Hlavná stránka

>

Magazín

>

Názory

>

Vypočujte si skladby, ktoré si z roku 2017 budeme pamätať

Vypočujte si skladby, ktoré si z roku 2017 budeme pamätať

04.01.2018 - 10:00 | redakcia

Hudobne pestrý rok priniesol okrem skvelých albumov aj množstvo skladieb, ktoré sa zaradili do osobných playlistov našich redaktorov. Každý vyberal podľa svojho vkusu, výber takmer 40 skladieb preto obsahuje všetko možné od Eda Sheerana a Hexu, cez Jamiroquai alebo Radiohead až po Young Fathers či Kamasiho Washingtona.


Výber samozrejme nehovorí o tom, čo si budete pamätať vy, preto je titulok v prvej osobe. Budeme však radi, ak nám v diskusii napíšete, ktoré boli vaše obľúbené piesne z uplynulých 12 mesiacov.

Článok obsahuje množstvo embedovaných playerov, môže sa vám preto načítavať dlhšie ako zvyčajne.

Prečítajte si tiež:

40 albumov roka 2017 podľa redaktorov Hudba.sk

Rok v hard & heavy: top albumy 2017


Miroslava Rabčanová

Ed Sheeran a Andrea Bocelli - Perfect Symphony

Pôvodná verzia singla Perfect spadala do kategórie "teraz si ho pospevujem, o chvíľu naň zabudnem".  Najnovšia verzia Perfect Symphony, na ktorej spolupracoval Andrea Bocelli, je o level vyššie. Zmenený aranžmán a čarovná taliančina z úst oboch spevákov sa postarali o hudobnú lahôdku. 


Ewa Farna - Vánoce na míru 

Vianočných skladieb bolo aj v závere tohto roka viac než dosť. Časť z nich bola už tradične gýčová a bez nápaditého momentu. To nie je prípad podmanivej skladby Vánoce na míru, ktorá ma z vianočnej sezóny 2017 zaujala najviac. 


Hex - Srdce 

Bratislavská formácia vydala tento rok naozaj dobrý album Tebe. Niečo napovedajú rádiové single, no to najzaujímavejšie zostáva (zatiaľ) ukryté. Melancholické Srdce je skladbou, ku ktorej sa s chuťou vrátim aj v roku 2018.



Mária Čírová - Láska osudová

Spraviť pieseň o naplnenej láske a vyhnúť sa pritom gýču nie je jednoduché. Márii sa to podarilo naprieč celým aktuálnym albumom #2017, pričom vyvrcholenie príde skutočne až v jeho závere, a to v podobe dvoch na seba nadväzujúcich stôp Nikdy nezanikne...Láska osudová, ktoré sú prepojené nielen tematicky, ale aj plynulým hudobným prechodom.

(Skladba zatiaľ nebola zverejnená na internete)

Martin Harich - Páv 

Martin Harich sa na albume Mapy pochlapil a jeho cieľová skupina už nie sú výlučne násťročné dievčatá. Dôkazom je aj silná skladba Páv. Výborne sformulované slová, Martinov prejav a hudobná kompozícia dotvára pocit dokonalosti.



Nocadeň a Symfonický orchester slovenského rozhlasu - Buď hviezda 

Skladba nie je nová. Nový je zážitok z nej. Pôvodná verzia pochádza z albumu Katarzia (2003). Koncom novembra mala premiéru špeciálna verzia s orchestrom Slovenského rozhlasu. Veľký hit kapely, ktorý je dodnes žiadaný na koncertoch, dostal nový rozmer s vianočným nádychom.


Nocadeň a Lina Mayer - Čítaš mi z pier

Ženský vokál v skladbe Nocadeň nečakal asi nikto. Kedysi ani samotní členovia košickej formácie. Potom však prišla skladba, ktorá si to vypýtala sama, a tak vznikla spolupráca s Linou Mayer, ktorá si zahrala aj v epickom klipe. Vizuál je druhým dôvodom, prečo je Čítaš mi z pier jednou z najsilnejších piesní môjho osobného tohtoročného rebríčka.  


U2 - You're The Best Thing About Me

U2 majú na svojom konte aj silnejšie songy, no novinka z ich dielne vždy poteší. Obzvlášť, keď po trojročnom čakaní na nový album vydali singel, v ktorom znie zvonivá gitara, rytmika bicích udávajúca svižné tempo a neodmysliteľný prejav Bona Voxa, ktorý neprestáva baviť. 



