Nahrávka diel W. A. Mozarta, v podaní renomovaného súboru hráčov na basetových rohoch Lotz Trio, vychádza pri príležitosti výročia narodenia tohto hudobného velikána. Album s názvom Mozart: Lotz Trio & friends prináša pôsobivé úpravy z autorových slávnych opier Don Giovanni, Figarova svadba či Čarovná flauta.
Lotz Trio na svojom debutovom CD premiérovo nahralo Partitu C dur Johanna Josefa Röslera a tiež sadu skladieb súčasných slovenských autorov Martina Burlasa, Mariána Lejavu, Daniela Mateja, Boška Milakoviča a Mareka Piačeka, napísaných pre historické basetové rohy. Obohatením európskej hudobnej kultúry je aj premiérová nahrávka kompletnej zbierky skladieb Juraja Družeckého.
V ostatných rokoch sa formácia venuje systematickému rozvoju hudobnej kultúry na Slovensku v cykloch Lotz Trio v slovenských šľachtických rezidenciách a Harmónia kritického klasicizmu. Trio aktuálne pod hlavičkou košického vydavateľstva Hevhetia uviedlo na trh nový album pod názvom Mozart: Lotz Trio & friends. Ten obsahuje 23 piesní zoskupených do siedmych celkov. Na niektorých skladbých sa podieľalo aj hosťujúce trio operných spevákov.
Mozart a basetové rohy
Vzťah Wolfganga Amadea Mozarta k basetovému rohu sa formoval cez priateľstvo s klarinetistom Antonom Stadlerom, s ktorým sa spoznal po príchode do Viedne. Šírku Stadlerovho "basethornového" repertoáru načrtáva list Ignatzovi von Beeckému zo 6. novembra 1781, v ktorom sa bratia Anton a Johann Stadlerovci uchádzajú o zamestnanie na dvore šľachtickej rodiny Oettingen-Wallerstein: "hráme tiež na basetovom rohu v triu s pánom Grießbacherom, tiež na oboch nástrojoch duá a každý z nás sólové koncerty". Všeobecne sa predpokladá, že Mozart napísal väčšinu klarinetových partov (vrátane tých pre basetové rohy) pre bratov Stadlerovcov, s participáciou Raymunda Griesbachera či Theodora Lotza.
Podnet k skomponovaniu niektorých partov však mohol vzísť aj od dvoch virtuózov v hre na basetových rohoch Antona Davida a Vincenta Springera, ktorí v rokoch 1784-1785 navštívili Viedeň. Ich hra zrejme ešte umocnila Mozartov záujem o nástroje klarinetovej rodiny, ktoré ho očarili už vďaka Stadlerovcom. Na zvýšenú koncentráciu klarinetových virtuózov vo Viedni skladateľ reagoval vo viacerých dielach. Do Maurerische Trauermusik K477/479a pridal k už existujúcim partom klarinetu a basetového rohu (pre bratov Stadlerovcov) ďalšie dva basetové rohy pre Davida so Springerom. Všetci štyria hráči zrejme účinkovali aj v Gran Partite K361/370a na dvoch klarinetoch a dvoch basetových rohoch.
Viacero nedokončených kompozícií pre tri basetové rohy, doplnené jedným či dvoma klarinetmi, naznačuje spôsob experimentovania s týmito nástrojmi. Základom všetkých nástrojových kombinácií je trio basetových rohov. Ich homogénny súzvuk sa efektívne uplatnil najmä v majestátnych hudbách s chorálovou textúrou a nápaditou harmóniou. Príkladom sú nielen viaceré pomalé časti z Fünfundzwanzig Stücke für drei Bassetthörner K439b, ale aj Adagio B dur K411/484a pre dva klarinety a tri basetové rohy. Predpokladáme, že zmienené diela Mozart skomponoval v rozmedzí rokov 1784-1786, kedy sa intenzívne zaoberal basetovým rohom. V tomto období tiež vrcholila popularita basetových rohov v kruhoch viedenských slobodomurárov. Zásluhu na tom mal nielen Mozart, ale aj samotní hráči, ktorí boli tiež členmi tohto spoločenstva.
Idea spojenia tria basetových rohov s tromi vokálnymi hlasmi pravdepodobne vznikla počas koncertov v dome známeho botanika Mikuláša Jozefa von Jacquina. Mozart na týchto "Hauskonzerte" účinkoval ako interpret a prispieval aj autorsky. Premiéru tu mali viaceré experimentálne diela ako napríklad Kegelstatt trio K498, skomponované pre klavír, klarinet a violu či spomínané Notturni. Predpokladá sa, že vokálne party (dva soprány a bas) v nich spievali členovia rodiny von Jacquin a na basetových rohoch hrali bratia Stadlerovci s Griesbacherom alebo Lotzom.
Informácie a fotografie pre Hudba.sk poskytol Ján Sudzina z vydavateľstva Hevhetia.