Hudobný festival Moldava Spolu, ktorého konanie zakázalo mesto Moldava nad Bodvou rozhodnutím primátora a poslancov miestneho zastupiteľstva, sa organizátori rozhodli zrušiť. Festival sa mal uskutočniť na Budulovskej ulici v Moldave nad Bodvou v piatok 29. augusta a mali na ňom spoločne vystúpiť rómske aj nerómske skupiny.

Na podujatí, nad ktorým prevzal záštitu prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, mali svoje koncerty odohrať Slobodná Európa, Korben Dallas, Parno Graszt, Chalani z chatrče, detský zbor Superar, OZ Haliganda či Para a Sendreiovci. Cieľom podujatia bolo združiť Rómov aj obyvateľov mesta, kde došlo vlani v júni k násilnej policajnej razii. Usporiadatelia - občianske združenia Equity, ETP Slovensko, Mestské zásahy a agentúra Pohoda Festival - o zrušení akcie informovali v utorok na tlačovej konferencii.

Hoci bezprostredne po vydaní zákazu uvažovali nad zmenou miesta konania, napokon sa rozhodli inak. "Bol by to zlý odkaz pre verejnosť, keby sme šli hrať niekam inam. Chceli sme, aby mali ľudia na Budulovskej ulici pocit prijatia zo strany majority," uviedli na stretnutí s novinármi s tým, že nemôžu svoje konanie prispôsobiť zákazu, ktorý je podľa nich v rozpore so zákonom. Potvrdili tiež, že voči rozhodnutiu mesta podniknú právne kroky.

Mesto nedodržalo zákonnú lehotu

Mesto Moldava nad Bodvou ešte v apríli organizátorov upozornilo, že akciu považuje za provokačnú a kontroverznú, pričom navrhlo, aby sa festival konal na verejnom priestranstve v širšom centre mesta. To by však nespĺňalo jeho účel. "Chceli sme, aby ľudia z majority prišli do osady a videli, že tam žijú rovnakí ľudia, ktorí žijú normálny život," vysvetlil Martin Vavrinčík z organizácie ETP Slovensko, ktorá v súčasnosti zastrešuje 10 komunitných centier na východnom Slovensku, vrátane komunitného centra priamo v osade Budulovská, ktoré prevádzkuje od roku 2009. Mesto nakoniec súhlasilo, organizátori však museli posunúť termín na koniec augusta.

Prípravám akcie sa organizátori venovali od konca mája a hneď na začiatku, 28. mája, splnili ohlasovaciu povinnosť voči mestu. Zákaz mesta im však bol doručený až 20. augusta. Z toho vyplýva, že mesto nesplnilo lehotu na vydanie takéhoto rozhodnutia do 60 dní od oznámenia, pričom podľa zákona "ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť". Nič podobné sa nestalo, čím organizátori považovali akciu za povolenú a svoje povinnosti voči mestu vybavené splnením si oznamovacej povinnosti. Ani v komunikácii s mestom od mája do augusta nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na zastupiteľstve rokovalo o zrušení akcie. "Začiatkom augusta sme sa s primátorom stretli, dokonca od nás chcel technické detaily týkajúce sa festivalu. Chceli sme, aby boli Rómovia v rámci aktivačných prác zapojení do čistenia osady, ani s tým primátor problém nemal," poznamenal Vavrinčík. Ani polícia, ktorá je zo zákona povinná pri takýchto podujatiach spolupracovať, podľa neho nemala s prípravami akcie žiadny problém.

Zákaz prišiel organizátorom deväť dní pred plánovaným termínom podujatia, pričom doba na vyjadrenie sa k odvolaniu je 15 dní, čím organizátori nedostali možnosť dočkať sa výsledku pred dátumom festivalu. Treba pritom zdôrazniť skutočnosť, že situácia v osade sa z pohľadu príčin vedúcich mesto k zákazu podujatia od ohlásenia podujatia vôbec nezmenila. Preto mesto nemalo žiaden relevantný dôvod na vydanie zákazu v tak krátkom termíne pred konaním podujatia, pokiaľ tak neurobilo predtým v zákonom stanovenej lehote, čo by organizátorom dalo možnosť odvolania sa proti zákazu alebo hľadania alternatívnych riešení. "Zákaz je to posledné, čo by sme od mesta po predchádzajúcej komunikácii o podujatí očakávali," hovorí Vavrinčík. "Rozhodnutie zakázať podujatie nepovažujeme za múdre, situácii v Moldave nepomôže a vyslalo občanom signál, že v meste sú dva oddelené svety, ktorých spájanie je vlastne nebezpečné," dodal.

Sporné sú aj dôvody zákazu

Mesto odôvodnilo zákaz odporúčaniami polície z hľadiska bezpečnosti. Šlo o dôvody, ako je napríklad úzka a nespevnená príjazdová cesta, po ktorej neprejdú v prípade potreby záchranné zložky, ďalej túlavé psy, výkaly, komunálny odpad či nespevnené koryto rieky Bodva. Ako však na tlačovej konferencii povedala Lýdia Šuchová z Občianskeho združenia Equity, ktorá v osade Budulovská viackrát bola, po ceste prejdú autá, sanitky aj väčšie vozidlá. Trávu v okolí cesty plánovali organizátori spolu s osadníkmi tento týždeň pokosiť, aby v prípade potreby prešli dve autá vedľa seba, rovnako plánovali upratať osadu, upraviť povrch a podobne. "Bolo dohodnuté, že psy budú počas podujatia priviazané, koryto rieky by bolo ohradené a stáli by pri ňom naši ľudia," vysvetlila.

"Zákaz nás mrzí hlavne kvôli obyvateľom osady. Na akciu sa tešili, mali sa na nej aktívne podieľať. Bezpečnostné dôvody považujeme za zástupné a alibistické a to aj z dôvodu, že viaceré uvádzané dôvody zákazu nie sú opodstatnené," dopĺňa. Na mieste podľa nej mala byť zdravotnícka a protipožiarna služba a samozrejme usporiadatelia. "Na ceste do osady nie je problém s prístupom záchranných zložiek, vyhnú sa tam dve vozidlá vedľa seba, okrem toho mal byť vjazd autami do osady povolený len bezpečnostným zložkám, organizátorom a umelcom aj z dôvodov priepustnosti cesty. Takisto sme nežiadali mesto o vyčistenie akýchkoľvek priestorov (ako sa uvádza v zákaze), ale o spoluprácu a poskytnutie technických prostriedkov potrebných pri čistení a kosení. Osadu sme spolu s osadníkmi plánovali čistiť celý týždeň pred akciou svojpomocne. Aj takto by festival prispel k zlepšeniu vzťahu osadníkov k čistote v osade, keďže vieme všetci, že najlepším prostriedkom je radosť a pozitívna motivácia."

"Neviem si predstaviť, kto by riskoval svoju povesť alebo česť a zorganizoval by festival, ktorý by považoval na nebezpečný," povedal Michal Kaščák, ktorý sa na organizácii Moldava Spolu so svojou agentúrou podieľal. Mal to byť podľa neho normálny festival na výnimočnom mieste. "Pripravovali sme ho s maximálnym dôrazom na bezpečnosť. Samozrejme, stopercentná bezpečnosť v osade Budulovská neexistuje - rovnako ako kdekoľvek inde na Slovensku," hovorí Kaščák. Rozhodnutie mesta považuje za alibistické, hlavne to, že sa usporiadatelia už nemohli proti zákazu odvolať. "Dúfam, že takýto postup inštitúcií sa stane na Slovensku výnimkou, je to niečo ako precedens, že festival zakázali, aj keď sa na ňom podieľali ľudia, ktorí festivaly robia a ľudia, ktorí miestne pomery poznajú," vysvetlil.

Ako uvádzajú organizátori, mestské zastupiteľstvo rokovalo o zákaze za zavretými dverami a neumožnilo predložiť riešenia organizátorov k mestu identifikovaným rizikám a problémom. Postupom pred vydaním zákazu podľa nich mesto taktiež porušilo právne povinnosti: "Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie."

Primátor sa odvoláva na políciu

Primátor mesta István Zachariaš zase tvrdí, že organizátori festivalu mu nedoložili všetky potrebné materiály, a preto festival zakázal. "Požiadal som organizátorov, aby mi doložili stanovisko štátnej polície, pretože som potreboval zabezpečiť poriadok. Chcel som vedieť, na ktorých parcelách má byť festival, kde má byť javisko a akým spôsobom bude zabezpečená štátna polícia. Oni to neurobili. Z vlastnej iniciatívy som si preto vyžiadal stanovisko polície, kde bolo povedané, že v tom priestore v osade je to nebezpečné," argumentoval pre TASR. Organizátorom odkazuje, že majú právo urobiť voči mestu právne kroky. "Počkám si na to, nemám z toho obavy."

Za korektný nepovažujú organizátori ani údaj o počte obyvateľov (1400) v odôvodnení zákazu, pričom podľa najaktuálnejšieho zdroja - Atlasu rómskych komunít - žije v Budulovskej 773 obyvateľov. Zachariaš sa pre TASR vyjadril, že informácie o dostupnosti do osady aj o počte obyvateľov, ktoré použil ako dôvody pre zákaz festivalu, mal zo stanoviska štátnej polície.


Festival Moldava Spolu 2014 mal byť nasledovníkom podobných podujatí, ktoré sa v minulosti uskutočnili v rómskych osadách Šobov pri Banskej Štiavnici či Klenovec v Rimavskej Sobote. Pri ich vzniku a organizácii stáli aj architekti Oliver Sadovský a Matúš Vallo z OZ Mestské zásahy. "Zákaz festivalu je precedensom, neviem o podobnom prípade v novodobej histórii Slovenska," hovorí Vallo. "Som prekvapený, ako dokážu inštitúcie zmariť akciu, ktorej posolstvo bolo čisto pozitívne a malo viesť k budovaniu tolerancie a komunikácie. Na predošlých ročníkoch festivalov Spolu sme videli, že aj keď kultúrne akcie nie sú zázračným liekom na problémy, určite môžu svojou troškou pomôcť k lepšiemu spolužitiu."

Informácie pre Hudba.sk poskytol Mário Gešvantner z agentúry Pohoda Festival. Článok bol doplnený o informácie z agentúr SITA a TASR.