Michal Dočolomanský

Ty spíš, ponorená do snov, čo blúdia sem a tam.
Je noc a padá dážď. Iba ja tu bdiem a rozmýšľam.
Aj o tom, čo sme prežili, aj o tom, čo nás ešte čaká.
Poznám tvoj ľahučký dych, poznám všetky tvoje mená.
Viem aká si. Viem, čomu sa smeješ i čoho sa bojíš.
Si taká, po akej som už dávno túžil.
Múdra, nežná, prosto – moja žena.

Ľúbim ťa tak veľmi ako ľúbiť viem,
ty si šťastie mojich dní si vôňa májových rán.
Ľúbim ťa, to nie je iba krásny sen,
tiež ma ľúb, nech nie som viac sám.

Ty spíš a ja ťa ľúbim viac ako včera a menej ako zajtra.
Ľúbim ťa stále viac, navždy, nekonečne.
Si moja žena a ja som tvoj muž, dvaja ľudia vo veľkom
svete, ktorí chcú po sebe niečo zanechať.
Niečo pekné a nezabudnuteľné, aby si ich zapamätal
les, voda, kamene i tráva.
Aby si ich zapamätala zem a ľudia.

Ľúbim ťa tak veľmi ako ľúbiť viem,
ty si šťastie mojich dní si vôňa májových rán.
Ľúbim ťa, to nie je iba krásny sen,
tiež ma ľúb, nech nie som viac sám.

Tá-da-da, ta-da-da-da-da, dá-da-da,
ta-da-da-da-da-da-dá, ta-dá-dá, dá-da-da-dá.
Tá-da-da, ta-da-da-da-da, dá-da-da,
tá-da-dá, ta-da-da-da-dá.
Tá-da-da, ta-da-da-da-da, dá-da-da,
ta-da-da-da-da-da-dá, ta-dá-dá, dá-da-da-dá.
Tá-da-da, ta-da-da-da-da, dá-da-da,
tá-da-dá, ta-da-da-da-dá...

Ľúbim ťa tak veľmi ako ľúbiť viem,
ty si šťastie mojich dní si vôňa májových rán.
Ľúbim ťa, to nie je iba krásny sen,
tiež ma ľúb, nech nie som viac sám.

Tá-da-da, ta-da-da-da-da, dá-da-da,
ta-da-da-da-da-da-dá, ta-dá-dá, dá-da-da-dá.
Tá-da-da, ta-da-da-da-da, dá-da-da