Ak ste posledné hodiny nestrávili mimo dosahu médií a sociálnych sietí, iste už viete, že Ivetu Bartošovú dnes približne o 11:29 v pražskej Uhříněvsi prešiel vlak. Kedysi jedna z najpopulárnejších českých speváčok bola na mieste mŕtva. Jej manžel Josef Rychtář našiel doma list na rozlúčku.
48-ročná speváčka so svojím druhým manželom žila práve v spomínanej mestskej časti Uhříněves. Rychtář musel ráno odísť na policajný výsluch ohľadom vlaňajšej bitky so speváčkiným ctiteľom Zdeňkom Macurom, s ktorým v lete utiekla do Talianska. Keď sa Rychtář vrátil domov, speváčka tam už nebola. Našiel iba obraz, ktorý mu namaľovala, a list na rozlúčku. "Budem na teba spomínať odinakiaľ," napísala údajne. Prečítajte si viac o okolnostiach tragédie
Keď sa povie Iveta Bartošová, väčšina z nás si najskôr spomenie na rozprávkový hit Tři oříšky. No piesní z jej repertoáru, ktoré určite poznáte, je oveľa viac. Pripomeňte si ich v našej biografii nižšie.
Prvé hity nahrala so Sepéšim. Tiež zahynul pod kolesami vlaku
Iveta Bartošová sa narodila 8. apríla 1966 v Čeladnej (okres Frýdek-Místek). Má o 15 minút staršiu dvojičku Ivanu a o 2 roky staršieho brata Lumíra. Už počas štúdia na gymnáziu začala spievať s kapelou Dianthus a chodila na hodiny spevu a klavíra u profesora Fryščáka na konzervatóriu v Ostrave. Profesionálnu hudobnú kariéru odštartovala v roku 1983 na festivale Mladá píseň Jihlava, kam sa dostala vďaka úspechom v speváckych súťažiach Talent a Zlatá loutna.
Okrem toho, že si v Jihlave vyspievala 4. miesto a Cenu poroty za interpretačný výkon, tam spoznala aj Petra Sepešiho, ktorý sa stal jej partnerom a pár tvorili aj na pódiu. Vystupovali s Tanečným orchestrom Česko slovenského rozhlasu a skupinou Golem. Hosťovali aj v skupine Kroky Františka Janečka, s ktorou Iveta neskôr nahrala hit Léto. To bolo však už po Sepéšiho tragickom úmrtí - zomrel 29. júla 1985 pri autonehode, keď do jeho škodovky na železničnom priecestí narazil vlak. Zdrvená Bartošová sa na niekoľko mesiacov odmlčala, až koncom roka vyšiel album Knoflíky lásky (Supraphon, 1985) s ich spoločnými hitmi ako Červenám, Knoflíky lásky, My to zvládnem alebo Medové dny.
Zlatá éra na prelome 80. a 90. rokov
Po krátkej spolupráci so skupinami Balet (hit Hej pane diskžokej) a Kroky (Léto) začala v roku 1987 vystupovať a nahrávať s orchestrom Ladislava Štaidla, ktorá sa na dlhé roky stal aj jej partnerom-milencom, hoci bol v čase ich zoznámenia ženatý. Prvý sólový album s jednoduchým názvom I.B. (1987) odštartoval zlatú éru jej kariéry. Za jeho predaj získala zlatú platňu a úspešné boli aj ďalšie albumy Blízko nás (1989), Natur (1991) či Václavák (1992). V roku 1990 dokonca okrem nahrávky Zpívaní s Ivetou, na ktorej naspiela ľudové piesne, vydala aj anglický album Closer now určený pre zahraničný trh.
Medzinárodný úspech s ním síce nedosiahla, no doma bola v tom čase popri Vondráčkovej, Janů, Gottovi, Jandovi či skupine Elán najväčšou hviezdou populárnej hudby. V rokoch 1986 až 1991 bola trikrát zlatou a trikrát striebornou slávicou, trikrát po sebe triumfovala aj v televíznej ankete TýTý. Hity ako Víš lásko, Dva roky prázdnin, Dej mi ruku, Když láska schází, Útoč láskou, Rozvíjej se poupátko, Půlnoční smíření, Václavák a ďalšie sa nezmazateľne zapísali do histórie českého popu.
Návrat na výslnie aj vďaka Draculovi
V rokoch 1993 až 1997 vydala ďalšie albumy a absolvovala veľké koncertné turné (1994-1996), hitových singlov však bolo pomenej (Ú-la-la, Můžeš lhát). V roku 1993 naspievala aj skladbu Já se vrátím z Verdiho opery Nabucco, ktorá sa stala titulnou piesňou filmu Jaroslava Soukupa Svatba upírů, pričom speváčka v ňom stvárnila hlavnú úlohu. Po krátkej materskej dovolenke so synom Arthurom Štaidlom (narodil sa v októbri 1996) sa v roku 1997 vrátila na scénu vo svojom prvom muzikálovom angažmá, ktoré ju okamžite vynieslo na výslnie. Išlo totiž o jeden z najúspešnejších muzikálov Dracula, do ktorého ju pozval legendárny skladateľ Karel Svoboda. Od tej doby bola do muzikálov obsadzovaná pravidelne (Mrázik, Pomáda, Monte Cristo, Johanka z Arku, Bedári…).
