Centrum Bratislavy okolo Námestia SNP sa v sobotu večer zmenilo na nepoznanie. Zaplnilo ho množstvo ľudí prúdiacich medzi jednotlivými priestormi nového festivalu Waves Bratislava. Podujatie, ktoré svojou koncepciou a významom prekračuje rámec bežného hudobného festivalu, je akciou, ktorá hneď vo svojom nultom vydaní ukázala obrovský potenciál.
Prekonané očakávania a preplnené kluby
Waves Bratislava naproti tomu navštívilo takmer 3000 ľudí a na niektoré koncerty sa ľudia pre veľký záujem ani nezmestili. Dôvodov úspechu je viacero. V prvom rade nešlo o novú značku, ale o festival, ktorý už niekoľko rokov funguje vo Viedni. Slovenskí organizátori tak mali hneď v prvom, resp. nultom vydaní nielen výhodu zvučného mena, ale aj potrebné know-how, aby festival nevyzeral len ako pokus o niečo nové, ale ako vítaná novinka s jasnou a do detailu premyslenou koncepciou. Druhá vec je, že za približne rovnakú cenu ako spomínaný "deň mladej generácie" (do 10 eur) ponúkol Waves takmer trikrát bohatší program. Sčasti to súvisí s bodom jedna - partneri, či už sponzori alebo médiá nemajú veľmi radi nadšenecké začiatočnícke pokusy, radšej chcú, z čisto pragmatického hľadiska, investovať do hotového produktu, ktorý sa ľahšie prezentuje a predáva.
V neposlednom rade Waves dokonale využil priestorové možnosti bratislavského centra a odolal pokušeniu umiestniť časť programu do veľkého uzla klubovej scény v budove YMCA. Tá tentoraz zostala bokom a bolo to dobre. Srdcom festivalu sa stalo Námestie SNP, okolo ktorého stačilo prejsť len niekoľko desiatok metrov, aby ste obehli väčšinu zo siedmich pódií festivalu (resp. deviatich - v KC Dunaj a Nu Spirit Clube sa totiž hralo aj na bare). Množstvom scén sa festival vyrovnal Pohode, no fanúšikovia sa ani zďaleka nenachodili toľko, ako na trenčianskom letisku. Krátke a časté presuny (vzhľadom na showcaseovú dĺžku koncertov - 40 minút) tak neboli žiadnym problémom.
Zdroj: Michal Kobák - Waves BratislavaPara na Waves Bratislava spoľahlivo "vypredala" KC Dunaj - viac fotiekÚčasť predčila očakávania, nielen moje, ale aj samotných organizátorov. Najväčšie priestory, ktorými bola Stará tržnica a Ateliér Babylon, síce ani raz nenaplnili svoju kapacitu, no napríklad do KC Dunaj sa mnohí počas večera vôbec nedostali. Už počas koncertu skupiny Para sa totiž pred vchodom vytvorila rada čakajúcich, ktorí boli dovnútra postupne púšťaní iba vtedy, keď iní odchádzali. Klub Véčko (bývalá A4ka) zaplnil do posledného miesta projekt Vec & Valihora, Nu Spirit Club bol plný neskoro v noci vďaka B-complexovi a najmenšie priestory Gorila.sk Urban Space a Poľský inštitút praskali vo švíkoch napríklad vďaka novým objavom Katarzia a Fallgrapp - hoci hrali súčasne a v čase, kedy inde plnila priestory spomínaná Para, Tomáš Sloboda & Sounds Like This či na hlavnom "tržnicovom" pódiu BRNS.
Záujem ľudí o jednotlivé kapely ťažko odhadnúť vopred a organizátori ich na jednotlivé pódiá rozdelili celkom dobre - pri tak vysokej návštevnosti klubového festivalu sa na rozdiel od letného open-air podujatia vždy stane, že sa niektoré menšie priestory zaplnia a na koncert sa nedostanú všetci fanúšikovia. Pre interpretov je to vzhľadom na paralelne bežiaci silný program veľká pocta. Para však mohla pokojne hrať v Starej tržnici alebo v Babylone, kým v KC Dunaj, ktorý je dosť populárny aj bez megapopulárnej koncertnej kapely, mohli dostať priestor najzaujímavejší nováčikovia.
