Bojovať s predsudkami a k tomu byť ešte aj hendikepovaný, to je nesmierne ťažká životná situácia. Ale nie bezvýchodisková, ak sa viete postaviť k životu s optimizmom. Rómski súrodenci Martina a Fero Ďuďovci sú nevidiaci a čiastočne ochrnutí, ale svojim entuziazmom sú inšpiráciou aj pre zdravých muzikantov.

Rómska hudba je divoká, spontánna a nespútaná. Nedá sa len tak skrotiť, a každý "gádžo", ktorý sa snažil pracovať s rómskymi hudobníkmi vie, že si nenechajú rozkazovať. Majú svoje postupy, lyriku, frázovanie a svojský prístup k umeniu. Hudba z nich vychádza prirodzene, znamená pre nich nesmierne veľa a predstavuje prirodzenú súčasť ich existencie. Radosť z okamžikov a nárek nad neľahkým osudom vedia najlepšie vyjadriť Rómovia cez hudbu.


Plačlivý folklór

Súrodencov Ďuďovcov, ktorí pochádzajú z obce Soľ v okrese Vranov nad Topľou, objavila etnologička Jana Belišová pri hľadaní autentického folklóru. Už v tej dobe presadzovala túto myšlienku do svojho projektu Phurikane Giľa (premenlivá koncertná zostava spevákov pochádzajúcich zo slovenských rómskych osád - vznikla v roku 2002), v ktorom chcela zaznamenať staré plačlivé rómske piesne. Miestni jej odporučili jednu rodinu, ktorou súčasťou boli aj František a Martina.

Obaja boli nevidiaci a ťažko zdravotne ochrnutí. Janu Belišovú hneď očaril ich precítený a nepoškvrnený spev. Ďuďovci sa tak stali súčasťou triptychu starodávnych žalostných piesní a vďaka tomuto projektu sa o nich dozvedel aj okolitý svet. Dovtedy spievali iba v domácom prostredí, takto dostali možnosť vystupovať v rámci projektu After Phurikane na festivale Pohoda a začali ich pozývať aj na ďalšie koncertné podujatia.



Ďuďovci spievajú odmalička, rómske pesničky ich naučila stará mama. Tento koníček nebol len spôsob ako preklenúť stereotypný spôsob dňa, ale aj snaha o vyjadrenie sa a nájdenie svojej identity. Charakterizuje ich zaujímavo posadený hlas s krásnym zafarbením, neuveriteľná súhra v spoločných duetách a predovšetkým prirodzený talent.

Okrem tohto projektu spievajú Ďuďovci aj v miestnej kapele Gipsy terni čhajori. Tým, že František inklinuje k romantickej sfére života, obľubuje sladké aranžmány rom popu, ku ktorým píše vlastné texty o Bohu, láske, druhých ľuďoch a vlastnom osude. A práve ten majú ťažší než ktokoľvek iný, no nesťažujú sa, v čom im pomáha aj ich silný optimizmus: "Sú ľudia, ktorí sú na tom ešte horšie ako my, čo nemajú ruky, nohy. A my im ukazujeme našu silu," tvrdia svorne.

Napriek tomu, že sú odkázaní na pomoc druhých, nerezignovali, ale žijú naplno. Vydávajú albumy a ročne odohrajú v priemere šesťdesiat koncertov. Práve na živé vystúpenia sa súrodenci tešia najviac a poctivo sa na ne pripravujú. Fero každý jeden koncert prežíva v absolútnej nirváne a nemusí byť ani na veľkom stagei. Je rovnaký, či spieva svojim priateľom alebo náhodným zvedavcom. Na margo toho František hovorí: " Cítim všetko, čo od publika môžem očakávať. A ja im chcem ukázať, že aj človek, čo nevidí a nevie chodiť, niečo vie."

Keď sa po prvýkrát predstavili v Bratislave, čo predstavovalo 460 kilometrov od ich domova, museli bojovať s trémou. Dnes sú už ostrieľanejší a za sebou majú početné skúsenosti.  Prednedávnom sa predstavili na poľskom festivale Crossroads Krakow, kde boli takí skvelí, že sa im prišla jedna návštevníčka pokloniť. A tieto pracovné výlety sú pre nich tou najlepšou terapiou. Radi prídu podľa svojich možností zaspievať všade tam, kde ich pozvú. Po veľmi dlhom čase sa opäť predstavia v Bratislave, a to desiateho októbra v priestoroch DK Ružinov pri príležitosti Festivalu perkusií  - World of the Drums 2015. Ich spev bude sprevádzať gitara.

Vstupenky:  Predpredaj.sk

Autor: Daniel Hevier ml.
Foto: Jana Belišová