Hlavná stránka

>

Magazín

>

Názory

>

Rock'n'roll nikdy neumiera, zakričali si noví víťazi Eurovízie z Talianska

Rock'n'roll nikdy neumiera, zakričali si noví víťazi Eurovízie z Talianska

24.05.2021 - 17:00 | Patrik Marflák

Večer plný obligátneho gýča, okamžite zabudnuteľných a často i bizarných vystúpení, ale aj pestrej hudby v rôznych európskych jazykoch po dlhých rokoch opäť vyhrala rocková kapela. Talianske kvarteto Måneskin sa z víťazstva tešilo najmä vďaka hlasom fanúšikov z celej Európy, ktorí ocenili toto výrazné spestrenie rotterdamského finále.


Skupina Måneskin sa v 65. ročníku pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest presadila taliansky spievanou skladbou Zitti e Buoni. Štýlovo ju možno priradiť ku glam rocku, hudobne i vizuálne je okrem osemdesiatkových kapiel cítiť aj vplyv Marilyna Mansona. V každom prípade kapela, podobne ako pred 15 rokmi fínski Lordi, slávila úspech vďaka tomu, že ponúkla niečo úplne iné ako ostatní súťažiaci.

A možno i preto, že hudobným fanúšikom v Európe po viac než roku s pandémiou už naozaj chýbajú živé energické koncerty. Práve to štvorica z Ríma predviedla - žiadna špeciálna choreografia či vizuálne vychytávky, len oduševnený prejav zapálených dvadsiatnikov, ktorí divákom pripomenuli, akú energiu vie hudba sprostredkovať. Pocítilo ju nielen 3500 divákov v Ahoy aréne v Rotterdame, ktorí mohli finále navštíviť za prísnych protipandemických opatrení, ale Måneskin ju dokázali k ľuďom preniesť aj cez televízne obrazovky.


Oslava víťazstva bez cenzúry a vymyslená drogová kauza

"Myslíme si, že celé podujatie bolo úľavou po toľkých úmrtiach, bolesti a obmedzeniach," povedal spevák skupiny Damiano David na tlačovej konferencie po víťazstve. Ešte predtým, tesne po ohlásení výsledkov, na pódiu len zakričal "Rock’n’roll never dies!" (Rock’n’roll nikdy neumiera) a neveriacky poďakoval organizátorom aj fanúšikom.

Ide o historicky tretie víťazstvo Talianska v Eurovízii a prvé od roku 1990. Už pred finále patrili aktuálni víťazi známeho festivalu Sanremo medzi veľkých favoritov na výhru, rozhodne ju však nemali istú. Po sčítaní hlasov porôt to vyzeralo skôr na víťazstvo jednej z dvojice francúzsky spievaných finálových skladieb. Napokon však poradie výrazne premiešali televízni diváci. Taliani od nich dostali suverénne najviac bodov (318, celkovo aj s hlasmi poroty ich mali 524) a preskočili národnými porotami favorizovaných súperov.

Zaujímavosťou je, že kým počas súťažného vystúpenia Måneskin prezentovali skladbu Zitti e Buoni s cenzurovaným textom, vo vystúpení po prevzatí víťazného pohára si už servítku pred ústa nedávali a spevák skladbu odspieval v pôvodnej explicitnej verzii. Väčšiu kontroverziu však vyvolali vcelku absurdné dohady o tom, či Damiano David na jednom zo záberov priamo počas nekonečného zverejňovania výsledkov nešňupal na stolíku kokaín. Touto témou žili sociálne siete a bulvárne médiá od neskorej sobotnej noci až do pondelka, kedy drogové testy potvrdili, že žiadne ilegálne substancie počas finálového večera neužíval.


