Dušan Grúň

^A Vždy navečer tam u nás ^D zastaví malý ^A vlak
a možno na mňa niekto na stanici ^E čaká, ^E7 jé.
Čaká, ^A že raz skončím ^A7 svoju púť,
^D verí, že neviem ^Hmi7 zabudnúť,
že sa ^A vrátim tam, kde ^E7 stojí rodný ^A dom. ^E7

Tam, kde ^A rieky prúd, vždy ^A7 keď sa šerí
^D hladinu ^Hmi7 vánok sčerí, ^A tam,
kde stojí ^E7 starý rodný ^A dom. ^E7

Čo aj domov chcel som nieraz, vždy to vyšlo naopak.
Zakaždým vôňa diaľav do sveta ma zláka, jé
Hoc ten najkrajší kút, keď sa šerí,
keď vánok rieku sčerí, je tam,
kde stojí starý rodný dom.

Rec.: Raz navečer, tam u nás, zastaví malý vlak
či ešte na mňa, či na mňa stále čaká ?
Už sa vrátim, skončím svoju púť,
už viem, najkrajší sveta kút
je tam, kde je môj starý rodný dom.

Tam, kde čakajú ma milej pery
a mať, ktorá mi verí,
^A tam, kde stojí ^E7 starý rodný ^D dom. ^A