Po mimoriadne výživnom výbere top albumov prinášame ešte jedno ohliadnutie za rokom 2024, v ktorom sme sa takisto príliš neudržali na uzde. Šiesti redaktori a redaktorky Hudba.sk dali dokopy zhruba šesťdesiat skladieb, ktoré ich najviac zaujali, prípadne sú z nahrávok, ktoré sa nám do výberu albumov nevošli.

Prečítajte si tiež: 60 albumov roka 2024 podľa redakcie Hudba.sk

Aj v tomto prípade ide o čisto subjektívne výbery – každý má iný vkus aj spôsob objavovania novej hudby, takže je jasné, že z ohromného množstva noviniek, ktorá za rok vyjdú, si každý obľúbi a zapamätá niečo úplne iné. Budeme radi, ak nám v diskusii napíšete, čo z ostatných dvanástich mesiacov najviac oslovilo vás, či už na domácej alebo svetovej scéne.

Článok pripravili Marek Majzon, Matej Žofčín, Michaela Kučová, Matej Kráľ, Miroslava Rabčanová a Patrik Marflák. Ak si chcete rovno pozrieť výber konkrétneho redaktora/redaktorky, kliknutie na meno vás teleportuje na príslušnú pasáž článku.

V článku z dôvodu veľkého množstva skladieb neuvádzame všetky videoklipy/playery. Nájdete ich po kliknutí na názov skladby.

Marek Majzon

Spotify playlist

Je nesporné, že Billie Eilish a Finneas sú nesmierne talentovaní umelci. S každým ďalším albumom sa posúvajú a snažia sa prekonávať. Z nahrávky Hit Me Hard and Soft vyťahujem singel Birds of a Feather, ktorý na mňa zapôsobil od prvého počutia. Páči sa mi po textovej rovine, keď pojednáva o láske zatiaľ neošúchanými frázami, ale aj radikálnym vykreslením lásky na život a na smrť. Navyše Billie tu svojím výkonom všetkých kritikov hovoriacich, že namiesto spevu len šepká, posiela kade ľahšie. Čerešničkou na torte, ktorá mi šteklí ušká, je melodický synth ku koncu piesne pripomínajúci čajku. Odporúčam aj video o tom, ako skladba vznikala.

Vždy, keď The Weeknd príde s novým albumom, predstavuje samostatný zvukový vesmír. Mne sa však páči, že v singli Dancing in the Flames, ktorým avizuje zavŕšenie svojej nahrávkovej trilógie a prichádzajúce LP Hurry Up Tomorrow, využíva to, čo mu už v minulosti zabralo – syntetizátory. Veľmi dobre podčiarkujú jeho farbu hlasu a vytvárajú atmosféru náhlivosti, ktorá sa hodí k tematike turbulentnej lásky.

Poznáte ten pocit, keď sa vám niekto páči, dokonca dotyčnú osobu môžete mať radi, ale nie je to láska. Je to niečo viac. Niečo neopísateľné. fka twigs našla pre takúto emóciu slovo, je to Eusexua. Progresívna (len pokoj!) elektrosoulová speváčka ponúka titulný singel zo svojej budúcoročnej nahrávky, v ktorom postupne rozbaľuje tanečný pulzujúci beat, kým sami neprecítite eusexuu.

  • Puding pani Elvisovej – Čau

Nebudeme si klamať, mám rád Puding Pani Elvisovej, a to hlavne pre hravosť, ktorú od začiatku svojho fungovania vnášajú do svojej tvorby. Čau pochádza z albumu Ahoj, ktorý skupina vydala po deviatich rokoch. Opisuje bezstarostnosť mestského človeka v spoločnosti svojich priateľov. A v tomto roku túto bezstarostnosť potrebujeme všetci.

  • Kylie Minogue feat. Bebe Rexha & Tove Lo – My Oh My

Nechce sa mi veriť, že existuje heterosexuálny muž, ktorý sa pri flirtovaní v bare spýta ženy na astrologické znamenie. Zdá sa však, že pre Kylie Minogue, Bebe Rexha a Tove Lo je toto bežná skúsenosť. Skladba nie je ničím výnimočná. Podklad je generický, za refrén by nikto nedostal ani Štúrovo pero a farba hlasu druhej menovanej vie pekne zabrnkať na nervy. Napriek tomu ma celá táto kombinácia v My Oh My fascinuje. Nedokážem to vysvetliť.

