Hudobný svet smúti nad stratou človeka, ktorý sa nezmazateľným spôsobom podpísal pod jeho smerovanie. Lou Reed, legendárny spevák, skladateľ a zakladajúci člen formácie The Velvet Underground, dnes po pretrvávajúcich zdravotných komplikáciách naposledy vydýchol. Bezprostredná príčina jeho smrti zatiaľ nebola zverejnená.
"Bolo to mimoriadne vážne. Zomieral. Nemyslím si, že sa z toho niekedy úplne zotaví, ale o niekoľko mesiacov určite začne naplno žiť. Už pracuje a cvičí tai-chi. Som veľmi šťastná, je to pre neho nový život," vyhlásila pár týždňov po operácii jeho manželka Laurie Anderson. Na prelome júna a júla sa však u legendárneho speváka objavili komplikácie a musel byť opätovne hospitalizovaný pre dehydratáciu.
Lou Reed sa v roku 2012 predstavil premiérovo na Slovensku. Na trenčianskom festivale Pohoda bol 5. júla hviezdou prvého večera.
Zdroj: Igor DanišLou Reed na Pohode 2012 - viac fotiekBiografia
Lewis Allan "Lou" Reed sa narodil 2. marca 1942 v newyorskom Brooklyne. Gitarový samouk a absolvent štúdia žurnalistiky, filmovej réžie a tvorivého písania odštartoval svoju profesionálnu kariéru ako skladateľ a textár vo vydavateľstve Pickwick Records. Tam sa v roku 1964 zoznámil s mladým hudobníkom z Walesu Johnom Caleom, s ktorým ho spájala láska k rocku, ale aj chuť experimentovať. O rok neskôr spolu založili legendárnu skupinu The Velvet Underground, ktorej zakladajúcimi členmi boli aj gitarista Sterling Morrison a bubeník Angus MacLise. Toho však ešte pred vydaním prvého albumu nahradila Maureen "Mo" Tucker.
Skupina v čase svojho fungovania (do roku 1973) nedosiahla výraznejšie úspechy, no retrospektívne je považovaná za jednu z najdôležitejších a najvplyvnejších kapiel rockovej histórie. Za všetko hovorí známy výrok Briana Ena, že "prvý album Velvet Underground si kúpilo len 10 000 ľudí, ale každý z nich založil kapelu". Spomínaným debutom skupiny bola nahrávka s názvom The Velvet Underground & Nico (1967), z ktorej pochádzajú skladby ako Venus in Furs, Heroin alebo The Black Angel's Death Song.
The Velvet Underground - Heroin
Názov albumu zahŕňa meno speváčky Nico, ktorú do The Velvet Underground pozval nový manažér skupiny Andy Warhol. Práve meno slávneho maliara a zakladateľa pop-artu skupine v začiatkoch pomohlo k zviditeľneniu sa na americkej scéne, napríklad vďaka pravidelnému koncertovaniu na jeho multimediálnych večierkoch Exploding Plastic Inevitable a v The Factory. Warhol sa tiež postaral o slávny dizajn albumu s obrázkom banánu a nápisom "Peel Slowly & See" (Pomaly ošúpte a uvidíte). Album však nebol komerčne úspešný, pretože jeho predajnosti krátko po uvedení na trh uškodila žaloba za neautorizované použitie fotografie na zadnej strane obalu.
Po ukončení spolupráce s Warholom vydala skupina ešte tri albumy, na ktorých bol jej lídrom Lou Reed - White Light/White Heat(1968), The Velvet Underground (1969) a Loaded (1970). Všetky, podobne ako debut, spätne ovplyvnili celú generáciu umelcov od experimentálneho a psychedelického rocku, cez art-rock až po punk. Na posledne menovanej nahrávke prvýkrát vyšiel aj singel Sweet Jane, jedna z najznámejších Reedových piesní.
Lou Reed - Sweet Jane
Rok po odchode z The Velvet Underground v lete 1970 podpísal Lou Reed zmluvu s vydavateľstvom RCA Records a svoj prvý sólový album tak mohol nahrať v Londýne so špičkovými hudobníkmi, medzi ktorými boli aj Steve Howe a Rick Wakeman zo skupiny Yes. Eponymná nahrávka obsahovala dovtedy nevydané piesne, ktoré Reed napísal ešte pre The Velvet Underground.
Prelom v jeho kariére však prišiel až s ďalším albumom Transformer (1972), na ktorého produkcii sa podieľala aj dvojica David Bowie a Mick Ronson. Singel Walk on the Wild Side, ktorý popisuje rôzne stratené existencie, šľapky a transvestitov motajúcich sa okolo Warhola, sa stal hitom a chytľavá gitarová linka o takmer 20 rokov neskôr inšpirovala aj hip-hopovú legendu A Tribe Called Quest, ktorá ju vysamplovala vo svojom úspešnom singli Can I Kick It?. Na albume vyšla aj skladba Perfect Day, ktorá je známa aj z kultového filmu Trainspotting (1996), či pieseň Satellite of Love.
Lou Reed - Walk on the Wild Side
Po ľahšom, "hitovom" albume, prichádza tretia sólovka s názvom Berlin (1973) - zhudobnený príbeh dvojice žijúcej v nemeckom veľkomeste, ktorá nezvláda svoju drogovú závislosť a utápa sa v depresii. Reed sa vo textoch často venuje vážnym a nepríjemným témam, nikdy však nebolo jeho zámerom prvoplánovo šokovať. Ako fanúšik poézie Allena Ginsberga či Williama S. Burroughsa bol vždy presvedčený, že spojenie drsných textov o svete s rockovou hudbou je úplne prirodzené. Ako sám tvrdí, vo svojej kariére hudobníka mal cieľ spraviť "veľký americký román" vo forme albumu.