Mimochodom, vyššie spomenutí mladí Belgičania BRNS boli skvelou voľbou v rámci tých pár zahraničných mien, ktoré organizátori dotiahli z Waves Vienna. Kapela bez frontmana, v ktorej spievajú všetci štyria členovia (ich viachlasné harmónie boli úžasné), potešila najmä fanúšikov Animal Collective či Fuck Buttons. Členom formácie sa na Waves veľmi páčilo a podľa našich informácií sa už jedná o ich vystúpení na jednom z budúcoročných slovenských letných festivalov. O BRNS teda ešte určite budeme počuť.
Kapely zmeškali svoju príležitosť
O tom, že ako hudobná akcia bol festival mimoriadne úspešný, sa netreba viac rozpisovať. V časoch nespokojnosti mnohých ľudí so stavom slovenskej hudby Waves Bratislava ukázal, že na Slovensku je nielen dostatok talentovaných a zaujímavých interpretov, ale aj pekná "kôpka" ľudí, ktorí o nich majú záujem - aj napriek tomu, že väčšinou ide o mená, ktoré sú mainstreamovými rádiami či televíziami dlhodobo prehliadané a ignorované.
Waves im však dokáže pomôcť nielen tým, že zostaví bohatý program, na ktorý vďaka silnej značke a ľudovej cene lístka priláka tisícky ľudí. Jeho význam pre samotné kapely spočíva navyše v tom, že ide o showcaseový festival, na ktorom sa okrem bežných fanúšikov hudby pohybujú aj profesionáli z hudobného biznisu. Aj v sobotu večer boli medzi nami v hľadisku jednotlivých klubov "hľadači talentov" - manažéri, bookeri či novinári zo zahraničia, ktorí v rámci úzkej spolupráce Waves Vienna a Waves Bratislava pricestovali z Viedne, aby spoznali slovenskú hudobnú scénu.
Zahraniční profesionáli síce v posledných rokoch v čoraz väčšom množstve chodia aj na spomínanú Pohodu, no tam je situácia iná. Najväčší slovenský festival totiž ani zďaleka nie je reprezentatívny pre slovenskú scénu. Domáce kapely tvoria len zlomok programu a vystúpenia väčšiny z nich sa prekrývajú s medzinárodne známymi menami zo sveta. Svojou veľkosťou a pestrosťou je navyše Pohoda skôr anomáliou, zázrakom, ktorý u zahraničných návštevníkov vytvára ilúziu, že kultúra na Slovensku funguje. Zároveň je jasné, že bookeri nechodia do Trenčína objavovať slovenské kapely, ale zbierať medzinárodné kontakty.
Naproti tomu prezentácia slovenskej hudby ľuďom zvonka je jedným z kľúčových aspektov nového festivalu, ktorý by si mali uvedomiť predovšetkým samotní účinkujúci interpreti. Súčasťou Waves Bratislava bola aj panelová diskusia s medzinárodnou účasťou na tému How to break borders? (Ako sa presadiť v zahraničí?). Diskutovalo sa na nej o tom, ako zviditeľniť Slovensko na hudobnej mape Európy, čo je misia, na ktorej by mali zapracovať nielen hudobníci, ale všetci ľudia pracujúci v neveľmi funkčnom slovenskom hudobnom priemysle. Exportný potenciál tu totiž je (Lavagance, Diego, Nvmeri, Fallgrapp, Purist a ďalší), ale je takmer nevyužitý.
Kapacity ako Peter Jenner (bývalý manažér Pink Floyd alebo The Clash) však v diskusii hovorili najmä o tom, čo pre svoj úspech v zahraničí môžu spraviť samotní interpreti. Tí v dnešnom svete virtuálnej komunikácie a kontaktov často zabúdajú na silu osobného stretnutia a nezáväzného "pokecu". Podľa Jennera či zástupcu najväčšieho showcaseového festivalu v Európe Eurosonic Noorderslag, Holanďana Roberta Meijerinka, je tento typ festivalov ideálnou príležitosťou na neformálne stretnutia. Delegáti z rôznych krajín totiž prišli na poobednú diskusiu aj na samotný večerný program festivalu preto, aby spoznali slovenskú scénu. Po diskusii sa konala recepcia, na ktorej mali členovia kapiel možnosť osloviť kohokoľvek - ako hovorí Jenner, nielen s CDčkom v ruke, ale aj so záujmom o prácu toho druhého: "Ahoj, odkiaľ si, čo tu robíš, akú hudbu máš rád... (a ak si máte o čom pokecať) príď sa večer pozrieť na náš koncert."
