Fascinujúci pravdivý príbeh o najhoršej profesionálnej speváčke v dejinách. Aj tak by sme mohli nazvať film Božská Florence, ktorý dnes prichádza na plátna kín. Opisuje, ako sa dá žiť v neuveriteľnom sebaklame vlastného talentu a zároveň vypredať Carnegie Hall a získať uznanie a slávu.

Hriešne bohatá Florence Foster Jenkins (v podaní herečky Meryl Streep) je v roku 1944 na výslní a vrchole newyorskej spoločnosti. So svojím manželom a manažérom v jednej osobe, St. Clair Bayfieldem (Hugh Grant), veľkorysým patrónom klasickej hudby, obšťastňuje mestskú smotánku výberom slávnych operných árií a to vo vlastnom podaní. Jediným nedostatkom jej vystúpení je skutočnosť, že Florence nielenže nedokáže udržať pri speve melódiu, ale jej hudobné nadanie a hlas sú jednoducho príšerné.

Takúto drobnosť však dokáže dobrý milujúci manžel vyriešiť. Bayfield udržuje svoju Florence v presvedčení, že jej spev je priamo nadpozemsky krásny. A tak Florence vždy spieva pre starostlivo vybrané a zaplatené publikum, či veľmi lojálnych priateľov, čím jej zaisťuje obdiv a slávu. Povzbudená svojimi úspechmi, Florence sa rozhodne splniť si celoživotný sen: spievať v Carnegie Hall.

Vo svojej neskrotnej štedrosti rozdá na svoj pripravovaný koncert tisíce vstupeniek veteránom vracajúcich sa z vojny a Bayfield, ktorý ju láskyplne chráni pred krutou pravdou, musí čeliť najťažšej výzve svojho života. To všetko pod taktovkou uznávaného britského režiséra Stephena Frearsa.


"Nikto nemôže povedať, že som nespievala"

Skutočná Florence Foster Jenkins sa narodila v roku 1868 v Pensylvánii. Ako dieťa hrala výborne na klavír. Keď dospela, jej hudobné ambície zmaril bohatý otec, ktorý odmietol financovať jej štúdium v zahraničí. V roku 1900 sa usadila v New Yorku a rozhodla sa stať sa speváčkou. V roku 1909 sa stali dve zásadné udalosti a tie jej pomohli splniť si životný sen. Prvou bolo úmrtie jej otca, ktorý jej zanechal obrovské dedičstvo a druhou stretnutie s St. Clair Bayfieldom, jej budúcim partnerom.

Florence začala chodiť na hodiny spevu. Napriek veľmi nízkej sebareflexii v rámci svojich speváckych možností sa vedela vždy odvďačiť tým, ktorí jej akýmkoľvek spôsobom pomohli na ceste za slávou. Keď sa v roku 1943 stala svedkom havárie taxíka, v strachu zajačala tak silno, až zistila, že jej hlas po tomto traumatizujúcom zážitku dosiahne vyšší tón F než kedykoľvek predtým. Za toto zistenie odmenila preľaknutého taxikára veľkou škatuľou drahých cigár.

Napriek vokálnej a hudobnej nepresnosti jej vystúpení, ktoré sa konali väčšinou v malých salónoch a recitačných halách, sa Florence Foster Jenkins stala populárnou hlavne pre nevedomky poskytovanú zábavu. Veľmi skoro si trúfla spievať árie Verdiho, Mozarta či Johanna Straussa a dokonca Brahmsov lieder a to za sprievodu jej klaviristu Cosme McMoona. Nedostatok jej speváckeho talentu lákal ďalších a ďalších nadšencov a jej sláva sa rozšírila do všetkých salónov, kam chodila najvyššia newyorská smotánka.

Florence nikdy nezabúdala na svojich divákov, ku ktorým sa správala, akoby mali cenu zlata. Napriek svojmu antitalentu disponovala prekvapivo veľkým zástupom celebritných priateľov, nasledovateľov a fanúšikov. Florenciným absolútnym triumfom bol jej výkon v Carnegie Hall 25. októbra 1944. Vstupenky boli vypredané za dve hodiny. Florence zomrela o mesiac neskôr na následky srdcového infarktu.


Zdroj: Magic Box Slovakia
Foto: Magic Box Slovakia