Žiarislav

Na brehu lesa býva kmeť
čítajú mu do sto liet
hovorí on málo viet
otázok už v ňom niet
zďaleka ho hľadajú
prosia o liek o radu
on len oči zatvorí
a tichým hlasom hovorí

už mu vnuci odrástli
naučil ich lesné hry
spomína si na lásky
v očiach nemá otázky
málo krokov málo snov
málo súst a málo slov
veľa lady žiaden súd
len dobré rady z tichých úst

na brehu lesa býva kmeť
čítajú mu do sto liet
strieborný na pleci vlas
v hlbokých očiach tisíc krás
nechystá sa na cestu
iba na tú poslednú
na svet hľadí jak na zázrak
ako dieťa má ho rád