Tove Lo je podľa mňa mimoriadne podceňovaná skladateľka a speváčka. Zaslúži si byť niekde tam, kde je tento rok Charli XCX. Snúbi sa v nej presne to, čo robí švédsky pop takým dobrým exportom. Texty sú originálne, hravé, avšak nie ťažkopádne. Melódie sú nápadité a prejav veľmi počúvateľný. Skladba Jealousy pochádza zo špeciálnej edície debutového albumu speváčky s názvom Queen of the Clouds, ktorý vyšiel pred desiatimi rokmi.

Tento rok ma ani moje okolie nesklamalo tak ako Beyoncé. Po bombastickom tanečnom albume priniesla Cowboy Carter so všetkým, čo k tomu patrí, čiže aj kovbojským klobúkom a nepočúvateľným country. Na nahrávke, ktorú mnohí prehnane glorifikujú, som si našiel maximálne štyri pesničky. Jednou z nich je spolupráca s raperom a spevákom Post Malone.

Glass Animals ma oslovili už skladbou Heat Waves z albumu Dreamland (2020). Tento rok priniesli novú nahrávku I Love You So F***ing Much, z ktorej pochádza aj singel A Tear in Space (Airlock). Má nákazlivý syntetizátorový riff, zaujímavú dynamiku v refréne a originálny výber slov pri opisovaní neopätovanej lásky.

Občas sa človek na niekoho jednoducho nahnevá a potrebuje túto energiu niekde vyventilovať. Presne na to je dobrá skladba I Hate Your Ex-Girlfriend od BANKS a Doechii. Jillian Rose Banks, ktorú som vám predstavil ešte pred desiatimi rokmi, začínala akýmsi trip-hopovým R&B a neo soulom, čo nemuselo úplne každému ladiť so vkusom. Teraz pritvrdzuje. Používa elektroniku a dominantný agresívny beat, pričom neodhadzuje zábrany len zvukom. Určite skúste, keď budete na niekoho peniť.

Dlho som rozmýšľal nad tým, kto by mohol byť mužskou odpoveďou na Adele. Ed Sheeran, lebo je romantický a v súčasnosti aj veľmi smutný? Kdeže! Teddy Swims. Kým bude britská megastar dovolenkovať, neprídeme o úprimnú lyriku a silný hlas v balíčku s brutálnymi aranžmánmi. Viac o Teddy Swimsovi nájdete v rubrike Mimo radar kolegyne Mirky Rabčanovej.

Matej Žofčín

Spotify playlist

Charli je po vydaní albumu Brat na absolútnom vrchole. Na tomto remixe s Arianou na tento hype reflektujú s úchvatným odstupom a skepsou. Plus je to fakt chytľavé.

Neviem ani uveriť, že Love Songs je cover. Tie vokálne melódie sa tak hodia práve Clairo, že som si najprv myslel, že ide o track, ktorý sa nevošiel na jej tohtoročný album. Keď si dnes pustím originál od Margo Guryan (a to pri všetkej úcte k tejto geniálnej pesničkárke), nedokážem si pomôcť – proste mi tam chýba ten krásny pukavý syntetizátor, jemný lo-fi beat a chytľavá basová linka. Zo všetkého najviac mi ale v pôvodnej verzii chýba Clairo a jej krásne vokálne harmónie, ktorými pokračuje v podmaňovaní si sŕdc nejedného či nejednej z nás. Skutočne vynikajúce.

Výborný hook, silné 808s, agresívne bars a Matej Myslovič v najlepšej forme doposiaľ. Čo viac si priať?

To lapanie po dychu v refréne je šialené, track má fakt zaujímavú štruktúru a keď v ňom príde posledný refrén, vďaka tej produkcii to je proste fakt cítiť. Aj keď sa mi nový Fontaines album až tak nepáčil, toto fakt stojí za to.

Netreba zabudnúť ani na tento track, na ktorom je Denis sebakritický, ale vydáva chytľavý banger, ktorý kritizuje slovenskú rapovú scénu pomocou toho, že sa jej esteticky podobá. Kreatívne, zábavné, proste klasický Fvck_Kvlt.

Čo tento všestranný producent a MC dokáže ponúknuť? Tento rock-rap singel k jeho tohtoročnému albumu je obzvlášť zaujímavý, to gitarové sólo, rapídne tempo, ktorým sa beat transformuje, a výborné bars, ktoré Peggy ponúka, sú jednoducho šialené. Ťažko budete hľadať na scéne zaujímavejšie meno.

Každý, kto tento beef sledoval, vie, že toto bol moment, kedy Drake definitívne prehral. Takéto hudobné momenty sú fakt nezvyčajné a ja som vďačný, že som tento beef mohol zažiť. Hudobná história v progrese.

Jeden z tých synthpopových trackov, v ktorom je najideálnejšie sa absolútne stratiť. Svojimi desiatkami navrstvených syntetizátorov, ktoré si akoby každý žijú vlastným svetom, vytvárajú tak silnú atmosféru, že sa pýtam, prečo sa toto nevyrába v tom mainstreamovom pope? Tak úchvatné zvukové kulisy, efektívne refrény a zapamätateľná atmosféra v pope totiž z môjho pohľadu žalostne chýbajú. Aspoň tu je Magdalena Bay, kapela, ktorá tento rok priniesla takýchto trackov hneď niekoľko. Tento so mnou ale rezonoval najviac.

Som úplne za to, aby sa prestali medzi rapovým mainstreamom a ostatkom slovenskej hudobnej scény hľadať rozdiely. Príde mi, že Shimmiho tohtoročný výstup by vedel byť úžasným spojníkom týchto dvoch svetov. K robeniu výborného trapu totiž nepotrebuje sexistické texty, silný hook podporí rovnako výbornými slohami, na tomto tracku vzdáva úctu Oliverovi Freakovi, no nechýba mu klasické trapové sebavedomie a to všetko ponad úžasný beat producenta Shaii. Vidno, že za NYC Mindset je obrovská dávka úprimnej roboty, ktorá je často v slovenskom mainstream rape nevídaná.

Na tomto singli, ktorým Squid ohlasujú svoj tretí štúdiový album, znejú, že už naozaj vedia, čo chcú týmto zvukom dosiahnuť. Expresívny vokalista Ollie Judge a vynikajúco implementovaná elektronika, ktorá tu je ešte o niečo dotiahnutejšia než na ich poslednom albume. Dokonca aj tá ambientná časť v strede tracku znie výborne. A to som si ich na poslednom albume až tak neužíval. Teším sa.

Michaela Kučová

Spotify playlist

Téma dostupného bývania v podaní hudobníka, ktorý (zatiaľ) nevypredáva bratislavskú tržnicu. O to viac ma bavia Kolárčikove sardonické komentáre o špecifikách života v neskorom kapitalizme a snahe uživiť sa v nej vlastnou tvorbou. A hoci tohto umelca charakterizuje lo-fi punkový prístup, svedčí mu aj plnší zvuk so spoluhráčmi (Christopher Pauliny na base a Samuel Bilý na bicích!).

Írska kapela si cestu do môjho srdca hľadala komplikovane a práve tento doslova dychberúci singel vo mne vyvolal skutočne spontánne nadšenie. A hoci celok nasledujúceho albumu ho žiaľ nespečatil, postupne gradujúci a priam trainspottingovo intenzívny Starbuster rozhodne považujem za jeden z najlepších hudobných momentov roka.

Predošlý album americkej hudobníčky bol prelomový pre jej kariéru aj moju osobnú muzikotéku a nahrávka z roku 2024 je jeho dôstojným nasledovníkom. Waxahatchee sa opäť opiera o tradičné country, v ktorom si však zachováva všetky súčasné indie úzkosti, čo skvelo reprezentuje práve singel Right Back to It. Skladba nadôvažok skvostne kombinuje vokál hudobníčky s hlasom MJ Lendermana, vďaka čomu som spoznala aj jeho vlastný výborný album Manning Fireworks.

Ďalší z rady roztúžených bangrov Polachek bol vytvorený ako soundtrack k hororu I Saw the TV Glow. A skutočne, hudobníčka vábi na nevinnú šálku čaju s intenzitou, ktorá je takmer creepy. Naliehavosť a úzkosť, ktorú nám sprostredkováva, dokonale vystihuje milostnú frustráciu, a zároveň Polachek predstavuje v ešte odvážnejšej novej polohe, v ktorej sa podľa vlastných slov inšpirovala grungeom.

O tom, čo prinieslo "brat summer", som už obšírnejšie písala – na albume ma baví kontrast medzi absolútnou suverenitou a pochybnosťami autorky. Tento track je pre mňa medzi party bangrami vzácne krehkou esenciou, ktorá odhaľuje hudobníčkinu vlastnú zraniteľnosť a zachytáva univerzálne skúsenosti súčasných žien. Tridsiatnicke vnútorné dilemy nikdy nemali lepší soundtrack!

Matej Kráľ

Spotify playlist

Track púta pozornosť hneď v úvode výdatnou elektronickou stenou a celkovým psychedelickým šatom typickým pre Kevina Parkera. Mimoriadne záživné počúvanie najmä po zvukovej stránke. Podľa toho, čo som mal možnosť vidieť na Instagrame, má toto Daft Punkom výrazne ovplyvnené duo na letnú festivalovú sezónu pripravenú neskutočnú audiovizuálnu šou. Práve oni sú pre mňa najväčšou motiváciou navštíviť Grape či Colours of Ostrava.

  • Biig Piig – 4AM

Táto autentická londýnska deva ma baví každým svojím releasom a každým postom na sociálnych sieťach viac a viac. Neošúchaný vokálny prejav s ľahunkým, šansón pripomínajúcim zastrením v popových aranžoch. Geniálna hudba na dlhé prechádzky. 

Na filmoch okrem mnohého iného zbožňujem ich schopnosť zaniesť do verejného priestoru a k mainstreamovému poslucháčovi nových hudobných interpretov. Aj keď nepochybujem, že Trent Reznor svojou správou o hibernácii Nine Inch Nails skalných fanúšikov nepotešil, ak sa jeho ďalšie kroky budú uberať klubovým smerom, ako je tento na soundtracku k filmu Challengers, za mňa super.

Takmer 50 rokov takmer úplne totožný rukopis, a stále z toho dokáže vzísť takto silná skladba. Hudba The Cure má pre mnohých až mystický význam a aj mne sa na zostavu okolo Roberta Smitha viažu mnohé veľmi emotívne spomienky a podnety. Na Endsongu mám veľmi rád jeho hypnotické rytmické pochody a postupne sa nabaľujúce gitarové linky, až kým do masterkompozície nenastúpi Robertov nezameniteľný zastrený vokál. Where did all the time go? 

  • Idles – Roy

Nie som zas nejaký prehnaný fanúšik, v súvislosti s Idles sa často stretávam s výbornými live-kami plnými autentickej, slinami prskajúcej nákazlivej energie. Táto skladba mi v aute skrášlila ikonické slovinské krajinky na ceste z ľubľanského MENTu späť do Brna, a odvtedy som ju išiel skoro stále. Baví ma najmä celková gradácia a vokál v refréne.

Medzi moje obľúbené skladby roka 2024 radím ešte:

Miroslava Rabčanová

Spotify playlist

Spevák talianskej rockovej kapely Måneskin ohlásil sólový album. Priznal, že v tvorbe kapely nemá priestor ukázať svoju zraniteľnosť, a preto sa rozhodol popri kapele pracovať aj sólovo. Debutovým singlom sa stala skladba Silverlines, ktorá krátko po oficiálnej verzii dostala aj orchestrálnu a obe sľubujú silný debut talianskeho hudobníka, ktorý prezrádza, že bude teatrálny a osobný. 

David Gilmour vydal 6. septembra sólový album Luck And Strange. Jedným z jeho singlov bol aj duet s dcérou Romany s názvom Between Two Points. Je coververziou piesne The Montgolfier Brothers z roku 1999. Romany Gilmour v nej hrá na harfu a prispela aj vokálmi. Výsledok pochválil aj Mark Tranmer z The Montgolfier Brothers.

Tretí David v mojom výbere má prostý dôvod – pánom s týmto menom či priezviskom to tento rok naozaj vyšlo a vydali krásne skladby. Britský hudobník David Gray je z kategórie skladateľov, ktorí nikdy nesklamú. Vždy, keď David Gray ohlási novú hudbu, môžete s neochvejnou istotou očakávať umenie, ktoré vás obohatí. Na jeseň tohto roka to spravil znova. Ohlásil budúcoročný album Dear Life, z ktorého predstavil pilotný singel Plus Minus. Remeselne ide o typicky chytľavé melódie pretkané dramatickosťou, na aké sme u britského skladateľa zvyknutí. Prekvapil však ženským elementom v podobe mladej speváčky Talie Rae, ktorá dodala pesničke emotívne vokály (viac sa o nej dozviete v článku z rubriky Mimo radar). Nový Grayov album môže prísť, publikum je pripravené.

Tvorbu Ethel Cain som spoznala iba nedávno. Debutový album, ktorý vyšiel v roku 2022, som v tom čase nezachytila. Ethel je 26-ročná americká speváčka, vyrastajúca v prísne konzervatívnej a kresťanskej rodine. Jej útek k hudbe sprevádzal doslovný útek z domu, ktorý bol pokusom o vymanenie sa spod vplyvu výchovy. Mladé dievča spadlo do úskalia slobody – okúsila drogy, alkohol a stratu viery. To všetko spracovala na debutovej nahrávke Preacher's Daughter. Teraz pripravuje druhý album Perverts, ktorý predznamenáva decembrový singel Punish. (Ethel Cain v rubrike Mimo radar)

Americká speváčka Fletcher vydala v marci svoj druhý štúdiový album In Search Of The Antidote. Nahrávka prináša zistenie, že hľadanou protilátkou na všetky pochybnosti o sebe a o druhých je láska. Z albumu pochádza singel Crush, ktorý je iný než väčšina skladieb aktuálnej nahrávky. Neobsahuje hlučnú produkciu, ale svojím stíšením a soulovým nádychom dovolí vyniknúť speváčkinmu hlasu, ktorá v surovej lyrike odhaľuje svoju zraniteľnosť v kontexte hľadania zdravej lásky k sebe, alebo k niekomu inému. V závere roka vydala Fletcher live verziu albumu a všetko vyššie spomínané spĺňa Crush aj v tejto ešte obnaženejšej verzii.

Franz Ferdinand zatúžili odovzdať surovosť a hĺbku kapelovej energie svojim fanúšikom. Učinili tak pilotným singlom Audacious, ktorý vyjde 10. januára na šiestom štúdiovom albume škótskej formácie s názvom The Human Fear. Napriek tomu, že je celá nahrávka inšpirovaná témou strachu, Franz Ferdinad ukázali glam rockovým singlom svoju nebojácnosť a odvahu posúvať svoj zvuk zase o kúsok ďalej a znie to veľmi dobre. 

Dublinská štvorica Inhaler sa pripravuje na vydanie svojho tretieho štúdiového albumu Open Wide, ktorý príde už vo februári. V priebehu roka k nemu stihla zverejniť dva single. Your House a titulnú skladbu Open Wide. Oba prekvapujú rozpínavým zvukom, ktorým kapela prekračuje svoje bežné územie. Energickú Open Wide produkoval Kid Harpoon, ktorý dokázal muzikantov posmeliť ku kreatívnejšiemu prístupu k pesničkám. Napokon sa do výsledku tak zamilovali, že po skladbe pomenovali celý album. (Inhaler v rubrike Mimo radar)

Lady Gaga sa stala kráľovnou Halloweenu 2024, či už tento sviatok uznávate alebo nie. Jej strašidelný singel Disease spolu s perfektným videoklipom bolo to najlepšie, čo som v tomto kontexte zachytila. A rovnako aj v kontexte všetkého, čo speváčka v priebehu ostatných dvanástich mesiacov stihla – od oficiálneho soundtracku k filmu Joker: Folie à Deux, cez jej vlastný soundtrack s názvom Harlequin, po dueto s Brunom Marsom. Disease je silným prísľubom očakávaného albumu. 

Po mimoriadne úspešnom albume Endless Summer Vacation sa Miley Cyrus podarila ďalšia zásadná vec. Za najnovšiu pesničku Beautiful That Way získala po pätnástich rokoch nomináciu na Zlatý glóbus. Skladbu napísala pre film The Last Showgirl v hlavnej úlohe s Pamelou Anderson. Povzbudivá balada obsahuje orchestrálne prvky, vrátane sláčikových a klavírnych aranžmánov, v sprievode gitarových partov. Skladba je podľa Cyrus milostným listom pre Pamelu Anderson a režisérku Giu Cappoly. Spolutvorcami pesničky sú Andrew Wyatt a Lykke Li. 

The Cure sa postarali o hudobnú udalosť roka. Od vydania pilotného singla Alone, ktorý "odomkol album", sa ešte nezastavili. Po vydaní Songs of a Lost World vydali jeho rozšírenú verziu a už hovoria o minimálne dvoch ďalších albumoch. Ale späť k pesničke. Otázka, či bude nová skladba The Cure dosahovať kvalitu predošlej tvorby kapely asi nenapadla nikomu. Oni sú zárukou kvality. O to famóznejšie potom bolo spoznať sedemminútový hudobný skvost, ktorý ich už síce nemá kam vyššie vystreliť, ale minimálne mohol ukázať, že veľké kapely si môžu dovoliť veľké prestávky bez pochybností, či sa ešte budú vedieť vrátiť v plnej sile. The Cure sú späť a dokazujú, že fanúšikovia tu pre nich boli, sú a budú. 

Patrik Marflák

Spotify playlist

Vlado Ďurajka vydal s projektom Autumnist jeden najlepších slovenských albumov roka. Spomenul som ho už v mojom albumovom výbere, ale bez komentára, tak to "žehlím" tu. Celá zvukovo nekompromisná a intenzívna nahrávka stojí za vypočutie, ale mojím favoritom od prvého počutia je zjemnenie v skladbe Softie s úžasnou Ninou Kohout. Dúfam, že ich spolupráca bude pokračovať aj naďalej – Nina je totiž na posledných albumoch, pri všetkej úcte k ostatným spevákom, najvýraznejším hlasom projektu s charizmou, ktorá k Vladovej tvorbe perfektne pasuje.

Škoda, že klip je neinšpiratívna nuda a úvod skladby príliš rozťahaný na to, aby mohla byť jedným z najvýraznejších a najhranejších singlov kapely. Inak by totiž podľa mňa na to mala všetky parametre. Melancholickú synthovú melódiu v druhej minúte zbožňujem a celkovo je Láska ukážkou toho, čím sú Bad Karma Boy v rámci slovenského popu výnimoční.

Lídri novej vlny alternatívnej hudby na Slovensku vydali v roku 2024 dva skvelé albumy a vybrať z nich len jeden song nie je vôbec jednoduché. Aj v decembri dropnutý Polámeme svoje ID? obsahuje viacero silných adeptov (pre mňa hlavne Interview, Sorry not sorry a titulný song), no vyberám Kde budeme bývať? z debutu Poor but Sexy. Ide totiž o skutočnú generačnú hymnu, ktorá je rovnako chytľavá ako znepokojivá, kruto pravdivá a autentická. A nič na tom nemení ani vypredanie bratislavskej Novej tržnice – nie raz, ale dva večery po sebe.

A teraz niečo úplne iné. Letné hity sú kategória, ktorá je u mňa na stupnici otravnosti a zbytočnosti snáď ešte vyššie než vianočné songy. Ale aj tu sa občas objaví niečo, čo ma dostane. Emília Gondorová alias emko pred mnohými rokmi spievala v kapele Dope Aviators, potom sa venovala vedeckej kariére, materstvu a úspešnému food blogu Bonviváni, no v roku 2024 sa rozhodla vrátiť aj k hudbe. Sólovú dráhu odštartovala (ak to tak možno povedať, keďže je to viac o vášni k hudbe než o veľkých ambíciách) pesničkou Nevídaný špás, ktorá je sviežou, originálnou, osobnou, hravou, a pre mňa nesmierne sympatickou alt-rockovou oslavou leta. "Škoda, že v tom speve nie som sebeistá," spieva emko na konci druhej slohy, ale ľahkosť, ktorá sa nesie touto pesničkou, by jej mnohí sebaistejší speváci a speváčky mohli závidieť.

Prvý Puding pani Elvisovej v mojom výbere. Dobre, nie je to PPE, ale mohol by byť. God and Eve na albume "Taký pekný, veľký" ukazujú, ako znie absolútna tvorivá sloboda, ktorá ich dokáže zaviesť kamkoľvek od antipopu cez jazz, metal či gospel až po avantgardné Husľové duely. Vedia však napísať aj priamočiary hit. Tým je práve pesnička Schody s pulzujúcimi beatmi a insitným, podmanivo repetitívnym textom o nestrácaní času na schodoch a absolútnej sebestačnosti.

  • Humanist feat. Dave Gahan – Brother

Humanist je projekt britského hudobníka a skladateľa Roba Marshalla, ktorý na svojom druhom albume On The Edge Of A Lost And Lonely World spolupracoval s jedenástimi speváckymi hosťami. Jedným z nich je ikonický frontman Depeche Mode, ktorý naspieval pesničku Brother. Spoznal som ju v lete vďaka Rádiu_FM, ktoré ju v tom čase dosť často rotovalo. Nikdy by mi nenapadlo, že spojenie Gahanovho hlasu s hudbou á la U2 by mohlo fungovať tak skvele, no mám zimomriavky vždy, keď ju počujem. Fantastická vec, ktorá znie, akoby tu s nami bola desaťročia. Navyše má krásny text, ktorý je zároveň osobnou aj univerzálnou ódou na hlboký, bezpodmienečný vzťah, či už súrodenecký alebo kamarátsky. 

Najlepšia košická kapela, ktorá sa nepresťahovala do hlavného mesta, sa po rokoch vrátila s novou tvorbou v podobe EP Kristal. Musel som si strihnúť medzi oboma videosinglami – Tvár, čo mi nerobí priateľov aj Nie je to náhodou tvoja pýcha? pre mňa patria medzi to najlepšie, čo Kolowrat kedy nahral, hoci novinky vznikali v nekompletnej / okresanej zostave. Aj ako trio však dokážu pesničky vystavať s parádnou dynamikou a gradáciou – druhá polovica Tváre je aj naživo skutočným skvostom. Okrem toho ma veľmi baví tikajúca (aj tykajúca) poetika Rasťa Rusnáka a vokály bubeníčky Zuzky Ďurčekovej. Teším sa na ich ďalšiu tvorbu.

V záplave iných albumov som s aktuálnou štúdiovkou jednej z mojich obľúbených slovenských kapiel žil o čosi menej než pri jej predošlých nahrávkach. Ale aj tak som si na albume Pohyb! našiel favorita, ku ktorému som sa pravidelne vracal. Je dobre, že Korben Dallas radi experimentujú s polohami, ktoré prekvapujú a nie sú pre nich typické, ale pre mňa im stále najviac svedčí tá, nazvime to, klasická slow/soft-rocková. Pesnička Aké to je? nemá bežnú sloha-refrén-sloha štruktúru – tak ako slová, aj hudba na prvý dojem len tak plynie bez výraznejších zmien. Klavír aj zborové vokály sa pridávajú postupne a nenápadne, no ani sa nenazdáte a pesničke zrazu dominujú. Veľmi tu cítiť vplyv producenta Tomáša Slobodu, ktorý to skrátka vie, atmosférou táto pieseň pripomína jeho album Chobotnica. A Benetinov "text, čo sa ponáša na texty Filu Lukáša" je parádny. Mrzí ma, že som si Pohyb! vlani nedal ani raz naživo, snáď tento song v setlistoch Korben Dallas ešte nejaký čas zostane.

  • Magdalena Bay – Image

Vôbec som ich nepoznal, ale keď organizátori Pohody oznámili ako ďalšie veľké meno nadchádzajúceho ročníka americké duo Magdalena Bay, rozhodol som sa to hneď napraviť. Vďaka za rozšírenie obzorov, toto je presne pop, aký ma baví! Celý album Imaginal Disk stojí za to, ale chytil ma hlavne singel Image s neodolateľne roztancovaným groovom a výbornou kombináciou osemdesiatkovej estetiky a súčasného zvuku. Keby takto znela v roku 2024 Kylie Minogue, možno by jej farebná šou na Szigete nebola hudobne taká nuda. Teším sa na Magdalena Bay v Trenčíne!

