Dušan Kollárik

^C , ^Emi , ^C , ^Emi
C Dávno to ^Emi bolo,čo ^F som videl ^Ami stromy kvit ^C núť
^C , ^Emi , ^C , ^Emi
C na vtáčí ^Emi spev si už ^F tiež nemô ^Ami žem spome ^C núť
^C , ^Emi , ^C , ^Emi
C nevidím ^Emi slnko a ^F oblaky ^Ami na oblo ^C he
^C , ^Emi , ^C , ^Emi
C necítim ^Emi vôňu, ho ^F ci mám kvie ^Ami tok pri no ^C he.
^C , ^Emi , ^C , ^E

Ref.:

^Ami Som ľudský vrak, čo sa v búrkach živo ^G ta po ^C topil
^C , ^Emi , ^C , ^Emi
Dmi som človek,čo sa smial, ^F ktorého ^G nik nepo ^Ami chopil
^Ami , ^Emi , ^Ami , ^G , ^Ami

Dávno to bolo,čo som sa šťastne usmieval
čo som o láske a o krásach piesne spieval
nepamätám sa na detské hry a riekanky
zabudol som na hviezdy a večerné vánky

Ref.:

Dávno to bolo,čo som v sebe city choval
v srdci žiaľ,bolesť,nenávisť i lásku som mal
Teraz srdce v hrudi od citov slobodné mám
nikomu nedávam nič,lebo už nič nemám

Ref.:

Dávno to bolo,dušu som aj ja v sebe mal
láske a dobru a múzam som ju zapredal
rozkvet lásky a dobra v duši ste zmarili
vytrhli ste mi ju a do prachu šmarili

Ref.:

Až ma raz budete za moje činy súdiť
do prísnosti budete bledé tváre nútiť
poviem vám: Vážení,prepáčte,že som drzí
moja duša hnije v prachu, to vás nemrzí?
Vy ste ma ubili,vy ste dávali rany
tak teda kto je sudca a kto obžalovaný

Ref.: