Kapucíni

^Ami Drevená dlážka ^C zašramotí,
^G zrazil ťa k nej ^Ami hriech ^E7 .
capo: II.

^Ami Dívaš sa na ^C štolu kňaza, či ^G ozaj má tú ^Ami moc
odpustiť ^Dmi viny, čo so sebou ^Ami nesieš sem.
^C Tvoj pohľad s je ^E ho sa stretá ^Ami va ^E7 .

Hanba Ti sklopila oči k zemi, trápne sa prežehnáš.
Ucho, čo počulo už mnohé viny, sa k tebe nakláňa.
A gotická mriežka, čo od kňaza delí ťa,
dodáva všetkému chuť posvätna.

®: Si ^Dmi nesmelý a ^Ami ťažkopádne ^C na seba ^G žaluješ.
^Dmi Mysľou ti ^Ami prebehne,
^C či ti vôbec ^E Boh odpus ^Ami tí. ^E7

Hlas muža v čiernom sa k tebe skláňa, vezme kríž za teba.
Keď duša pocíti hojivú masť, dojatá zaplesá.
A oči sa pozrú do seba druhý raz,
v jedných je radosť, v druhých žiaľ.

Drevená dlážka zašramotí, zrazil ťa k nej hriech.
Zalomené prsty nepopustíš, úprimne ľutuješ.
A jediný svedok tohoto vyznania
v bohostánku sa usmieva.

®: Ruka za mriežkou kríž naznačuje,
že čisté konto máš, už to vieš, odchádzaš.