Albumom Berlin by sa mu ho zrejme podarilo naplniť, ak by sa dej neodohrával v Nemecku. Oproti predchádzajúcej Reedovej tvorbe má album plnší a zložitejší orchestrálny zvuk a ťažké, pod kožu sa zarezávajúce texty. V čase vydania bol album kritikmi zavrhnutý, no dnes sa, rovnako ako nemenej temný, no zvukovo surovejší debut The Velvet Underground, radí k najlepším rockovým albumom histórie.
Lou Reed - Caroline Says II
Po roku 1974, kedy Lou Reed vydal úspešnú koncertnú nahrávku Rock 'n' Roll Animal a štvrtý album Sally Can't Dance, ktorý bol opäť z kategórie ľahších, sa zdalo, že hudobníkov status medzinárodnej hviezdy je prudko na vzostupe. RCA Records preto očakávalo ďalší hitový album, čakanie mal skrátiť ďalší "živák" Lou Reed Live, ktorý vyšiel na jar 1975.
Ešte v tom istom roku však prišiel šok v podobe nahrávky Metal Machine Music. Album so štyrmi 16-minútovými stopami nepriniesol všetkými očakávané melódie (či už veselé alebo depresívne), namiesto toho Reed ponúkol experimentovanie s dvomi gitarami, spätnou väzbou a hučaním zosilovačov. Historicky je album považovaný za významného predchodcu industriálnej hudby, noise rocku a súčasného sound artu, samotný hudobník ju považuje za míľnik heavy metalu.
Vtedajší kritici nahrávku označili za nepočúvateľnú, a fanúšikovia ho po vydaní v tisícoch vracali naspäť do obchodov. No s odstupom času naberala na dôležitosti a v rokoch 1997 a 2000 sa dočkala aj reedícií. Údajne sa z nej dodnes predalo len v USA viac ako 100 000 kópií. Od roku 2008 koncertuje Lou Reed s projektom Metal Machine Trio, ktorý hrá improvizovanú experimentálnu hudbu inšpirovanú práve kontroverzným albumom z roku 1975.
Lou Reed's Metal Machine Trio - live, Paríž, 2010
Svoje najväčšie "výkyvy" medzi úspechom a úplným zatratením tak Lou Reed stihol absolvovať už počas prvého desaťročia na hudobnej scéne. Dodnes vydal už 20 sólových albumov a hoci sa na väčšine z nich pohyboval na hranici masovo stráviteľného rocku, nikdy sa nestal komerčnou megahviezdou. Dokázal však vydávať nahrávky, ktoré mu, či už vďaka hudobnej forme alebo obsahu a silným textom, počas ďalších desaťročí posilňovali jeho status nezameniteľného a mimoriadne vplyvného umelca.
V roku 1978 vydal jeden zo svojich najlepších albumov Street Hassle, ktorý je pozoruhodný tým, že bol prvým komerčne vydaným rockovým albumom, ktorý sa nahrával binaurálne. Na albumoch The Blue Mask (1982) a New York (1989) sa zase vrátil k surovému garážovému zvuku The Velvet Underground. V roku 1990 po dvadsaťdvaročnej odmlke spolupracoval s Johnom Caleom - nahrali spolu album Songs for Drella venovaný zosnulému Warholovi.
Na albume Magic and Loss (1992) sa Reed bližšie zameral na tému smrteľnosti, pretože v krátkom čase dvaja jeho blízki priatelia podľahli rakovine. Už od konca 90. rokov pravidelne spolupracuje aj s experimentálnou hudobníčkou a performerkou Laurie Anderson, ktorá je od roku 2008 jeho manželkou. Svoje skúsenosti s manželstvom a vzťahmi však priblížil už v roku 2000 (predtým bola jeho ženou britská dizajnérka Sylvia Morales), kedy vydal ďalší z konceptuálnych albumov s názvom Ecstasy. V tom istom roku odohral v Ríme koncert pre pápeža Jána Pavla II.
Lou Reed - Ecstasy
Široký hudobný záber a schopnosť zaskočiť nielen fanúšikov, ale aj kritikov, sú preňho charakteristické dodnes. Prekvapil aj svojou poslednou sólovkou Hudson River Wind Meditations (2007), ktorá je odklonom od rocku k meditatívnej hudbe inšpirovanej čínskym Tai Chi, a najmä spoluprácou s kapelou Metallica, s ktorou nahral dvojdiskový album Lulu (2011).
Nahrávka postavená na hovorenom slove Reeda a inštrumentálnych improvizáciách slávnej thrashmetalovej kapely kritikov nenadchla - recenzie sú prevažne negatívne. Ale z toho si Lou Reed ťažkú hlavu nerobí. "Ja už nemám žiadnych fanúšikov. Po Metal Machine Music všetci zdrhli. No a čo? Robím to, pretože ma to baví," povedal v novembri 2011 pre USA Today.
Lou Reed & Metallica - The View
Zdroj: Rollingstone.com, archív Hudba.sk, Patrik Marflák (biografia)
Foto: AP Photo/John Smierciak
Súvisiaci interpreti: Lou Reed
