Dušan Kollárik

Vyznanie

Dĺžka piesne: 06:32
S piesňou chodím,raz idem sem a raz tam
u dvier stojím, či cez okno pozerám
vidím ľudí, ktorých bolesť premáha
takým ľuďom moja pieseň pomáha

Kam len idem,všade ju so sebou mám
s gitarou svojou sa nikdy necítim sám
ona napĺňa tichú prázdnotu miest
ona mi kráti dlhú diaľavu ciest


Kedysi dávno som bol na svete rád
kto ma poznal, bol hneď môj kamarát
na falošné kamarátstvo dopláca
keď správny chlap verí ,čo klamár pláca


Teraz,keď mám už na hlave šediny
z mnohých priateľov zostal mi jediný
viem,nezradí a neopustí ma v mukách
je to ona- gitara v mojich rukách.

Potom zmĺkne môj smiech a posledný tón
dozneje potlesk a mňa vynesú von
keď rozlúčku so životom budem brať
z posledných síl na gitare budem hrať

Keď už skončím tú svoju životnú púť
a nebudem môcť viac do strún brnknúť
nech priateľka,čo teraz pri mne žije
spolu so mnou v čiernej zemi hnije.