Marek Majzon

Tove Lo - stranger

Toľko pestrosti, koľko som zažil v skladbe stranger od Tove Lo, som už dlho v pope nepočul. Pieseň vyprodukoval Ali Payami, ktorý síce tento rok pracoval na albumoch veľkoformátových popových hviezd ako Katy Perry či Taylor Swift, ale až pri menej známej Švédke trafil do čierneho. Trpké vyznanie z nekonečného hľadania ľudskej náplasti na osamelosť začína dramatickým klavírnym riffom, pokračuje pichľavou elektrogitarou a medzitým v strofách pulzuje basgitara. Osadenie melodických a naliehavých vokálov do dobre premyslenej dynamiky je už len čerešničkou na torte.



Jessie Ware - Selfish Love

Nedá sa z mojej recenzie Glasshouse, tretej štúdiovky Jessie Ware, povedať, že sa mi nepáčila. Možno sa mi len trošku cnie za staršou, elektronickejšou a rytmickejšou, tvorbou. Skladba Selfish Love si ma však získala azda najviac, a to nie len v angličtine, ale aj po španielsky ako Egoísta. V druhej verzii nerozumiem textu, a tak len dúfam, že tematika akéhosi sexi duelu vo vzťahu zostala zachovaná.


Jamiroquai - Automaton

Jay Kay a formácia Jamiroquai sa v roku 2017 vrátili, aby nám prostredníctvom singla Automaton oznámili, že tento digitálny svet vôbec nejde dobrým smerom. Všetci sme sa stali necitlivými, nehumánnymi a nevšímavými. Rád som si nechal vynadať elektro-funkovou skladbou skupiny, ktorá prerušila šesťročné ticho. 


Sigrid - Don't Kill My Vibe

Sigrid Solbakk Raabe pochádza z Nórska a prvýkrát na seba upútala pozornosť medzinárodného publika singlom Don't Kill My Vibe. Doma pritom pod značkou Petroleum Records (Aurora) vydala debutový singel Sun ešte pred štyrmi rokmi. Cez neho sa dostala aj k britskému Island Records (Tove Lo, Astrid S), ktoré stojí za vznikom EP Don't Kill My Vibe. Žiadne informácie o potenciálnom debutovom albume nie sú nateraz k dispozícii, avšak niečo mi hovorí, že Sigrid bude kľúčovou hráčkou alternatívneho popu v roku 2018.


Dua Lipa - New Rules

Reprezentantkou novej krvi v pope je aj Dua Lipa. Mladá Britka pôvodom z Kosova má taktiež len 21 rokov, no už má na konte druhý letný hit. V roku 2016 ohúrila Európu skladbou Be The One a o rok neskôr dala svojmu menu zadosť aj veselou rozchodovkou New Rules. Nemyslím si, že každá letná pesnička musí byť ultimátne zlo ako napríklad Despacito. Najčastejšie som pred touto masovou otravou utekal práve k siedmemu singlu tejto speváčky.  


SOHN - Hard Liquor

Hard Liquor je singlom z albumu Rennen od speváka, skladateľa a producenta Christophera Michaela Taylora, vystupujúceho pod menom SOHN (predtým vystupoval - aj na Slovensku - pod menom Trouble Over Tokyo). S novým pseudonymom sa zameriava na fúziu elektronickej hudby, ambientu a R&B a producentsky spolupracoval napríklad aj so speváčkou BANKS, ktorú som vám predstavil pred tromi rokmi. Jeden z prvých kúskov vydaných v roku 2017 je viac zaujímavý svojou dynamikou a farbou hlasu interpreta ako textom.


Loreen - '71 Charger

Loreen po víťazstve vo Veľkej cene Eurovízie pred piatimi rokmi nastavila latku švédskeho popu vysoko. Dokonca si trúfam povedať, že s výnimkou prehnane dramatickej Conchity Wurst začali odvtedy vyhrávať naozaj zaujímaví umelci. Dôkazom toho umeleckého v interpretke hitu Euphoria je aj fakt, že sa po niekoľkých nevydarených pokusoch o návrat na kočujúce pódium Eurovízie rozhodla prísť s úplnou zmenou štýlu. Z bezpečného euro-dance žánra preskočila do experimentálnejšieho lo-fi popu, čoho predzvesťou bol najmä singel '71 Charger.


