Už o tri týždne sa na Slovensku opäť predstaví britská hudobná legenda Depeche Mode. Paradoxne na svojej domácej scéne nepatrí medzi oceňované kapely, no jej vplyv je taký výrazný, že žiadne ceny nepotrebuje. Svedčí o tom aj esej, ktorú koncom minulého roka napísala speváčka úspešnej mladej kapely Chvrches.

Depeche Mode. Dve slová, ktoré predstavujú pekelne krásne hudobné dedičstvo. Po 33 rokoch, 13 štúdiových albumoch a viac ako 100 miliónoch predaných nosičov po celom svete kapela z Essexu už nepochybne dokázala, že jej úspech nie je žiadna náhoda. Keďže v súčasnej dobe pôsobím v elektronickej kapele, dôležitosť Depeche Mode pre tých, ktorí milujú syntetizátory, analóg a všetko, čo s tým súvisí, mi nie je cudzia. Chvrches boli v lete predkapelou na štyroch koncertoch európskej časti Delta Machine tour a mohla by som napísať román o tom, ako veľa znamenajú pre mňa a miliónov ďalších. Ale dnes nie je vhodný deň na otvorený list a mám len 800 slov, takže si to dajme v bodoch.

1. Live Show

Depeche Mode naživo je dychberúca záležitosť. Setlist je úplne epický a nevystavuje diváka nebezpečiu, že by sa nudil. Je tam množstvo nového materiálu, ktorý ale funguje veľmi dobre s klasickými hitmi (Personal Jesus, Walking In My Shoes, Enjoy The Silence, Policy Of Truth). Traja dlhoroční členovia kapely – Andy Fletcher, Dave Gahan a Martin Gore – vystupujú s rovnakám nasadením a energiou ako na záznamoch z dávnej minulosti, aj s časťami pre Martina Gorea uprostred pódia, aby predviedol piesne, v ktorých je hlavným spevákom. Depeche Mode vedia zaujať krásnym vizuálom, ich spolupráca s Antonom Corbijnom sa datuje už od 80. rokov a súčasná live show ponúka motívy Delta Machine v kombinácii s abstraktnými obrazovými sekvenciami a pôsobivými svetelnými efektmi. 

2. Dave Gahan

Dokonca aj tým najpovrchnejším googlovaním pri zadaní frázy "Greatest Frontmen" uvidíte Gahana v takmer každom zozname, čo určite nie je náhoda. Hoci Gore zostáva hlavným skladateľom v Depeche Mode, Gahan je tým hlasom, ktorým tieto kompozície prehovárajú k ľuďom. Ako vokalista je neuveriteľne osobitý, je to Bowie-ovský vokálny priekopník new wave a synth popu. Na pódiu je ako zázrak, dokáže si podmaniť štadión s tisíckami miest na sedenie ako keby to bol prepotený klub - to je talent, s ktorým sa určite musel narodiť, ale aj ho pozdvihovať počas rokov a rokov koncertovania a obetavosti. (Poznámka pre seba: dosť bolo toho divného sebazavrhovania. Musím to robiť lepšie a byť na pódiu viac Gahan-ovská. Až na tú kombináciu koženej vesty a holej hrude. To určite nebudem robiť.)

Dave Gahan, Depeche Mode, Bratislava, 25.5.2013 Zdroj: Zdenko Hanout

3. Obetavosť 

Depeche Mode sú kariérni umelci. Napriek všetkým veciam, ktoré sa Depeche Mode prihodili, či už hudobne alebo inak (dosaďte si niečo z kategórie "toto je údajne dôležité, ale nič ma do toho nie je", čo zvyknú novinári písať o užívaní drog, pokusoch o samovraždu a predávkovaní), sú stále tu. Ešte stále robia platne, ešte stále robia koncerty (a nielen zopár - Delta Machine tou trvá väčšinu roka a obíde zemeguľu) a pracujú oveľa tvrdšie než mnoho muzikantov o polovicu mladších než oni. 

4. Superfanúšikovia

Fanúšikovia Depeche Mode majú, jemne povedané, reputáciu "hardcore" priaznivcov a bolo viac než trochu hrozivé predstúpiť ako predkapela pred dav, ktorý si v minulosti získal povesť fanúšikov, ktorí predskokanom tlieskajú ironicky a hádžu do nich vajíčka. Napriek tomu to publikum, aspoň pre nás, vyžarovalo pozitívnu energiu. Fanúšikovia Depeche Mode sú komunita, demograficky neskutočne rôznorodá (skupinky tínedžerských fanúšikov a fanyniek, starších džentlmenov, párov každého veku a orientácie). Spojenie týchto ľudí prostredníctvom hudby, ktorú vytvorila kapela, ktorú milujú, je okamžite znateľné, čo nás privádza k poslednému bodu...

5. Piesne

Z objektívneho hľadiska by hudba Depeche Mode ani nemala byť "štadiónová". Vďaka rozmanitosti svojej tvorby majú reputáciu ako kapela, ktorá robí inteligentnú, nemainstreamovú elektronickú hudbu, čo by z pohľadu diabolských marketingových poučiek malo znamenať, že nebudú vypredávať štadióny po celom svete ako Bon Jovi. Napriek tomu sa tak deje už dlhé roky, vlastne už od slávneho vypredaného koncertu v Rose Bowl v roku 1988 (viac v dokumente 101). Vyše 60-tisíc ľudí sa tam prišlo pozrieť na kapelu, ktorá v tom čase nemala ani jednu nahrávku v Top 40 rebríčka predajnosti - prečo?

Z toho, čo si myslím ja, je ich úspech postavený na jedinej jednoduchej veci: skvelom skladateľstve. V dnešnej hudobnej klíme nahraditeľného popu, ktorý nemá čo povedať, ktorého protipólom je zámerne obskúrna elektronika, kde sú náznaky chytľavosti utopené vo vrstvách efektov zo strachu z toho, aby nezneli príliš mainstreamovo, tu stoja Depeche Mode sami v tom, že sa neboja dať do popredia melódiu a nasýtiť hudbu emóciami spôsobom, ako to dokáže veľmi málo skladateľov. A to je veľmi silná vec.

Článok pre Hudba.sk poskytla agentúra XL Promotion za účelom propagácie blížiaceho sa koncertu v Bratislave. Autorkou je speváčka skupiny Chvrches, Lauren Mayberry, autorom slovenského prekladu, ktorý pôvodne vyšiel na stránke Depechemode.sk, je J. Kubík. Redakcia Hudba.sk preklad korigovala a doplnila podľa anglického originálu, ktorý vyšiel v novembri v denníku The Scotsman.

Posledné lístky na koncert v Bratislave, 6. februára 2014

Foto: Zdenko Hanout - archív Hudba.sk

Súvisiaci interpreti: Depeche Mode, Chvrches