Kompromis

^C Byť ^Fmaj7 sám, ^C celkom ^Fmaj7 sám, ^Emi je veľmi ^Ami smutné to ^F spozná ^C vam. ^{F CC} Kaž ^Fmaj7 dý ^C niekoho ^Fmaj7 má, ^Emi no sú aj ^Ami takí, ktorých ^F svet odkla ^C dá, ^{F CE} čo blúdia svetom,
a ^Ami svet ich vi ^D dí ^Ami každý ^D deň,
^Ami pohľady ^D mieria na ^Ami iný ^D smer,
^Gmi nikto sa ^C viac ich ^Gmi nespý ^C ta,
či ^Gmi niečo im ^C chýba, či ^Ami boja sa snáď. ^A
Svet sa ^Dmi topí v sebe sám, príči ^Dmi/C nou je veľký klam a ^Dmi/B obeť trpí ^A stále.
Človek ^Dmi hľadá zázraky, chudák ^Dmi/C ním je dojatý a ^Dmi/B slzy kropia ^A tváre.

^Ami Namysle ^D ní ^Ami čakáme ^D slávu, ^Ami v novinách ^D mená ^Ami máme ich z ^D kníh,
^Gmi človek však ^C stále ^Gmi zabúda ^C pravdu, že ^Gmi na tejto ^C zemi je ^Ami nájomník. ^{A Fmaj7}
Byť sám, celkom sám, je veľmi smutné, to spoznávam.
Mnohí, zúfalí hľadajú zmysel, šťastie, dôvod žiť.
My sme z tých,
čo hľadajú prázdná nezmyselné,
ženú sa niekde, kde život nie je,
po krátkych pádoch sa snažíme nájsť,
ozajstnú pravdu, no sily niet v nás.