Kapucíni

^Dmi Čie sú to oči, čo s ^Gmi láskou hľadia na nás,
^Dmi čie sú to ruky k nebu ^C stále zopnuté,
^A čie sú to ústa, čo ^Gmi sto ráz prosia za mňa
^Dmi a srdce prebodnuté ča ^A4 kajúce trochu vďaky ^A7 .

Tie ^Dmi oči plné sĺz, keď ^Gmi naše činy vidia
i ^Dmi radosť v nich nájdeš, keď ^C dobro máš chuť žiť.
Tie ^A oči dobre vedia, čo je ^Gmi naša ľudská bieda,
^Dmi sú to oči plné lásky, ^A má ich naša ^Dmi Mať. ^{C F A Dmi}

Tie ruky, na ktorých dieťa-Láska snilo,
ruky, ktoré pália, keď v nich leží mŕtvy Syn,
sú to ruky našej Matky, nimi chráni svoje deti,
sú to ruky plné lásky, má ich naša Mať.

Jej ústa neustále vysielajú prosby,
ústa, na nich úsmev, keď jej pieseň hrám,
sú ústa, ktoré šeptom tíšia moju bolesť,
sú to ústa plné lásky, má ich naša Mať.

To srdce, ktoré čaká od nás trochu vďaky,
to srdce prebodnuté bolestne sedemkrát,
to srdce, ktoré príjme všetkých biednych ľudí,
je to srdce plné lásky, má ho naša Mať.