Eurovízia vie byť aj o hudbe

Ak by rozhodovali len hlasy odborníkov, víťazom by sa stal reprezentant Švajčiarska, spevák Gjon Muharremaj vystupujúci pod umeleckým menom Gjon's Tears, ktorý od národných porôt dostal 267 bodov. Zaujal štýlovo nezaraditeľnou modernou baladou Tout l’Univers s výrazným vokálom, silným melodickým refrénom, emotívnym hudobným doprovodom a nekonvenčným, minimalisticky vkusným vizuálnym prevedením. U divákov však spevák a skladateľ albánskeho pôvodu nemal dostatočnú podporu (165 bodov), a tak sa po zarátaní ich hlasov posunul z vrcholu na tretie miesto.


Druhá v konečnom poradí sa umiestnila sympatická speváčka a skladateľka Barbara Pravi z Francúzska, ktorá získala 248 bodov od porôt a 251 od divákov. Na rozdiel od rôznych cyperských, albánskych, srbských, moldavských či azerbajdžanských gýčových katastrof sa zaobišla bez prílišného laškovania s kamerou a okázalých choreografií. Jednoducho prišla a silným hlasom zaspievala pieseň Voilà, za ktorú by sa nemuseli hanbiť ani francúzske šansónové ikony z 20. storočia.

To bol však zároveň aj problém tejto súťažiacej - nepriniesla v podstate nič, čo by sme nepočuli už pred desaťročiami. Napriek tomu vkusná tradičná francúzska hudba v kontraste s cirkusovými číslami väčšiny ostatných speváčok celkom potešila a rovnako i podpora, ktorá sa jej v súťaži dostala.


Na vlne nostalgie za hudbou minulosti sa celkom príjemne viezla aj portugalská kapela s prudko neoriginálnym názvom The Black Mamba. O to viac prekvapilo jej vystúpenie so skladbou Love Is On My Side. Hudobníci v oblekoch ho odštartovali s bezfarebným nasvietením, akoby sa do roku 2021 teleportovali z čias čiernobielych televízií. Po zafarbení pódia soft-rocková pieseň pekne a nenásilne vygradovala, no divákov ani poroty príliš nezaujala - Portugalsko sa umiestnilo až niekde v polovici finálovej súpisky.


Bodovo ešte horšie dopadlo Belgicko, ktoré prekvapivo reprezentovala známa kapela Hooverphonic. So svojou hudbou za viac než 25 rokov fungovania precestovala celú Európu (parkrát už zavítala aj na Slovensko) aj veľkú časť ostatného sveta. Nebolo jej to však nič platné, s príznačne nazvanou piesňou The Wrong Place (v preklade Nesprávne miesto) na Eurovízii veľa vody nenamútila. Aj tieto dva príklady však dokazujú, že najsledovanejšia pesničková súťaž našťastie stále je aj o hudbe.


Pri menovaní najzaujímavejších hudobných momentov večera nemožno opomenúť islandskú kapelu Daði og Gagnamagnið, ktorú Daniel Baláž pri tradičnom komentovaní Eurovízie na Rádiu_FM s kolegami Pavlom Hubinákom a Jurajom Malíčkom (a tentoraz aj s Luciou Haverlík) trefne označil za "elektronických Kelly Family". Šestica hudobníkov, ktorých videoklip Think About Things sa stal virálnym už minulý rok, s novou skladbou 10 Years opäť ukázala, že chytľavý tanečný pop sa dá robiť aj originálne a svojsky. Platí to tak pre hudbu, ako aj pre vizuálne prevedenie, ktoré svojou hravosťou vyvoláva úsmev na tvári.

A mohlo to byť ešte lepšie, ak by členovia skupiny mohli v dejisku finále naozaj byť. Kvôli pozitívnemu testu na Covid u jedného dvoch z členov skupiny však museli byť Islanďania v karanténe takmer počas celého trvania Eurovízie. V rámci semifinále aj finále tak bolo odvysielané iba ich video zo skúšky, ktorú v Rotterdame stihli absolvovať. Napriek tomu to dotiahli až na 4. miesto v celkovom poradí, pričom rovnako ako mladá Francúzka mali slušnú podporu od národných porôt aj od divákov (198 + 180).


