Zoči Voči

Neverím v zázraky

Kráčam zasneženým mestom sám
do okien sa pozerám
rozmýšlam nad tým kde som teraz mohol byť
Zo spomienky zostal rám
na fotku si nepamätám
snažím sa zabudnúť a nechať to ísť

Učím sa na vlastných chybách
v zázraky neverím
Dôvod že mávam z lásky strach
tak ľahko nezmeníš
Presvedč ma teda že si tá
ktorú milovať mám

Časom úzkosť aj tak prekonám
prelistujem pár strán
Akurát sa poučím do ďalších dní
že niekedy je menej viac
Občas sa oplatí zastať
a vtedy ostrejšie svet uvidím

Kráčam zasneženým mestom sám...