Včera v noci sme dostali email od manažmentu Maxa Jasona Maia s článkom, ktorého nadpis znie: "Pravda o Eurovízii alebo Niekoľko dôkazov, že Max Jason Mai na Eurovízii USPEL". Bežne tlačové správy skracujeme, dopĺňame či inak upravujeme, no v prípade oficiálneho vyjadrenia takéhoto rozsahu (a obsahu) robíme výnimku.

Článok preto uverejňujeme v pôvodnom znení bez redakčnej úpravy, medzititulky sú taktiež súčasťou pôvodného dokumentu. Názor si urobte sami.

Keďže vyjadrenie je naozaj dlhé, tak v rámci úvodu uvádzame aspoň zopár kľúčových slov a bodov: úspech v zahraničí, rocková revolúcia na Strednom východe, pravda o umiestnení, pravda o financiách, "išlo o život", rozbité auto, komentátorská kabínka STV z vlastného vrecka, amatérsky prístup a sabotáž zo strany organizátorov, víťazka Loreen na playback, nepresnosti v odposluchoch (MJM), "boli sme jedným z favoritov a niekomu sa to nehodilo", "ropné škvrny pod nohami", policajná kontrola aj v hoteli, hrozba väzenia, MJM hrdinom azerbajdžanského ľudu, atď.

Nasleduje článok, ktorý spolu s fotografiami zo zákulisia účinkovania na Eurovízii pre Hudba.sk poskytol manažment Maxa Jasona Maia.

Aktualizácia (7.6.2012): RTVS v oficiálnom vyjadrení uvádza, že sa dištancuje od špekulácií uvedených v článku od manažmentu MJM.

Pravda o Eurovízii
alebo
Niekoľko dôkazov, že Max Jason Mai na Eurovízii USPEL


Presne pred týždňom sa Slovensko opäť zapísalo do dejín Veľkej ceny Eurovízie. Napriek kritike, ktorá sa spustila na nášho speváka po jeho výkone, sme zistili, že jeho hudobné pôsobenie a práca kapely na súťaži mala oveľa väčší dosah v zahraničí, ako na divákov od Bratislavy po Košice. Kapela MJM totiž urobila na Strednom Východe hotovú revolúciu!

Hoci má Eurovízia svojský koncept a zrejme sa na nej bude dariť len exotickým popovým kolovrátkovým hitom, slovenský interpret mal odvahu priniesť do bývalej ruskej kolónie – Azerbajdžanu tvrdý, západný rock. Hrdý spevák, s hrdou kapelou, ktorá na prvý pohľad vyhlasovala v tejto post diktátorskej krajine veľkú slobodu, chuť po energickom prejave, čo je v krajine prevažujúceho moslimského obyvateľstva nedôstojné.

Max neskončil posledný!

Začnime ale pekne po poriadku. Na Slovensku sa objavila správa, že Max Jason Mai skončil v Baku na Eurovízii na poslednom mieste. Podľa informácii priamo zo Slovenskej televízie, ktorá nášho interpreta na súťaž vyslala, je všetko inak. Max posledný neskončil. Za Slovenskom sa ocitlo mnoho ďalších nepostupujúcich interpretov a bodovo dokonca predstihol viacerých slovenských muzikantov z predchádzajúcich ročníkov súťaže.

Podľa štatistík, ktoré má RTVS v archíve za posledných sedem rokov, bolo umiestnenie Slovenska tento rok jedno z najlepších.  „Je to pravda, chcem dementovať všetky falošné dohady, ktoré nášho interpreta posúvali v rebríčkoch na posledné miesta,“ hovorí vedúca slovenskej delegácie v Baku, Jana Majorová.

Ďalšou fámou je informácia, že si zástupcovia Slovenska na súťaži užívali peniaze televíznych koncesionárov a mali dokonca každý deň diéty, ako na zahraničnej služobnej ceste. Pravda je iná, partia si všetko financovala sama! Len pár dní pred odchodom na Eurovíziu od projektu MJM odstúpil sponzor údajne kvôli zdĺhavým rokovaniam, odďaľovaniu termínu prezentácie interpreta, teda vlastne nedostatku času.  Max sa nezľakol, riskoval finančné zadĺženie a išiel do Baku. Je len málo takých bláznov, ktorí by sa rozhodli vložiť do mega projektu, akým je aj „predaná“ Eurovízia, svoje vlastné peniaze. 

Neurobil by to ani Max, keby mu z každej strany nehrozili mastné pokuty už len za každú zmeškanú generálku či tlačovú konferenciu, tobôž hlavné vystúpenie. Kvôli propagácii si kapela vzala so sebou celý, niekoľko desiatok kilogramový technologický park navyše, od tlačiarní, cez laptopy, napaľovačky, kvôli promo materiálom, tlačeniu podpis kariet, cédečiek, o ktoré bol medzi novinármi a fanúšikmi v Baku obrovský záujem.  

Z peňazí daňovníkov neminul ani euro

MJM tím nemal žiaden pripravený a zabezpečený servis. „Bol to totálny rokenrol! Nikto z nás tam nebol na dovolenke,“ hovorí Max. Je mi uprdele, že sme reprezentovali za vlastné dva týždne. Skôr ma serú veci ako to, že nám išlo o život kvôli niekoho politike, teroristom a iným úchylom, ktorí to mali namierené do Crystal Hall. Išli sme na hudobné podujatie, a nejakí ujovia tam vraj chceli odpáliť nálož,” nemôže zabudnúť na všetky varovania a policajné razie v Baku Max počas finálového večera. Nehovoriac o tom že, si bubeník kapely v Prahe, odkiaľ odlietali, našiel po návrate na odstavenom parkovisku rozbité auto.  

Podľa posledných správ z nemenovaného zdroja, dala EBU v januári tohto roku nielen licenčné práva RTVS na vysielanie Eurovízie, ale aj dotáciu na propagáciu Slovenska. Peniaze mali slúžiť na pokrytie nákladov na celú Eurovíziu. Keď EBU dala peniaze, je logické položiť si otázku, prečo si musel náš interpret hradiť celú súťaž sám? Prečo sa mu nedostalo dostatočnej propagácie nielen doma, ale aj v zahraničí? 

Z vlastného vrecka zaplatil ešte aj živé prenosy pre STV

Určite ste postrehli správu, že prenos Eurovízie sa po prvý raz uskutočnil naživo, priamo z miesta konania, pretože náš vyslaný komentátor sa ocitol priamo v Baku. „Bola to šanca byť zase iný, chceli sme, aby sa slovenskému divákovi dostalo, čo najviac informácii priamo z dejiska konania, aby aspoň po tejto stránke sme boli ako ostatné krajiny“ vysvetľuje Max. „Moderátor Roman Bomboš, ktorý sa podujal vycestovať s nami a odmoderovať všetky tri eurovízne večery vo svojom voľnom čase podal mimoriadny výkon. Neustále monitoroval backstage, stretával sa s účinkujúcimi, aby mal 100%-ný prehľad o dianí a mohol sa o informácie podelil vo vysielaní. Za to mu touto cestou veľmi ďakujem,“ hovorí Max, ktorý z vlastného vrecka zaplatil aj komentátorskú kabínku pre Slovenskú televíziu. „Slovenská televízia o kabínku v Baku priamo nežiadala. Vysielanie Eurovízie sa uskutočňovalo doteraz vždy z Mlynskej doliny, kde sedel aj náš moderátor. Úmysel byť na mieste diania vyšiel z hlavy interpreta, ktorý požiadal organizátora o uvoľnenie tejto kabínky pre slovenského moderátora za vlastné prostriedky,“ hovorí Jana Majorová.

Rockeri na Eurovízii

Max Jason Mai chcel svojím vystúpením osloviť fanúšikov rocku v celej Európe. Na pódiu bol s takýmto formátom pesničky spomedzi 42 účastníkov sám. Aj to bola cesta, ktorou chcel zaujať. „Nemeckí producenti šou a ľudia, ktorí boli zodpovední za zvuk sa skutočne snažili vyjsť nám v ústrety. Sú to profíci, ktorí zabezpečujú veľké letné festivaly ako Nova Rock či Rock am Ring v Nemecku. Vedia čo robia a pracujú ako hodinky.“

Nie každý na Eurovízii však Slovákov podporoval. Naša kapela sa stretávala aj s nepochopiteľným amatérskym prístupom a sabotážou. Tak ako ostatní účinkujúci, aj Slováci mali právo robiť si v Baku reklamu a hrávať v najdôležitejších eurovíznych kluboch. Napriek tomu, že sa do hudobnej techniky investovalo pri príprave Eurovízie niekoľko miliónov eur, MJM tím mal problém, aby vôbec dostal základné mikrofóny. „Poslali sme im jednoduchý rider, z ktorého sa im nepodarilo splniť ani jednu obyčajnú požiadavku a propagačné vystúpenia sme museli zrušiť len preto, že sme chceli mať nástrojovku a hrať live, a nie zo seba robiť playbackových volov,“ krúti hlavou Max.

Eurovízia, jeden veľký podvod

Slovenský divák útočí na Maxa, že sa viac venoval svojmu imidžu ako spevu a preto na Eurovízii neuspel. Imidž v takejto súťaži stojí skoro na prvom mieste, to si treba uznať. Len málo ľudí vie, že víťazka Loreen išla na vystúpení na playback. Maxova kapela nám potvrdila, že ju počuli naživo v slúchadlách počas generálky. „Neverili sme vlastným ušiam, bola zadychčaná, svoj tanec a spev dokopy by nezvládla, tak jej švédska lobby zrejme pomohla,“ usmievali sa naši chalani v šatni. 

Veľkou neznámou po technickej stránke ostáva aj naše semifinálové vystúpenie. „Zažili sme všelijaké nepresnosti v odposluchoch,“ priznáva slovenská delegácia. „Dokonca aj zmenu výšky a tóniny hlasu, ktorá mohla spôsobiť rozladenie a dokonca aj falošný spev mnohých súťažiacich, vrátane nášho Maxa. „Áno, deje sa to. Je to neprofesionálne zo strany organizátora, pokiaľ by sa dokázali podobné technické praktiky. Proste podvod, na ktorý divák nemôže nijako prísť!“ hovorí majiteľ známeho bratislavského hudobného štúdia Branislav Jurnečka, kde Max nahrával posledné eurovízne coververzie. „Max spievať vie. A eurovíznu skladbu zaspieval na poslednej generálke pred vystúpením na jednotku. Aj preto mám podozrenie, že sme jednoducho boli podvedení. Boli sme totiž nečakane jedným z favoritov. Niekomu sme sa proste nehodili do finálovej zostavy.“

Sledovaní políciou na každom kroku

Politika hrá na Eurovízii veľkú rolu. Stačí sa len v Azerbajdžane pozrieť pod nohy, všade ropné škvrny. Ropu môžete cítiť aj vo vzduchu, kdekoľvek idete. Azerbajdžan je krajina, ktorá sa usiluje o stabilitu na medzinárodných trhoch v rámci svojej nešťastnej lokácie medzi krajinami, kde prebieha občianska vojna a prevraty. Aj preto zhromaždili celú Európu na jedno miesto. Eurovízia im mala pomôcť začať budovať silnú pozíciu, ako dominantného lídra, ktorý drží v rukách pevne kohútik ropného potrubia pre celý svet.

„V živote ma nesledovalo toľko policajtov ako posledné týždne v Baku! Fajn, mohli sa starať o našu bezpečnosť, ale starali sa hlavne o bezpečnosť svojej krajiny. Chceli mať kontrolu nad importom západnej kultúry do tejto, stále diktátom napáchnutej krajiny,“ vysvetľuje Max.  Kapela nebola sledovaná len v meste, ale aj na hoteli. Takmer dokonca prišla o gitaristu, ktorému hrozilo väzenie len za to, že si nahrával splašený dav ľudí v obchodnom centre, kde sa išli chalani najesť. A takáto bola každodenná realita. „Nemohli sme sa len tak prechádzať po meste. Všade išli za nami davy ľudí, neprešli sme ani päť metrov, aby od nás nechceli autogram a spoločné fotografie, čo bolo dokonalé a super. Nič v zlom, ale Baku nie je Bratislava ani Praha. Žije tam niekoľko miliónov ľudí. A dav tu je DAV!“

