G Keď na horách je snehom ce C lá zem pokry G tá,
nikto vtedy s vôľou sa Ami do nich nechys D tá,
aj G vyhladnutý dravec si C radšej odmy A slí,
aby v G takej zime hľadal jesť, to si kľudne D odpus G tí.
Práve v takú zimu som dostal v noci sen,
nech v zasnežených horách šťastie si nájdem,
povedal som: "Nedbám," a zbalil som si vak,
na tú cestu za šťastím spieval som si tak:
C V ďalekých G horách D šťastie už ma G čaká,
C v zodratých G nohách D bolesť však je G sladká,
C v ďalekých G horách D nájdem svoje G šťastie,
C zlatisté G prúty mi D k nohám hora G kladie.
Už dlhé roky blúdim si stále po horách,
už zima prešla mnohokrát a stále blúdim sám,
vždy premýšľam čo znamenal môj sen o šťastí,
prečo vlastne blúdim horou, lesom, kedy sa navrátim.
Až G teraz vlastne chápem, čo C ten sen zname G nal,
už teraz pevne cítim, že A nechcem by už D kráľ,
nech G všetko zlato zmizne z hôr, C a tiež v bystri A nách,
lebo G zlato ľudí Emi nespasí a človek C koná vo D vidi G nách.
Môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká,
môj sen každý vidí, a čo som našiel nie sú divy,
môj sen, to je láska, čo na každého v nebi čaká.