H: Soňa Horniakova, T: Jozef Augustín Štefánik, Aranžmán: Laco Lučenič)
Biely pavúk
Z podšívky saka visiadvebiele nite
a šero lezie do kúta,
sedíš a čakáš, veď sa raz zoznámite
iste ťa niečím upúta.
A potom spíte s budíkom vyzvoneným
na všetko sa dá opýtať
vo vlastnom byte už treba poznať ceny
čas nemá zlaté kopytá.
V tombytenechajte sibieleho pavúka
je biely ako krieda spadnutá na rukáv.
V tom byte nechajte si pre šťastie pavúka
pavučinový úsmev vždy večer ponúka.
Polnoc je modrá a ľudia v bielej koži
mesiacu šípy polámu,
takmer sa zodral smiech kým si trochu ožil
a tak sa vložme do rámu.
Biely pavúk
Z podšívky saka visiadvebiele nite
a šero lezie do kúta,
sedíš a čakáš, veď sa raz zoznámite
iste ťa niečím upúta.
A potom spíte s budíkom vyzvoneným
na všetko sa dá opýtať
vo vlastnom byte už treba poznať ceny
čas nemá zlaté kopytá.
V tombytenechajte sibieleho pavúka
je biely ako krieda spadnutá na rukáv.
V tom byte nechajte si pre šťastie pavúka
pavučinový úsmev vždy večer ponúka.
Polnoc je modrá a ľudia v bielej koži
mesiacu šípy polámu,
takmer sa zodral smiech kým si trochu ožil
a tak sa vložme do rámu.