Kompromis

^G Keď na horách je snehom ce ^C lá zem pokry ^G tá,
nikto vtedy s vôľou sa ^Ami do nich nechys ^D tá,
aj ^G vyhladnutý dravec si ^C radšej odmy ^A slí,
aby v ^G takej zime hľadal jesť, to si kľudne ^D odpus ^G tí.

Práve v takú zimu som dostal v noci sen,
nech v zasnežených horách šťastie si nájdem,
povedal som: "Nedbám," a zbalil som si vak,
na tú cestu za šťastím spieval som si tak:

^C V ďalekých ^G horách ^D šťastie už ma ^G čaká,
^C v zodratých ^G nohách ^D bolesť však je ^G sladká,
^C v ďalekých ^G horách ^D nájdem svoje ^G šťastie,
^C zlatisté ^G prúty mi ^D k nohám hora ^G kladie.

Už dlhé roky blúdim si stále po horách,
už zima prešla mnohokrát a stále blúdim sám,
vždy premýšľam čo znamenal môj sen o šťastí,
prečo vlastne blúdim horou, lesom, kedy sa navrátim.

Až ^G teraz vlastne chápem, čo ^C ten sen zname ^G nal,
už teraz pevne cítim, že ^A nechcem by už ^D kráľ,
nech ^G všetko zlato zmizne z hôr, ^C a tiež v bystri ^A nách,
lebo ^G zlato ľudí ^Emi nespasí a človek ^C koná vo ^D vidi ^G nách.

Môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká,
môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká.