V nedeľu sa zavreli brány 7. ročníka ostravského multižánrového festivalu Colours of Ostrava. Tento ambiciózny projekt v centre Ostravy, odohrávajúci sa v priestoroch Sliezsko-ostravského zámku, výstaviska, v okolitých hudobných kluboch a dokonca aj v priestoroch evanjelického kostola, sa čoraz viacej stáva veľkým hráčom na poli stredoeurópskych hudobných festivalov.

Nie je to len vďaka veľkým menám na plagáte, ale aj dobre zvládnutou organizáciou a umiestnením – útulný festivalový areál, ktorý to kapacitne ešte ako tak stíha (tento rok festival navštívilo cez 23 000 návštevníkov); hlavný stage, z ktorého je výhľad na zámok a zámocký park, musí byť aj pre účinkujúcich veľmi príjemným miestom. Line-up tohto ročníka bol okrem tradičnej žánrovej multipestrosti nabitý menami, od ktorých sa právom veľa očakávalo.

Po štvrtkovom vystúpení prestížneho saxofonistu Jana Garbareka v prvý otvárací deň festivalu, ktoré zanechalo kladný ohlas, sa všetko upriamovalo na hviezdami nabitý víkend.

Sériu prestížnych vystúpení začala Noa (vlastným menom Achinoam Nini) – izraelská diva, ktorej hlas učaroval mnohým slávnym hudobným ikonám ako napríklad Santanovi, Petrovi Gabrielovi, Stingovi, Al di Meolovi a mnohým ďalším. Jej vystúpenie sprevádzané kvalitnými hudobníkmi balansovalo na pomedzí jazzu a popu, pričom Noa predviedla aj kus zo svojho izraelského temperamentu.


Noa - 'Mishaela'

Krátko na to vybehli na hlavné pódium legendy z kultových čias manchesterskej éry producenta Tonyho Wilsona, comebackom po 15-tich rokoch reinkarnovaní Happy Mondays na čele s neprehliadnuteľným frontmanom Shaunom Ryderom. Nezastupiteľnú ulohu má v kapele hlavný showmaker Bez, ktorý pobehoval po celý čas po pódiu s rumbaguľami a vytrvalo hecoval ľudí. Spevácky Shauna výdatne podporovala temperamentná černoška Rowetta s neuveriteľným hlasovým fondom.

Dav dostal do vysokých obrátok hneď prvý song, najväčší hit 'Kinky Afro', atmosféra bola počas celého koncertu na bode varu, odzneli tak známe hity ('God’s Cop', 'Loose Fit' či 'Step on') ako aj veci z nového albumu 'Unkle Dysfunktional' zaklincované záverečnou vypaľovačkou 'Jellybean'. Happy Mondays po celý čas dávkovali veľkú dávku emócií, ktorú im publikum s nadšením vrátilo. Nezabudnuteľný koncert.


Happy Mondays – 'Kinky Afro'

Len ťažko si bolo predstaviť, ako po takomto ošiali môže v piatok večer vyniknúť ešte jeden headliner – na scénu sa chystali Dandy Warhols. No o to väčší príjemný šok prekvapili. Na rozdiel od Happy Mondays svoj koncertný set odpálili baladou, typicky dandyovskou - 'Mohammed', spočiatku dobre zamaskovanou, no po prvom gitarovom riffe už nebolo pochýb, že sa chystá niečo vzrušujúce.

V rámci niečo vyše hodiny dlhého koncertu odzneli skladby z pripravovaného albumu, ktorý by mal vyjsť v auguste a aj staršie veci, najviac bol zastúpený album 'Thirteen Tales from Urban Bohemia' (2000), z ktorého pochádzajú aj dva najväčšie hity 'Get Off' a 'Bohemian Like You', ktoré atmosféru v dave doslova zelektrizovali. Veľmi silné boli experimenty a hry so zvukmi v priamom prenose. S publikom sa Dandy Warhols rozlúčili pohodovkou v štýle pravého amerického country 'Country leaver'.

David Bowie asi vie čo hovorí, keď týchto Američanov vyzdvihuje do neba. Ich vystúpenie sa v tú piatkovú noc priblížilo k absolútnej dokonalosti.