Haim - Want You Back

V máji roku 2017 potešila fanúšikov svojou druhou štúdiovou nahrávkou aj sesterská trojica Haim. Obdobie albumu Something to Tell You predznamenal úvodný singel Want You Back. Sestry Danielle, Este a Alana ho napísali spoločne s dvojicou producentov BloodPop a Ariel Rechsthaid. Zo skladby srší akási letná bezstarostnosť, a to aj napriek tomu, že textovo sa opiera o snahu získať späť stratenú lásku. Uchu lahodí aj melodická hra so slabikami v refréne, zatiaľ čo príjemným bonusom je jednozáberový videoklip od Jakea Schreiera. V ňom si hudobnícke trio zatancovalo počas chôdze z bodu A do bodu B presne tak, ako po tom niektorí viacmenej túžime pri počúvaní tejto skladby.


ZHU feat. Nero - Dreams

Čínsko-americký spevák a dídžej ZHU rád zostáva v anonymite, a tak jediné detaily, ktoré o ňom možno vedieť, sú tie hudobné. V hlavnom prúde prerazil v marci 2014, keď skladbu Faded podporil vo svojej rozhlasovej relácii moderátor britského BBC Radia 1 Pete Tong. House-popový singel sa tešil veľkej obľube najmä v Austrálii, kde sa stal platinovým a napokon ho nominovali aj na Grammy. Debutový album Generationwhy vyšiel len vlani, no dídžej nepoľavil a činí sa ďalej. V auguste uplynulého roku uviedol EP Stardustexhalemarrakechdreams pilotným singlom Dreams. Na piesni ľahko pripomínajúcej tvorbu francúzskeho technodídžeja Gessafelsteina spojil sily s elektronickým projektom Nero.


RY X - Bad Love

Androgýnne melancholickým nazývajú hlas Austrálčana menom Ry Cuming, dnes známeho už len ako RY X. Na hudobnej scéne sa pohybuje od roku 2010, kedy vydal v Los Angeles pod značkou Jive Records eponymný album. Vďaka nemu sa stal predskokanom popovej skupiny Maroon 5. O tri roky neskôr sa prihlásil o slovo s EP Berlin, ktorého titulnú skladbu prespieval aj držiteľ cien Grammy Sam Smith. Na chvíľu bol aj súčasťou kapely The Acid, no v roku 2016 opäť vykročil na sólové chodníčky s albumom Dawn. Nemožno však na ňom nájsť Bad Love, novinku z vlaňajšieho septembra, kde prosí o lásku na podklade hypnotickej trip-hopovej atmosféry v občasnom sprievode syntetizátorov. Odporúčam milovníkom Nicka Murphyho (ex Chet Faker) či britskej speváčky Delilah.



Michaela Kučová

Sylvan Esso - Slack Jaw

Dvojica Sylvan Esso na svojom druhom albume prináša celý rad pôvabných pop songov, z ktorých sa táto trochu vymyká. Z veselých piesní, ktorými som si zlepšovala náladu pri vybavovaní emailov, utieraní prachu či podobne nezáživných činnostiach, je však práve Slack Jaw tá, ktorá má schopnosť transportovať. Jej minimalizmus má v podobe klavíru a vokálu Amelie Meath maximálny efekt a necháva naplno vyznieť nehu, ktorá je prítomná aj v tanečných skladbách kapely. 


Perfume Genius - Die 4 You

Mike Hadreas alias Perfume Genius sa na každom albume posúva míľovými krokmi. Die 4 You je vynikajúcim príkladom skúmania formy intímnej balady - hudobníkov šepot tu už nie je znakom nesmelosti, naopak. Hadreas vystupuje z ulity, aby nás uistil, že všetko má svoj čas, svoje tempo. Málokomu sa darí tak vytrvalo udržiavať rovnováhu medzi profesionálnym vystupovaním a osobnou zraniteľnosťou.


Young Fathers - Lord

Už sa pre mňa stáva tradíciou, že piesne roka vyberám aj z albumov, ktorých vydanie sa ešte len plánuje. Kto by ale odolal živelným Young Fathers, ktorí sa na prvej ochutnávke z chystanej nahrávky prekvapivo skľudnili? Lord sprevádza varovanie “You can’t dance to it”, ale nemyslím, že niekto sa bude sťažovať. Toto je modlitba par excellence - povznášajúca, akurátne sentimentálna, podnecujúca rozjímanie.


Lorde - Supercut

Klobúk dolu, čo Lorde dokáže vyťažiť zo svojho dospievania. S druhým albumom Melodrama sa neponáhľala a výsledné zachytenie melodrámy rozchodu a následnej osobnej krízy presahuje generačnú výpoveď. Album strieda jedna vydarená skladba za druhou, Supercut však je textovo aj melodicky výnimočným kusom, presne triafajúcim ten vzácny bod medzi melanchóliou a  party. So zlomeným srdcom sa netancovalo lepšie snáď od čias Dancing On My Own od Robyn.



Slowdive - Sugar for the Pill

Comebacky väčšinou neznačia nič dobré, Slowdive je však výnimka potvrdzujúca pravidlo (viď. aj Pohoda 2017). Sugar for the Pill je pre mňa instantná radosť, na ktorú sa oplatilo čakať. 



Michaela Ivaničová

Kamasi Washington - Truth

Saxofonista Kamasi Washington dokazuje svoje majstrovstvo vo vyše 13-minútovom epose plnom slnečných riffov a elegantných harmónií, ktoré nikdy nemajú príliš ďaleko od disonancie. Jeho osobná značka jazzu je teplá a melodická, pričom rozmanité variácie sú vždy dostatočne odlišné na to, aby zostali zaujímavé. Je to zvukomalebný a mimoriadne inteligentný jazz, zároveň však ľahko prístupný. Truth nám pripomína, že existuje niečo, čo nás presahuje, a to je dobre.


Sufjan Stevens - Visions of Gideon

Skladba, napísaná pre film Lucu Guadagnina Call Me By Your Name je trpkosladká, citmi prekypujúca balada o láske, akých je Sufjan Stevens majstrom. Šepká sopránom jemným ako vzlyk a dôverne známym ako vaša vlastná spálňa. Stevensova hudba sa často javí ako príliš osobná a nepolapiteľná, ale keď si ju spojíte s vlastnou skúsenosťou alebo citovým zážitkom, zrazu pochopíte, že je dokonalá.


Charlotte Gainsbourg - Deadly Valentine

Keď Charlotte Gainsbourg zverejnila videoklip k piesni Deadly Valentine, v ktorom sa objavuje aj choreografia od Deva Hynesa z Blood Orange, vyhlásila: “Chcela som vyjadriť myšlienku celoživotného spojenia - pár bežiaci do kostola sledujeme od detstva až po starobu, je to celoživotná cesta.” A skladba, na ktorej spolupracoval francúzsky producent SebastiAn, pripomína nekonečnú lineárnu naháňačku, s Gainsbourgovej šepotavým, zasneným vokálom. Hoci celý album s názvom Rest, z ktorého Deadly Valentine pochádza, je o smrti, necítiť v nej beznádej, ale odhodlanie, že život musí ísť ďalej.


Fever Ray - IDK About You

Keď dvojica The Knife po triumfálnom úspechu albumu Shaking the Habitual oznámila rozchod, jej fanúšikom to pripadalo ako veľmi čudné ukončenie vzrušujúcej éry v elektronickej hudbe. Karin Dreijer sa našťastie vrátila ako Fever Ray. Skladba IDK About You je hymnou sexuálneho sebavyjadrenia, myšlienky, ktorá je v dnešnej dobe najmä v USA deprimujúco ohrozená.


Ibeyi - Deathless

Lisa-Kaindé Díaz, ktorá spolu so svojím dvojčaťom Naomi Díaz tvorí Ibeyi, v rozhovore pre NPR uviedla, že k napísaniu Deathless ju inšpirovalo, keď ju zastavil rasistický policajt a opýtal sa, či fajčila, pila alebo užila drogy a hodil jej kabelku na zem. "Myslím, že som práve čítala Vojnu a mier a v aute som mala pusteného Chopina, a zrejme si pomyslel, že som možno inteligentná a nemám prázdnu hlavu. Takže mi vrátil kabelku a odišiel." Deathless znamená, že neexistuje žiadny koniec. "A táto skladba, na ktorej sme spolupracovali s Kamasim Washingtonom, zachytáva hrozivý pocit z tohto príbehu a súčasne robí z výrazu deathless posilňujúcu mantru." 



Patrik Marflák

Archívny Chlapec - Letná etuda

V roku 2016 vydala po akustickom debute úplne iný album Katarzia, teraz sa o podobné prekvapenie postaral Richard Vávra alias Archívny Chlapec. Už na jeho prvom albume síce bolo počuť decentný vplyv producenta Erika "Lososa" Horáka, no v Letnej etude to spolu rozbalili naplno. Pridal sa aj gitarista Peter Bálik (Živé kvety), ktorého (príliš) krátke sólo na konci piesne príjemne kontrastuje s nečakane elektronickým zvukom singla. Samotný Richard na albume Tranzit robí viac-menej to isté, čo na debute - so zanietením v hlase prednáša svoje osobné a sugestívne texty. Na koncertoch to však vyzerá úplne inak, jeho "tanečky" a čoraz viac uvoľnená komunikácia s publikom stoja za to. Pár dní pred Vianocami odohral vo Fuge svoj najlepší koncert, na ktorom bol Bálik hosťom a Letná etuda v ten večer zaznela tak očarujúco, že v mojom zozname nemôže chýbať.


Gary Numan - My Name Is Ruin

Hudobník, ktorý na prelome 70. a 80. rokov veľkou mierou prispel k popularite synthpopu a new wave, tento rok svojím novým albumom Savage (Songs from a Broken World) dokázal, že rozhodne ešte nepatrí do starého železa. Jeho októbrový koncert v Bratislave bol súvislým, vyše hodinu a pol trvajúcim prívalom energie a emócií, ktoré najlepšie vystihuje práve výborný singel My Name Is Ruin.


Harry Styles - Sign of the Times

Nad One Direction mnohí ohŕňali nosom a považovali ho za čistý marketingový produkt Simona Cowella pre tínedžerský trh. Patril som k nim tiež, no sólové kariéry jeho členov ukazujú, že išlo o spojenie celkom zaujímavých individualít, ktoré sa pod celým tým boybandovským klišé nemohli prejaviť naplno. Najviac z nich pre mňa vyčnieva Harry Styles, ktorého debutový singel ma dostal do kolien. Škoda, že podobných pokladov na jeho sólovej prvotine nie je viac. Ostatné skladby neurazia, ale toto je jednoznačný vrchol a jedna z najlepších popových skladieb roka.


Korben Dallas - Nič sa nepýtaj

Bratislavské trio na novom albume Stredovek ukazuje rôzne protichodné polohy. Stále sa vie odviazať a pritvrdiť, no mne sa veľmi páčia najmä pokojnejšie a hĺbavejšie skladby, v ktorých hlas Juraja Benetina rezonuje v nízkych frekvenciách a vyvoláva zimomriavky. Nič sa nepýtaj je presne ten typ skladby, ktorú by nemohol spievať nikto iný.


MGMT - Little Dark Age

Priznám sa, že zahraničnú hudbu mimo mainstreamu už nestíham sledovať v takej miere, ako by som chcel. Jej najdôležitejším zdrojom je pre mňa Rádio_FM, ktoré má od stratégie hrania “iba hitov” poriadne ďaleko, no aj v jeho vysielaní samozrejme fungujú rotácie. A každý rok sa mi vďaka nim zapíšu do hlavy skladby, ktoré vždy rád počujem znova. K takým patrí aj jesenná novinka kapely MGMT, ktorej debut ma veľmi bavil, no potom som ju prestal sledovať. Titulná skladba pripravovanej štvrtej štúdiovky Little Dark Age si ma získala kombináciou ponurej atmosféry a temného zvuku s chytľavou tanečnosťou a hravosťou. Tradične skvelý je aj bizarný videoklip, pri ktorom tiež neviete, či sa máte báť alebo usmievať.


Nvmeri - Blue Church

Opakovaniu mien z albumového zoznamu sa vo svojich výberoch snažíme vyhýbať, ale v tomto prípade musím spraviť výnimku. I Don't Think So je mojou obľúbenou nahrávkou roka od slovenskej kapely, a práve skladbu Blue Church považujem za jej najzaujímavejší moment. Prvýkrát som ju počul, keď Nvmeri krátko pred vydaním album zverejnili na svojom Soundcloude ešte bez názvov skladieb. Sedmička ma hneď očarila soulovým feelingom, ktorý vokálu Pištu Kráľoviča mimoriadne svedčí, a skvelou FVLCRVM-ovskou gradáciou v závere. Parádne to funguje aj na koncertoch, a práve na krste v Bratislave vznikol tento neoficiálny koncertný klip.


Papyllon - Seventeen, Baby

Mám rád, keď kapela, prvými skladbami bezpečne zaradená do nejakej žánrovej škatuľky, zrazu prekvapí niečím úplne iným. V prípade mladých Prešovčanov Papyllon to bol indie rock plný nákazlivej mladíckej energie, no na začiatku minulého leta prišiel v dobrom zmysle slova šok v podobe pesničky Seventeen, baby. Emotívna, inštrumentálne prepracovaná skladba so silnou atmosférou si ma získala okamžite a baví ma stále. Odporúčam celý album, ktorý obsahuje viacero zaujímavých experimentov a prekvapení. (rozhovor)


Radiohead - I Promise

Tá skladba má vyše dve dekády, no na svetlo sveta sa dostala až vďaka výročiu jedného z najzásadnejších albumov alternatívneho rocku 90-tych rokov, OK Computer (reedícia s bonusmi vyšla v júni pod názvom OK Computer OKNOTOK 1997 2017). V čase jeho vydania ju Radiohead nepovažovali za dosť silnú, hoci ju predtým hrávali na koncertoch. Keď ju v lete 2017 zahrali naživo prvýkrát po 21 rokoch, Yorke sa publiku priznal: “Aká banda bláznov sme boli, a asi stále sme… Jedna zo šialených veci, ktoré sme spravili, bolo nevydanie tejto skladby, lebo sme si mysleli, že nie je dosť dobrá.” Medzitým si však žila vlastným životom vďaka bootlegom z dávnych koncertov, a tak vydanie štúdiovej verzie fanúšikovia privítali s otvorenou náručou. Čo môže jej kvalitu a nadčasovosť potvrdiť viac ako to, že jej emócia stále rezonuje?


Talkshow - Bones

Talkshow podľa mňa nikdy nenahrali nič lepšie a vyzretejšie, napriek tomu mám pocit, že Bones je snáď najmenej doceneným domácim "FM-kovským" singlom roka. Výbornú rockovú skladbu s emotívnym textom o ľudskej zraniteľnosti dopĺňa jednozáberový zimomriavkový videoklip o mužovi, ktorý kvôli vlastným chybám prišiel o to, čo najviac miloval.


Tricky feat. Martina Topley-Bird - When We Die

Jeden z prvých veľkých koncertov tohto roka na Slovensku odohrá trip-hopový mág Tricky (24. januára v MMC). Prichádza s novým albumom Ununiform, na ktorom sa po dlhých 19 rokoch objavila aj spolupráca s jeho bývalou priateľkou, speváčkou Martinou Topley-Bird. Ide o skladbu When We Die, ktorá celú nahrávku uzatvára. Hudobne minimalistický kúsok je typickým trip-hopovým skvostom so snovou atmosférou, ktorá umocňuje asi najlepšiu kombináciou hlasov, aké v tomto žánri možno nájsť. Kiež by Martina s Trickym prišla aj do Bratislavy.


bonus: Luis Fonsi feat. Daddy Yankee - Despacito

Toto je trochu taký experiment, či bude viac ľudí kritizovať to, že z nášho výberu si takmer nič pamätať nebudú, lebo väčšinu skladieb ani nikdy nepočuli, alebo naopak to, že sme doň zaradili aj odrhovačku, ktorej sa skrátka nedalo vyhnúť. Viem o tom svoje, komerčné rádiá takmer vôbec nepočúvam (len tam, kde sú pustené bez môjho pričinenia), takže som sa s najväčším hitom roka stretol v podstate až vďaka tomu, že sa videoklip za pár mesiacov dostal na vrchol najsledovanejších videí Youtube a písal som o tom článok.

Odvtedy ma však Despacito doslova prenasleduje a aj som si ho celkom obľúbil. Keď totiž jedného dňa vaše dieťa príde domov pospevujúc si španielsky spievaný hit, na ktorý tancovali v škôlke na tanečnej, tak vám nič iné ani nezostáva. Navyše je to skladba, ktorá zrejme odštartovala latinsko-americkú revolúciu v súčasnej populárnej hudbe, takže hoci je náš výber vyššie uvedených skladieb čisto subjektívny, hit portorickej dvojice tu objektívne nemôže chýbať. Sorry, Majzi!


Autori: Miroslava Rabčanová, Marek Majzon, Michaela Kučová, Michaela Ivaničová, Patrik Marflák
Foto: koláž Hudba.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 31 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti