Dmi7 Dobrý večer, dobrý deň, dobré Fdim ráno prajeme si,
myslí Ami me, že tento deň nevrá Cdim ti sa do života,
ak, tak Dmi iba spomeniem, že ten E7 bežný deň nebol Ami7 všedný.
Prečo je to vlastne všetko tak, že ráno slnko svieti,
a že keď sa vrhá za oblak, ocitnem sa v tieni,
a keď lístie stromov opadá, príde zimný čas.
Tak ako Dmi sneh pokrýva Fdim zem, tak z ľudí Ami7 úsmev uniká,
a keď sa Dmi mráz vryje do Fdim nás, tak naše Ami7 srdcia zamyká
a my sa Cdim stáva Dmi me E zamrznu Ami tí.
A v každom ľudskom tele zvlášť sú štyri ročné obdobia.
Leto je úsmev na perách a zima chlad, čo v srdci má.
Jar prebudením stáva sa, no jeseň veští opäť mráz,
keď znova úsmev na perách nie je všedný.
Možno zopár týchto slov vo vás rozpútalo
tisíc spomienok na chvíle, kedy leto bolo bolo v srdciach,
a kým ho nevymenil mráz.
Prečo vlastne o tom spievam, prečo leto úsmev zamieňa
a zima veští v duši mráz, preto, lebo túžim,
aby v ľuďoch E láska bola dominant A ná.
Či to veľmi ťažké zdá sa byť, možno ťažšie, než si myslím,
ale verím, že sa vyplní moja túžba po tom období,
ktoré opäť v ľuďoch vyme E ní prebudenú Ami jar.
Kompromis