Koncom 90. rokov mala veľké úspechy aj na popovej scéne. Definitívnym návratom medzi špičku českej scény bol jej platinový album Ve jménu lásky (1998) s hitmi ako Nekonečná, Ve jménu lásky a Tři oříšky. Nasledoval album Bílý kámen (1999) s rovnomenným hitom, album rozprávkových melódií Jedna jediná (2000), výberovka Hej pane diskžokej (2002) s upravenými verziami starších hitov, disco album Dráhy hvězd (2003), Vánoční Iveta (2005) a kompilácia Scházíš mi… Best Of (2006) s dvoma novými skladbami, ktoré druhé najplodnejšie a najúspešnejšie obdobie jej kariéry uzavreli.
Roky neúspešných comebackov
S pribúdajúcimi škandálmi v osobnom živote jej popularita klesala, a tak na konci roka 2006 ohlásila tvorivú pauzu. Tá však nikdy naozaj neskončila. Napriek niekoľkým pokusom o návrat na scénu - turné a album 22 (2008), či účasť v slovenskej šou Let's Dance a vianočný album Když ticho zpívá (2009) - totiž o jej aktivitách od ohlásenia pauzy až do tragického konca viac informovali bulvárne ako hudobné médiá. Zmenšovala sa aj jej stabilná fanúšikovská základňa. Dôvodom bolo časté vystupovanie na playback, rušenie koncertov či televízne vystúpenia, z ktorých bolo zrejmé, že Bartošová nie je v stave, kedy by bola schopná dôstojne nadviazať na svoje predošlé úspechy.
Zdravotné problémy, alkohol a psychická labilita prejavujúca sa v nepredvídateľnosti správania ju teda v podstate ako populárnu speváčku zabili už dávno. Napriek tomu sa o návrat pokúšala aj v posledných mesiacoch pred smrťou - tento rok odohrala niekoľko klubových koncertov a po operácii zubov sa pripravovala na koncertné turné s kapelou. Jej poslednými nahrávkami boli skladby Noc je království a Není cesty zpátky, ktoré vyšli ako novinky na kompilácii hitov Noc je království z roku 2012.
Viac mužov ako albumov
O posledných rokoch speváčkinej kariéry-nekariéry veľa vypovedá aj fakt, že mala počas nich viac nových mužov ako vydaných nahrávok. A čiastočne to vysvetľuje aj jej tragický koniec. Bartošová bola totiž prototypom ženy, ktorej život sa vyvíjal podľa toho, akého mala vedľa seba partnera. Po rozchode so Štaidlom, s ktorým prežila búrlivých 13 rokov, čoraz viac prepadávala alkoholu a priťahovala najmä chlapov, ktorí mali sami dosť veľké problémy na to, aby dokázali pomôcť jej. Za posledné desaťročie ich vystriedala niekoľko, no ani v jednom nenašla potrebnú oporu.
Práve naopak. Napríklad predchádzajúci manžel Jiří Pomeje, s ktorým sa rozviedla už po dvoch rokoch spolužitia (2008-2010), mal veľké dlhy a zneužíval ju z pozície manažéra. Dohadzoval jej vystúpenia, z ktorých profitoval najmä on sám. Aj preto obdobie v rokoch 2008-2009, kedy vydala dva albumy, nebolo tým pravým comebackom, na ktorý fanúšikovia čakali.
Zdroj: Profimedia.skIveta Bartošová na snímke s Karlom Gottom z roku 2005 S Josefom Rychtářom začala chodiť v roku 2011 po tom, ako stroskotal jej vzťah s Talianom Domenicom Martuccim. Rychtář sa kvôli Bartošovej rozviedol a ich vzťah od začiatku sprevádzali udalosti, ktoré lákali bulvárnych novinárov - domáce násilie, útek speváčky do Talianska so spomínaným fanatickým fanúšikom Macurom, či predčasne ukončené liečebné pobyty psychicky chorej hviezdy. Dvojica sa vzala minulý rok v septembri, pričom sobášu "asistovali" príslušníci polície, ktorí chránili svadobčanov pred novinármi. O tom, že ani zďaleka nešlo o harmonický vzťah, svedčí aj fakt, že na svadbe chýbali Bartošovej najbližší - syn, matka aj brat.
O speváčkinej nespôsobilosti zaradiť sa naspäť do spoločenského a profesionálneho života svedčil aj fakt, že od septembra 2011 bol jej syn Artur natrvalo zverený do opatery jeho otca Ladislava Štaidla. Bartošová sa totiž o syna, ktorý tento rok dovŕši vek dospelosti, nedokázala starať. Mimochodom, o samovraždu sa pokúsila niekoľkokrát, prvý raz už v roku 1993.
Knihy o Ivete Bartošovej
Autor: Patrik Marflák (zdroj: SITA, TASR, iDnes.cz, Osobnosti.cz, wikipedia)
Foto: SITA/Erik Ďuriš
Súvisiaci interpreti: Iveta Bartošová