Mohol by to byť človek, ktorý dokáže kapele zorganizovať koncert alebo pozná niekoho, kto by jej mohol pomôcť s propagáciou albumu vo svojej krajine. V angličtine na rozdiel od slovenčiny neexistuje bariéra spôsobená vykaním, a tak začať nezáväznú konverzáciu s cudzincom je omnoho jednoduchšie. No väčšina kapiel tento rozmer showcaseovej akcie zatiaľ zjavne nepochytila - podľa organizátora Tibora Holodu na diskusiu napriek pozvaniu neprišiel z hudobníkov takmer nikto, a tak ani recepcia nesplnila naplno svoj účel. Interpreti zostali vlastným pričinením odkázaní na to, že si ich zahraniční hostia prídu pozrieť sami od seba. Je pritom jasné, že každý vníma hudbu inak a venuje jej väčšiu pozornosť, keď predtým mal možnosť porozprávať sa s človekom, ktorý ju tvorí. A ak aj niektorá z kapiel niekoho z hudobného biznisu svojím koncertom zaujala, po vystúpeniach už tých príležitostí na stretnutie a výmenu emailu tak veľa nebolo, pretože program večera bol naozaj nabitý.
Zdroj: Martina Mlčúchová - Waves BratislavaStará tržnica počas koncertu BRNS, celý fotoreport - www.fb.com/wavesbratislavaTreba sa pozerať nielen von, ale aj dovnútra
Pri téme "Ako preraziť v zahraničí?" bolo základnou odpoveďou: kvalita, originalita a kontakty, kontakty, kontakty. Waves Bratislava dáva kvalitným a originálnym kapelám jedinečnú možnosť začať si na domácej pôde budovať sieť zahraničných kontaktov. Málokto z nich to však využil a na budúci rok bude schopnosť prísť a upútať na seba pozornosť ľudí, ktorí prídu do Bratislavy hľadať novú zaujímavú hudbu, ešte dôležitejšia. Podľa Holodu totiž v ďalšom ročníku bude pomer zahraničných a domácich kapiel omnoho vyrovnanejší.
Samostatnou kapitolou je záujem slovenských hudobných profesionálov o podujatie - bolo ich totiž výrazne menej ako ľudí zo zahraničia. Na prvej, "domácej" diskusii s témou Ako sa uživiť hudbou sa zúčastnila ani nie tretina ľudí oproti tej anglickej a z nich boli len traja novinári (vrátane mňa, výstup z oboch vyše 90-minútových diskusií sa pokúsim spracovať počas týždňa). Chýbali aj ľudia z rádií, vydavateľstiev či ďalších oblastí hudobného priemyslu. V oboch diskusiách sa napríklad mihla téma zákonných kvót na hranie slovenskej hudby v rádiách, ktorá bola prepieraná v médiách, no zostal z nej mŕtvy chrobák a s výnimkou pár kvalitných komentárov v médiách a na blogoch v podstate žiadna poriadna diskusia na túto tému neprebehla.
Waves Bratislava je ideálnou platformou na rozprávanie sa o hudbe a o tom, ako možno slovenskú scénu pozdvihnúť. Na to je však potrebné, aby ľudia z rôznych oblastí prišli a vyjadrili svoj záujem niečo pre domácu hudbu urobiť. Neviem, či boli ľudia z rádií či vydavateľstiev pozvaní - ak nie, treba to o rok napraviť. Waves Bratislava je festival, ktorý môže výrazne napomôcť nielen zviditeľneniu slovenskej scény v zahraničí, ale aj k riešeniu jej vlastných vnútorných problémov. Je to festival, ktorý Slovensko potrebovalo ako soľ, a je na nás všetkých, aby sme z neho vyťažili maximum.
Autor: Patrik Marflák
Foto: Waves Bratislava - Katarína Acelová (titulná fotka), Michal Kobák (prvá fotka v článku), Martina Mlčúchová (druhá fotka v článku)
