Smutný piatok trinásteho priniesol okrem parížskeho teroru aj správu o úmrtí známeho publicistu Juraja Kušnierika. Pre slovenskú kultúru a hudobnú scénu ide o veľkú stratu, málokto sa totiž jej podpore a zviditeľňovaniu zaujímavých umelcov mimo stredného prúdu venoval s takým zanietením ako on.

Každý, kto ho poznal, vie, že podpora kultúry bola doslova jeho životnou misiou a urobil v tomto smere veľmi veľa. Juraj Kušnierik bol človekom s vycibreným, no napriek tomu novým veciam stále otvoreným vkusom. A tiež človekom so srdcom na správnom mieste.

Napokon to bolo práve srdce, ktoré ho zradilo v nikým neočakávanej chvíli. Zomrel v piatok večer vo veku 51 rokov po dlhej a náročnej operácii, ktorú absolvoval začiatkom týždňa počas pracovnej cesty na Island. Čo je ďalší veľký paradox - na severský ostrov sa totiž vracal pravidelne, bol jeho druhým domovom. O jeho hudobnej scéne, ktorú obdivoval a popri slovenskej ju podporoval najviac, dokonca napísal knihu Hudba ostrova (2011). O tom, že pri jej tvorbe si tam spravil množstvo priateľov, svedčí fakt, že islandskí hudobníci na jeho počesť chystajú koncert, ktorý sa bude konať v utorok 17. novembra.

Známy bol najmä ako redaktor a zástupca šéfredaktora časopisu .týždeň, spoluzakladateľ kníhkupectva Artforum, spolumoderátor relácií Pod lampou/Lampa alebo tvorca a moderátor večernej relácie Rádia_FM zameranej na literatúru a umenie (Slová_FM). Úzko spätý bol i s hudobnými cenami Radio_Head Awards či s festivalom Pohoda, kde uviedol na pódium množstvo výnimočných kapiel a viedol diskusie prevažne na témy kultúry a umenia.

Juraj Kušnierik, Radio_Head Awards 2013 Zdroj: Marko Erd

O smrti rodáka z Banskej Bystrice, ktorý po sebe zanechal manželku a dcéru, informoval v piatok večer jeho dlhoročný kolega Štefan Hríb. "Miloval svoju Natáliu, Lenku a Island. A slobodu. Bol to jeden z najobetavejších a najláskavejších ľudí, akých som poznal," napísal šéfredaktor .týždňa a dodal, že spolupráca s Jurajom ho veľmi zmenila.

Určite však nebol jediný. Slovenská a česká hudobná scéna, najmä tá alternatívna, je tak malá, že keď sa okolo nej niekto pohybuje tak dlho, ako Juraj Kušnierik, je jasné, že skôr či neskôr sa s ním človek musel stretnúť - ak nie osobne, tak aspoň prostredníctvom množstva jeho aktivít. Juraj sa poznal snáď s každým, kto v domácej hudbe a kultúre za posledné minimálne tri dekády niečo znamenal, a keď niekto z týchto ľudí predčasne odišiel, bol to práve on, kto vedel vo svojich, často veľmi osobných nekrológoch vystihnúť to podstatné, z profesionálneho aj ľudského hľadiska. Teraz táto úloha zostala na jeho dlhoročných kolegoch a priateľoch.

"Neviem si začať zvykať na pocit, že ho už nikdy nestretnem, že nebudem počuť ten zvučný hlas a typický smiech. Mohol by som, vlastne mal by som napísať ešte viac, oveľa viac, a možno aj niečo úplne iné. Ale teraz to nejde. Je to príliš čerstvé a smutné," napísal jeden z nich, publicista a šéf kultúrnej sekcie Denníka N, Oliver Rehák. Rovnako smúti veľká časť slovenskej hudobnej scény. Juraj tu bude nesmierne chýbať.

Text: Patrik Marflák (zdroj: TASR, tyzden.sk, dennikn.sk)
Foto: tyzden.sk (titulná fotografia), Marko Erd - archív Hudba.sk (foto v článku)