Dušan Kollárik

Šľapem si túto cestu, cestu smutnú veľmi
cesta nevedie k mestu, nevedie tam ver mi
okolo mňa mne podobní šľapú
všetci reťaz a okovy majú

Všetci sú divne bledí,bledí ako steny
bledí a unavení, až k zemi ohnutí
každému z tváre vyčítať možno strach
všetci cítime pekla a síry pach

Vzala nás smrť,sme po funuse
nepomôžu nám žiadne víly
vzala nás smrť odvliekla až sem
tu sa nás zmocnia sily pekelné

Šlapem tú cestu k peklu,cestu kamenistú
reťaze rinčia v tichu, tu nieto turistu
dlhé zástupy dali sa na pochod
za chvíľu sa už objaví čierny vchod

Všetci sme odpísaní za hriechy páchané
do pekla odsúdení ,tvrdo pykať za ne.
okolo mňa vrahovia idú len
s hrôzou čakám, kedy zmizne ten sen

Však márne je moje čakanie
ten sen sa viac už nestratí
však márne je to zapieranie
vrahova duša ,tá sa zatratí.