Keď sa porota a diváci úplne rozchádzajú

Naopak, speváčka Destiny z Malty, ktorú poroty nepochopiteľne vyniesli až na priebežné tretie miesto (208 bodov), následne u divákov úplne prepadla. Niet sa čo diviť, korpulentná čiernovláska, ktorá by zrejme chcela byť maltskou odpoveďou na americkú "plus size" popovú senzáciu Lizzo, predviedla otravnú kombináciu prehnaného sebavedomia, zbytočnej hlasovej exhibície, tuctového a povrchného feministického posolstva, a to všetko so zvukom generickej electro-swingovej odrhovačky, ktorá sa silou mocou snaží pôsobiť chytľavo, aj keď v celej pesničke v skutočnosti nič zapamätateľné nie je. Aj umiestnenie v top 10 bolo v tomto prípade príliš vysoko.


Opačným prípadom je Ukrajina, ktorú reprezentovala kapela Go_A. U porôt príliš neuspela, no v diváckom hlasovaní dostala druhý najvyšší počet bodov (267), čo ju v konečnom zúčtovaní vynieslo až do prvej päťky. Štvorčlenná formácia na čele s étericky pôsobiacou speváčkou Katerynou Pavlenkovou ponúkla v intenzívne vygradovanej skladbe Shum pôsobivé spojenie folklóru s elektronikou.


Británia s historickým nulovým skóre

Samozrejme, ani tento rok nechýbali rôzne prvoplánové, až zúfalé pokusy, o ktorých je lepšie nevedieť. Netvrdím, že zástupca Veľkej Británie patrí do tejto kategórie tiež, no nemožno ho nespomenúť. Spevák a skladateľ James Newman s prehnane veselou skladbou Embers dokázal niečo naozaj výnimočné - od porôt ani od divákov nezískal vôbec žiadne body a z Rotterdamu odišiel s krásnou okrúhlou nulou. V súčasnom bodovacom systéme sa to stalo vôbec prvýkrát.

Briti, ktorí sa ako jeden z členov tzv. "veľkej päťky" do finále kvalifikujú automaticky každý rok, sú už síce na najspodnejšie priečky zvyknutí, no tentoraz je ich eurovízna mizéria dotiahnutá naozaj do dokonalosti. Môže im to však byť jedno, keďže mimo tejto milo obskúrnej súťaže sú stále spolu s USA najväčšou hudobnou veľmocou a zmeniť to môže skôr brexit ako neúspech v Eurovízii. Hanba je to len pre samotného Jamesa Newmana, no v súlade s atmosférou svojej pesničky aj informáciu o nulovom výsledku prijal s veľkým úsmevom a pobavením.


Nenávisť k divákom Eurovízie určite necíti ani ďalší mega optimista - nemecký spevák Jendrik, ktorého od rovnakého údelu zachránili len tri bodíky z hlasovania porôt. Z pesničky I Don't Feel Hate, ktorú sprevádzala jednoduchá choreografia a kostýmy ako vystrihnuté z detského televízneho programu, vám buď vybuchne hlava alebo vám zlepší náladu. Rozhodne však nikoho neprinútila zobrať telefón a hlasovať za ňu.


Pár ďalších ukážok z eurovízneho finále 2020 ponechávame bez komentára:


Eurovízia je jednou z najsledovanejších televíznych šou svojho druhu na svete - každý rok ju sleduje zhruba 200 miliónov divákov. Vlani sa však kvôli pandémii po prvý raz v jej 65-ročnej histórii nekonala. V presunutom ročníku vo finále súťažili Cyprus, Albánsko, Izrael, Belgicko, Rusko, Malta, Portugalsko, Srbsko, Veľká Británia, Grécko, Švajčiarsko, Island, Španielsko, Moldavsko, Nemecko, Fínsko, Bulharsko, Litva, Ukrajina, Francúzsko, Azerbajdžan, Nórsko, Holandsko, Taliansko, Švédsko a San Maríno.

Česká republika, ktorú reprezentoval Ben Cristovao pod menom Benny Cristo, po dvoch veľmi úspešných ročníkoch tentoraz zostala pred bránami finále.

Autor: Patrik Marflák
Foto: AP Photo/Peter Dejong


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti