Magma, nenapodobiteľná skupina z Francúzska, oslavuje 45. výročie svojho vzniku. V pražskom Paláci Akropolis zaznie 12. októbra o 19:30 jej spirituálno-hudobná šou. Projekt, hrajúci hudbu zeuhl, je víziou talentovaného bubeníka a skladateľa Christiana Vandera. Kapela rozpráva príbehy v kobaïštine, ich vlastnom jazyku.

"Zëbëhn straïn de Geuštaah" znamená po kobaïsky "inšpirovaný duchom vesmíru". Zakladateľom a motorom skupiny je Christian Vander, ktorý prostredníctvom Magmy a jej zvláštneho jazyka rozpráva vesmírny post-apokalyptický príbeh. Okrem kobaïštiny vytvorila kapela aj vlastný hudobný štýl zeuhl, ktorý je špeciálnou odnožou progresívneho rocku. Dodnes naň nadväzujú skupiny inšpirované Magmou, rozšírený je najmä v Japonsku. Spája moderný jazz-rock inšpirovaný Johnom Coltraneom, space rock, vážnu hudbu, operu inšpirovanú Orffovým minimalizmom a samozrejme psychedéliu spojenú s avantgardnými kompozičnými postupmi.

Hudba ako majstrovská architektúra

Vander, rytmicky inšpirovaný Stravinským, Orffom či Bártokom, využíva polámané 5/8, 9/8, 7/8 rytmy v kombinácii so 4/4 či 2/4. Rytmy sa cyklicky opakujú, no zároveň sa strieda pravidelnosť s nepravidelnosťou. Počúvanie sa tak stáva akýmsi labyrintom rytmov a protirytmov, ktoré nás však nakoniec vyvedú z bludiska po schodoch k hudobnému tranzu. Významnú rolu hrá v hudbe Magmy dynamika a Vanderovo farebné a melodické hranie na bicích nástrojoch. Charakteristickými prvkami sú tiež disharmónie a Vanderov "falzetový škrek".


Fiktívny jazyk vesmírnej opery Magmy, kobaïština, vytvára dojem wagnerovskej pompéznosti a monumentálnosti. V rozhovore (z roku 1995 pre magazín Wire) Vander popisuje kobaïštinu ako jazyk zložený z prvkov slovanských a germánskych jazykov, inšpiráciou boli preňho aj scat, jódlovanie a hlasový prejav inšpirovaný jazzovým spevákom Leonom Thomasom. Hoci je využitá aj francúzština, napríklad v živo hranej introdukcii famózneho albumu Mëkanïk Dëstruktïẁ Kömmandöh, Vander prehlásil, že tento jazyk nie je dosť výrazný pre príbeh a zvuk Magmy.

Podľa britského hudobného kritika Iana MacDonalda je jazyk Kobaïan fonetický, nie sémantický, je teda založený najmä na zvučnosti a nie na dekódovaní významov. Jeden z najvýznamnejších spevákov Magmy Klaus Blasquiz hovorí o kobaïštine ako o jazyku srdca, ktorý je neoddeliteľný od hudby Magmy. Kobaïština využíva písmená s diakritikou ako napr. ï, ö, ë, ẁ, ktorých výslovnosť môžeme dekódovať z hudby.


V opojnom tranze Magmy

"Hudba Magmy sa zrodila z mojej lásky k Johnovi Coltraneovi a z hlbokej beznádeje plynúcej z neporozumenia medzi ľuďmi... Snažil som sa zaplniť prázdnotu po smrti Johna Coltranea," prehlásil Christian Vander, ktorý založil Magmu už v roku 1969. Jeho príbeh je o vízii apokalypsy ľudstva, inšpirovaný duchovnom a ekológiou.

Aj pomenovanie žánru "zeuhl" (v preklade znamená "nebeský") anticipuje spirituálny charakter tejto hudby. Ťažko povedať či miestami nebeské a miestami pekelné pocity, ktoré táto hudba vyvoláva, sú uchopiteľné racionálnou, rozumovou percepciou. Stav tranzu je vyvolaný jednak prostredníctvom orffovských cyklických kompozičných postupov, pochádzajúcich z hudobného minimalizmu a taktiež je tu možné počuť harmonické a rytmické postupy maďarského skladateľa Bélu Bártoka či rytmické postupy Balkánu.


Autor: Lucas Perný
Foto: Karel Šuster

Súvisiaci interpreti: Magma