, nu jazz), ktorým trubkár pridal svoj charakteristický rukopis a inovátorské postupy. Úspešným sa preňho stal rok 1993 kedy jeho skupina obdržala Zvláštnu cenu poroty La Defénse de la Ville de Paris.

O pár rokov neskôr nasledoval podpis nahrávacieho kontraktu s EMI a v roku 1997 sa Erik Truffaz stal prvým francúzskym umelcom, ktorému vyšla nahrávka v prestížnom americkom jazzovom vydavateľstve Blue Note. Medzinárodný úspech jeho ďalšieho CD The Dawn podporil celosvetovým turné, ktoré zakončil v roku 2001 s veľkou slávou v parížskej Olympii. V roku 2003 vydal svoj prelomový album The Walk Of the Giant Turtle, kritikmi označovaný za revolučné prepojenie jazzu a tanečnej hudby s prvkami drum&bassu a hip-hopu.


55-ročný hudobník má doteraz na konte takmer dvadsiatku albumov (vrátane dvoch kompilácií a samplerov), svoju zatiaľ poslednú štúdiovku Being Human Being (2014) nahral s mexickým hudobníkom Murcofom a na vizuálnej stránke albumu spolupracoval s autorom komiksov a režisérom Enki Bilalom. Chcelo by to povedať, že tvorba Erika Truffaza zreje vekom, ale bolo by to asi nespravodlivé voči jeho predchádzajúcim projektom. Celkom isto však môžeme povedať, že to, čo rokmi stúpa na cene, je jeho hudobné majstrovstvo, inovatívnosť a pokora, s akou spája rôznorodé, na prvý pohľad nespojiteľné, hudobné vplyvy naprieč žánrami a štýlmi, vytvárajúc očarujúcu novú hudobnú entitu. 

V podstate dnes už nie je dôležité, akým žánrovým označením by sme ho, ak to je vôbec možné, pomenovali. Uspokojme sa citáciou jeho vlastných slov: "Nesnažím sa byť tým či oným. Chcem byť len sám sebou, berúc si inšpiráciu z vecí, ktoré milujem." O tom, že je svojský a sám sebou tým najlepším možným spôsobom, sa môžete presvedčiť na jeho bratislavskom koncerte.

Informácie a fotografie pre Hudba.sk poskytla PR manažérka Beáta Rožárová. Článok bol upravený redakciou.

Súvisiaci interpreti: Erik Truffaz