C Láska je strašne G bohatá
F Láska, tá všetko C sľúbi
d no ten, čo ľúbil, e sklamal sa
a F ten, čo sklamal, G ľúbi
C Prach dlhých, smutných, G letných dní
F na staré lístie C padá, d poznala príliš
C neskoro, d ako ho mala C rada.
Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia
z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu
kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce
pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,
je F mu to jedno, C aké.
Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce
chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie
Aj láska bola hlúpa.
Miro Žbirka