Dandy Warhols – 'Mohammed'

V sobotu sa očividne zvýšil predaj jednodňových lístkov a nebolo pochýb, že bolo za tým hlavne vystúpenie headlinerky č.1 – Sinead O'Connor, ktorá vystúpila v Čechách opäť po 11-tich rokoch. V čase jej vystúpenia bolo okolie hlavného stage-u zaplnené takmer do posledného miesta napriek tomu, že pár minút predtým sa Ostravou prehnala silná búrka.

Sinead vyšla skromne na pódium v komornejšej zostave spoločne s gitaristom a klávesákom a s pokojom jej typickým sa prihovorila, že prvej časti koncertu odznejú skladby z albumu 'Theology' a v druhej polovici staršie pesničky. Napriek tomu, že odzneli hity ako napríklad 'Nothing Compares to You', 'Thank You for Hearing Me' či 'The Healing Room', koncert sa niesol v jednej vyrovnanej emočnej rovine bez výraznejších miest, no zároveň treba dodať, že koncert nemal ani slabé miesto. Veľmi príjemné počúvanie nadpozemského hlasu írskej speváčky.


Sinead O'Connor – 'The Healing Room'

Do tejto mierne komornej atmosféry hlavného pódia vstúpili britskí Goldfrapp zaodetí v anjelských odevoch, s netradičným projekčným plátnom z pospájaných slamových vlákien, na ktorom sa počas celého koncertu premietali pozoruhodné farebné výjavy, ktoré spoločne s hudobnou kulisou koncertu dodávali večeru nebeskú atmosféru. V strede pódia sa vynímal stĺp s jelením parožím, symbolom aktuálneho albumu 'Seventh Tree'.

Speváčka Alison Goldfrapp privítala dav baladami 'Paper Bag', 'Utopia', postupne pribúdali decibely a BPM a po chytľavej 'Happiness', do ktorej hlasivkami prispeli aj masy, sa strhla doslova búrka emócií, ktorá vyvrcholila rozlúčkovou nadupanou 'Strict Machine'. Po zaznení posledného akordu, akoby bolo všetko načasované, sa strhla silná búrka, ktorá zahasila nádeje na nejaký prídavok. No ale aj bez prídavku bolo toto vystúpenie ozdobou večera a ostravského festivalu.

Playlist: 'Paper Bag', 'Utopia', 'A&E', 'You Never Know', 'Road To Somewhere', 'Monster Love', 'Little Bird', 'Number 1', 'Happiness', 'Ooh La La', 'Caravan Girl', 'Train', 'Strict Machine (We Are Glitter)'


Goldfrapp – 'Utopia'

V rámci dvoch ostravských dní som sa ešte stihol presvedčiť:

- aká okúzlujúca vie byť balkánska hudba naživo (Irfan)

- ako pozitívne prijíma české publikum slovenskú muziku (Slniečko, Szidi Tobias, Para)

- že Sergent Garcia je približne rovnaká krvná skupina ako Manu Chao

- ako český ľud obdivuje na jednej akcii tak Dana Bártu ako aj Luciu Bílú

- že Lou Rhodes sa pravdepodobne definitívne vydala vlastnou cestou a skladby Lamb sú už len minulosťou (podobne ako na Pohode 2007 odznela len 'Gabriel')

- že Pražský výběr II. a jeho líder Michal Kocáb ešte stále majú energie na rozdávanie

- že Inga Liljestrom má určite kladný vzťah k Lynchovým filmom

- že mi ešte nejaký čas bude vŕtať hlavou, ako zneli The Violet Burning (US) v sobotu v klube Templ v kompletnej zostave, keď deň predtým som ich zažil len v okyptenom zložení bez bubeníka, ktorý nestihol včas priletieť.

A ako po každom skvelom festivale ma mrzí, že hudby je tak veľa a času tak málo... Dovidenia o rok vo Farebnej Ostrave.

Autor: Juraj Cagáň
Foto: Juraj Cagáň, Zuzana Cagáňová
Video: Zuzana Cagáňová


Fotoreport z Colours of Ostrava 2008 nájdete TU.