Druhý a prvý naozajstný Puding pani Elvisovej v mojom výbere. Ale paradoxne znie najmenej "pudingáčsky" z albumu Ahoj, a vlastne aj z celej ich tvorby. Milujem tento "depešácky" zvuk, vzácne krutoprísnu polohu Slivkinho hlasu v prvej slohe a text, ktorý je dokonalým prepleskom a zrkadlom všetkým milovníkom "alternatívnych faktov". Pozícia Sisisisi ako najlepšej skladby PPE v mojom osobnom rebríčku sa zatriasla s veľkým rachotom.

Už ani neviem, kde a ako som naňho prišiel, ale v septembri vydaný album HEIS od nigérijskej hviezdy Rema (jeho hit Calm Down z roku 2022 určite poznáte, aj keď o tom možno ani neviete) ma podnietil nadviazať na tému "Rómsky pop ide hore" z roku 2023 článkom "Africký pop ide hore" v roku 2024. Mám k nemu spravený rešerš aj playlist, akurát som ho nestihol napísať, snáď to napravím hneď v januári… Minulý rok bol totiž pre africkú pop music skutočne zásadný. A tento banger z albumu, ktorým sa Rema od popovejšej produkcie z debutu posunul ku klubovejšiemu soundu, ma nesmierne baví.

Tento rok vydali len dva songy, ale oboma trafili klinec po hlavičke – jednou na spoločenskej, druhou na osobnej úrovni. Kým takmer 11-minútová epická skladba Otvorená, ktorú zverejnili 17. novembra, je mrazivou správou o stave spoločnosti, Mám to spočítané je vtipnou reflexiou starnutia a (ne)zmierovania sa s tým, že “päťdesiat je o tridsať viac ako dvadsať”. Ja som síce v roku 2024 oslávil len štyridsiatku, ale už teraz díky za mentálnu prípravu na ďalšie dekády!

SJU je môj najväčší objav festivalu MENT 2024, na ktorom ani nehrala, a jeden z najzaujímavejších nováčikov slovenskej scény. Náhodné stretnutie na showcaseovej výprave nám prekrížilo cesty a odvtedy len s úsmevom sledujem, kam všade sa už táto šikovná mladá menovkyňa známej slovenskej speváčky za krátky čas od vydania debutového albumu stihla dostať. Hravú a sviežu chytľavosť jej tvorby asi najlepšie vystihuje táto jej roztancovaná óda na čokoládu. Mňam!

O albume Námestie Slobody sa hovorí a píše najmä kvôli spoločensky uvedomelým textom na rôzne pálčivé témy. Jeho hudobným vrcholom je však hneď prvý singel a zároveň otváračka platne Chlapec nemá plán. Vo všeobecnosti nie som veľkým fanúšikom prerábok, pri ktorých sa zo známych skladieb, robia nové hity, toto je však iný prípad a o nejakú prvoplánovú povedomú chytľavosť tu ani nejde. Vec pieseň postavil na skvelom motíve a spevovej melodickej linke zo skladby Wounds on a Cherry Tree od Ohm Square z kultového filmu Samotáři, čo k retrospektívnym textom oboch raperov o živote a dospievaní v deväťdesiatych rokoch sadlo ako "riť na šerbeľ". To, že do tej spevovej linky prizvali Janu Kirschner, je už len pomyselnou čerešničkou.

  • Zuzana Smatanová a Richard Autner – Prútikár

Druhá a druhá naozajstná Zuzana Smatanová v mojom výbere na jeseň prekvapila spoluprácou s Richardom Autnerom a výsledkom je jeden z najkrajších duetov, aké som v slovenskom pope počul za poriadne dlhú dobu. Je to nežné, charizmatické, vkusné, hudobne jednoduché a pritom zaujímavé, s dokonalým spojením hlasov, o ktorých sme netušili, že by niekedy spolu mohli znieť. No dopadlo to tak dobre, že už majú hotový aj druhý duet. Odpremiérovali ho naživo na Richardovom decembrovom koncerte v Bratislave (reportáž) a verím, že čoskoro bude aj oficiálne vydaná.

Výber svojich obľúbených skladieb z roka 2024 pripravili: Marek Majzon, Matej Žofčín, Michaela Kučová, Matej Kráľ, Miroslava Rabčanová, Patrik Marflák