Netreba sa tváriť, že máme za sebou kultúrne a spoločensky jednoduchý rok. Viacnásobné krízy, ktoré sa nás dotýkajú ako hudobného publika či profesionálov a profesionálok, aj obyvateľstva tohto štátu a tejto planéty, sú čoraz naliehavejšie. Práve preto, že nás vo všetkých uvedených zmysloch aj naďalej čakajú náročné časy, však chceme vyzdvihnúť aj to pozitívne, čo minimálne na domácom hudobnom poli uplynulý rok priniesol.

Považujeme to za dôležité nielen preto, aby sme neupadali do beznádeje a skepsy, ale aj ako celkom praktické podnety pre budúcnosť, akokoľvek sa momentálne môže zdať neistá. Práve toto sú veci, na ktorých môžeme stavať a pre ktoré sa oplatí nevzdávať sa. Aká je teda slovenská hudba na úsvite roka 2025?

Vzdorujúca

Ako sa suverénne konštatuje v každom bilančnom texte, minulý rok v kultúre zásadne ovplyvnil vznik platformy Otvorená kultúra. Skutočnosť, že sa slovenská scéna spojila a po strechou OK! systematicky, konštruktívne a vytrvalo vytvára protiváhu deštruktívnym krokom Ministerstva kultúry SR, je skutočne pozoruhodná. Od celoslovenských protestov až po konkrétnu právnu pomoc ľuďom zasiahnutým čistkami v kultúrnych inštitúciách, platforma vykonáva nesmierne cennú prácu pre ochranu slovenskej kultúry. Hodnoty, ktoré bránia, sú a budú významné pre nás všetkých, preto je dôležité sa naďalej do ich aktivít zapájať a podľa možnosti ich podporovať. Dokazuje to napokon aj zapojenie Paľa Haberu či folklórnych súborov.

Solidárna

Ľudia, ktorí majú radi hudbu, sa napriek mnohým vzájomným rozdielom i animozitám vedia v ťažkých chvíľach podržať. Ukázalo sa to napríklad aj pri dvoch nešťastných udalostiach, ktoré v roku 2024 zasiahli hudobnú scénu. Ničivá búrka, ktorá otriasla ostatným ročníkom festivalu Pohoda, vyvolala obavy o ďalšiu existenciu podujatia. Odborná i návštevnícka verejnosť však festivalu vyjadrila podporu a to aj prostredníctvom finančnej zbierky. Tím Michala Kaščáka sa rozhodol s festivalom pokračovať a udalosť zároveň môžeme vnímať ako dôležitú výstrahu, pripomínajúcu klimatickú krízu a nutnosť rátať s ňou aj pri organizácii kultúrnych podujatí (nie, vrátne poháre už naozaj nestačia).

Podobne mohutná vlna solidarity sa ušla aj hudobnému klubu Pink Whale, ktorý v máji 2024 zasiahol požiar. Škody vo výške niekoľko desiatok tisíc pomohla napraviť opäť verejná zbierka a klub dnes vďaka tomu na vlnách Dunaja naďalej prináša množstvo koncertov rôznych žánrov. Podobné zbierky počas roka pomohli prežiť a tvoriť množstvu hudobných tvorcov a tvorkýň či priestorov.

Systematickejšie k solidarite v kultúrnom prostredí prispievajú novovzniknuté Kultúrne odbory, ktoré združujú ľudí pracujúcich v kultúre (a to aj na živnosť či formou dobrovoľníctva). Ich cieľom je spoločné zlepšovanie pracovných, mzdových a sociálnych podmienok v kultúre, umení a kreatívnom priemysle. Po odvekom ponosovaní sa v súkromí tak ide o prvý významný krok k tomu, aby nedôstojné podmienky, v ktorých množstvo ľudí v oblasti kultúry pracuje, boli aj verejne tematizované a riešené.

Svetová

Konkurencieschopné kvality slovenskej hudby vo svete potvrdilo aj uplynulých dvanásť mesiacov. Historickým míľnikom bola účasť kapely Tolstoys na Glastonbury, ako vôbec našej prvej prezentácie na tomto legendárnom britskom festivale. Mimoriadny medzinárodný úspech dosiahla aj speváčka Karin Ann, ktorá v máji vydala svoj debutový album through the telescope. O mladom talente zo Slovenska informovalo viacero zahraničných médií, magazín NME o nej publikoval profilový článok v špeciálnej rubrike The Cover, v ktorej predstavuje začínajúcich a perspektívnych umelcov.

Úspešná bola aj prezentácia slovenskej hudby v New Yorku počas festivalu Oneness/Slovaks in Music, organizovaného Martinom Valihorom. Tretí ročník sa konal v prestížnom Lincoln Centre a prepojenie domácich mien ako Alan Bartuš či Aron a David Hodekovci so špičkovými americkými hudobníkmi zaujalo dokonca aj Willow Smith!

Relevanciu slovenskej produkcie potvrdila aj pozvanie Ester Weisnerovej do odbornej komisie, ktorá hlasuje o cenách Grammy, v tomto prípade v kategórii jazzovej hudby. Oceňovaný zvukový umelec George Vlad zas pri nahrávaní zvukov pre druhý diel veľkofilmu Duna v Alžírsku využíval jedinečný slovenský vynález na snímanie zvuku - mikroUši vyvinuté Jonášom Gruskom. A v neposlednom rade je skvelou správou aj avizovaná účasť ADONXSA na Eurovízii 2025, hoci ho do zápolenia vo švajčiarskom Bazileji posielajú bratia Česi.

Zároveň okrem množstva vynikajúcich hudobníkov a hudobníčok na Slovensko čoraz častejšie prúdia aj iné kľúčové mená svetovej hudby – na festivale Sharpe sme okrem ľudí zastupujúcich najlepšie európske festivaly mohli stretnúť aj Kevina Colea z KEXP.

Zlepšujúca sa

Posilniť slabé miesta slovenskej hudobnej scény je beh na dlhé trate, aj tu sme však videli snahu zmeniť status quo. Okrem dlhodobého vzdelávacieho úsilia, ktoré pre hudobníkov a hudobníčky pripravuje platforma LALA Music, sa k nim pridáva aj projekt Garáž. Inkubátor, ktorý prebieha v rámci titulu Európskeho hlavného mesta kultúry Trenčín 2026, dáva príležitosť mladým kapelám nielen osloviť širšie publikum, ale prostredníctvom vzdelávania aj rozvíjať ostatné zručnosti nevyhnutné na profesionálne presadenie sa.

O hlbšiu reflexiu domáceho hudobného prostredia sa pokúsil mesačník Kapitál, ktorý jedno zo svojich posledných printových vydaní celé venoval téme živej hudby. Opisuje realitu vydávania hudby aj organizovania koncertov, pričom upozorňuje na problematické miesta aktuálnej praxe. 

Plodná

Ako ukazuje aj naša redakčná bilancia minuloročných nahrávok, išlo o naozaj bohatý rok. Bez toho, aby sme sa ponárali hlbšie do konkrétnych nuáns jednotlivých žánrov, pozoruhodné premeny sa diali v odvetví hudby, ktorá nie je poplatná mainstreamu a predsa si nachádza široké publikum. Ani mená, ktoré dosiahli istú úroveň uznania, neustrnuli na vavrínoch a priniesli nám objavné zážitky. Len zopár príkladov: Dvadsaťročný Vojtik mnohým vyrazil dych svojim suverénne konceptuálnym uchopením nahrávky Messiash IX, Viktor Ori sa rozlúčil so shallov a odvážil sa pomerať si sily s rodným jazykom, pankáči Berlin Manson svoje antikapitalistické posolstvá skandovali pred (dvoma!) vypredanými Novými tržnicami a Fvck_Kvlt nás dojímal za klavírom.

Vec a Supa ukázali, ako znie spoločensky uvedomelý rap v roku 2024, Erika Rein a Jonatán Pastirčák zase predviedli kreatívne a funkčné spojenie progresívnej elektronickej produkcie s popovým/R&B spevom. Jana Kirschner po desiatich rokoch nadviazala na Moruše nemenej odvážnym a neobyčajným albumom Obyčajnosti, kým Nina Kohout autorsky vyzretým debutom Gentle Autopsy potvrdila, že patrí medzi najväčšie súčasné slovenské nádeje s medzinárodným potenciálom.

A kto by ešte stále náhodou mal obavy o budúcnosť slovenskej hudby, odporúčame vypočuť si nahrávky gitaristu Lukáša Valkučaka s deťmi, ktoré vyučuje na ZUŠ: detské skladby svojou vynaliezavosťou a vtipom dokazujú, že aj ďalšie generácie budú rozhodne stáť za to a nie je dôvod sa báť.

Autorka: Michaela Kučová

+ Patrik Marflák (Karin Ann, ADONXS, Vec & Supa, Erika Rein, Jana Kirscher, Nina Kohout)