Legendárny britský spevák a skladateľ má dnes 69 rokov a v deň svojich narodenín vydáva v poradí už 25. sólový album. Jeho názov je Blackstar, obal albumu však zdobí len veľká čierna hviezda a "nápis" v podobe jej fragmentov. Už samotný vizuál tak naznačuje, že ide o hudobne radikálnu nahrávku so záhadným obsahom.
David Bowie už od konca 60-tych rokov patrí medzi hudobníkov, ktorí takmer každou svojou nahrávkou posúvajú hranice rocku. Málokto však vie, že jeho prvým inštrumentom bol alt saxofón a ako veľmi ho už počas tínedžerských rokov ovplyvnil jazz. Za to, že v najdôležitejších rokoch formovania svojho hudobného vkusu spoznal umelcov ako John Coltrane, Eric Dolphy alebo Charles Mingus, vďačí svojmu polovičnému bratovi Terrymu Burnsovi. Ten trpel schizofréniou a v roku 1985 spáchal samovraždu, Bowie preňho napísal skladbu Jump They Say (1993).
Už v nej (a viacerých iných kúskoch z jeho diskografie) mal saxofón dôležité miesto, no Bowie nikdy neznel jazzovejšie ako v niektorých skladbách na novinke ★. Oproti albumu The Next Day (2013) ide o skutočne radikálny posun, namiesto priamočiarych rockových skladieb tu ponúka experimentálnejšie kompozície so zložitejšou štruktúrou a žánrovo ťažko zaraditeľným zvukom. O ten sa postarali hudobníci okolo newyorského saxofonistu Donnyho McCaslina, ktorý je známym milovníkom experimentov a medzi svoje najväčšie inšpirácie okrem jazzových velikánov radí aj priekopníkov elektronickej hudby ako sú Aphex Twin a Boards of Canada. Jeho spoluhráčmi sú Ben Monder (gitara), Jason Lindner (piano, organ, klávesy), Tim Lefebvre (basgitara) a Mark Guiliana (bicie).
Jazzový feeling okrem dychových nástrojov a dlhých sól navodzuje predovšetkým rytmika, pri ktorej počúvaní vás vôbec neprekvapí vyjadrenie Bowieho dlhoročného producenta Tonyho Viscontiho pre magazín Rolling Stone: "Cieľom bolo, z veľkej miery, vyhnúť sa rock'n'rollu." Okrem spomenutých hudobníkov k tomuto cieľu prispel aj James Murphy z LCD Soundsystem, ktorý mal byť pôvodne koproducentom albumu, napokon však pre zaneprázdnenosť spolupracoval iba na dvoch skladbách.
Album ich celkovo obsahuje sedem, z toho prvé štyri boli zverejnené už pred jeho vydaním - Tis a Pity She Was a Whore a Sue (In a Season of Crime) boli súčasťou kariéru mapujúcej kompilácie Nothing Has Changed (2014), na novinke však vychádzajú v mierne upravených verziách (Sue sa na albume rock'n'rollu vyhýba najmenej, pritom pôvodne mala omnoho jazzovejší sound a filmovejšiu atmosféru). Titulnú Blackstar a pieseň Lazarus, ktorá je tiež súčasťou rovnomenného muzikálu, zase Bowie zverejnil koncom minulého roka ako single, pričom videoklip k druhej menovanej predstavil internetu včera.
Fakt, že len tri skladby z albumu sú doposiaľ nepočutými novinkami, môže byť pre niekoho sklamaním. Ako celok je však album skvelým dôkazom toho, že David Bowie ani vo veku, kedy väčšina jeho rovesníkov žije už len zo svojej slávnej minulosti, nestráca chuť a schopnosť posúvať svoj výraz, prekvapovať a byť tajomnejším ako kedykoľvek predtým.
Pri textoch novinky, ktoré obsahujú odkazy na jeho minulú tvorbu, ale aj slangový jazyk Polari z kultovej knihy a filmu Mechanický pomaranč, totiž nikdy neviete, nakoľko spieva aj o sebe, napríklad keď svoj hlas prepožičiava postave (Lazarus). A ani sa to pravdepodobne nedozvieme - rozhovory už roky neposkytuje a necháva za seba hovoriť Viscontiho, ktorý však podľa vlastných slov ani sám netuší, či je skladba Blackstar inšpirovaná islamskými radikálmi Daeš alebo nie. Ešte lepší ako prelomenie ticha v komunikácii s médiami by však bol Bowieho návrat na koncertné pódiá. S tak silným novým materiálom by to bol určite zážitok na nezaplatenie.
Vypočujte si ★ na Deezeri:
Album dnes vychádza aj na CD a vinylovej LP.
Autor: Patrik Marflák (zdroj: Pitchfork.com, Theatlantic.com, Rollingstone.com, archív Hudba.sk)
Foto: Jimmy King - Facebook.com/davidbowie
Súvisiaci interpreti: David Bowie