Dobyl arabský svet


Projekt MJM je jediný projekt, ktorý z východného bloku zrejme priniesol hudobný žáner do multikultúry medzi Irán, Azerbajdžan, Jeruzalem, Turecko a Arábiu. „Nerobili sme rozhovory a nevystrkovali rožky, lebo sme nezapadali do politicko-ekonomického konceptu,“ hovorí Max. „Rozhovory sme riešili hlavne iba s médiami ako BBC, MTV a mnohými ďalšími britskými a dokonca aj austrálskymi žurnalistami, ktorých zaujímala nefalšovaná muzika. Boli sme jediná kapela na Eurovízii, ktorá ukazovala a učila miestne obyvateľstvo rockový pozdrav z vystretým ukazovákom a malíčkom. Slobodne sa vyjadriť týmto rockerským gestom na verejnosti bolo nebezpečné. 

Chodili sme pomaľovaní, s krížami na hrudi, s amuletmi, potetovaní po posvätných miestach, v duchu rokenrolu a nechali sme za sebou taký dojem, aký v týchto končinách neexistuje. Porušili sme tým hneď niekoľko miestnych spoločenských zákonov.  Po našom príchode sa objavovali na uliciach deti ostrihané na pankáča, podľa vzoru nášho bubeníka, s ktorým sa všetky fotili.“

V Azerbajdžane sa stal Max doslova akýmsi hrdinom. Samotné Baku, s počtom obyvateľstva porovnateľným s populáciou celého Slovenska sa z neho išlo zblázniť. „Slovenská delegácia mala najsilnejšiu podporu a najviac zaangažovaných domácich ľudí,“ komentovali stav samotní azerbajdžanskí delegáti situáciu okolo Slovákov.   Projekt MJM bol síce za celú históriu slovenských výprav na Eurovíziu najmenší, bez mediálnej kampane, domácej podpory, bez peňazí EBU, no uspel a zviditeľnil našu krajinu viac, ako všetky ostatné, ktoré navyše výrazne propagovali a podporovali slovenské médiá. A tým sa to celé nekončí. 

Nepostúpili sme síce do finále, ale naše účinkovanie zmysel malo. Max si postupne začal hĺbiť dieru do sveta. V Azerbajdžane si zahral so symfonickým orchestrom v priamom prenose ich štátnej televízie, dostáva ponuky na fotenie pre zahraničné hudobné, ale aj módne magazíny. „Rokenrol pokračuje! Mám radosť z toho, čo sa nám podarilo, z ohlasov za hranicami republiky, pretože to je pre mňa najdôležitejšie. Keď rokenrol umrel na Slovensku, tak nech žije aspoň vonku.“ hovorí pokojne Max.

Max, ďakujeme!

Nielen vo Veľkej Británii považujú Veľkú cenu Eurovízie za tretiu najväčšiu televíznu udalosť, hneď po Olympiáde a Majstrovstvách sveta vo futbale. Tisíce britských rodín chodí do pubov a ovešaní vlajkami zdieľajú spoločne hudobnú šou. Tento rok sa dokonca uvažovalo, že Británia pošle na súťaž obnovené Spice Girls.

Krajiny v zahraničí dávaju do Eurovízie miliónové dotácie. U nás si účasť a reprezentáciu štátu musí interpret zaplatiť sám! Na Slovensku už niekoľko rokov pretrváva nezáujem o túto hudobnú udalosť, aj preto, že sa do nej neinvestuje. Rovnako ako sa neinvestuje do kultúry alebo do slovenského športu. Len zopakujeme, že Maxa sledovalo v semifinále vyše 170 miliónov divákov po celom svete. Maxovi a jeho kapele, aj napriek tomuto kritickému sumáru ďakujeme za odvahu a skvelú reprezentáciu Slovenska.

Text: tím MJM (Pravda o...), Hudba.sk (úvod)
Foto: Juraj Dozsa

Súvisiaci interpreti: Max Jason Mai