Koncoročné hudobné rebríčky a výbery sú peknou tradíciou, ktorá nás každoročne zamestnáva medzi sviatkami, keďže dovtedy na to veľké ohliadnutie sa späť, prípadne dobiehanie zameškaného v počúvaní albumov, ktoré odporúčajú iné hudobné médiá, niet času. Ak aj vy máte chuť objavovať novú hudbu, tu sú naše tipy.

Výbery piatich redaktorov (3x10 a 2x5) nie sú rebríčkami, na poradí v hudbe nezáleží. Toto sú zahraničné aj domáce nahrávky, ktoré nás za ostatných 12 mesiacov najviac zaujali, ku ktorým sme sa ako poslucháči vracali a ktoré podľa nás stoja za zviditeľnenie či pripomenutie. Samozrejme, ani zďaleka nie je možné obsiahnuť všetko, čo stojí za vypočutie. Budeme preto radi, ak si v našom výbere nájdete niečo, čo vás osloví a poteší, a rovnako aj vy nám (a ostatným čitateľom) odporučíte albumy, ktoré si podľa vás zaslúžia pozornosť.

Poznámka: Článok obsahuje množstvo embedovaných playerov, bude sa preto načítavať dlhšie ako zvyčajne. Nahrávky, ktoré vás podľa popisu zaujmú, si môžete rovno vypočuť, prípadne sa k nim vrátiť neskôr.

Michaela Ivaničová

Tame Impala - Currents

Austrálčan Kevin Parker, známy ako Tame Impala, sa na treťom albume Currents posunul od elegantných gitár k špinavšiemu syntetizátorovému zvuku a predprogramovaným bicím, ale perfekcionizmus ho neopustil. Album o nevydarenom vzťahu je plný vzdušných, neukotvených tónov a dominujú mu texty s ostrými hranami o úzkosti, emocionálnej paralýze, strate a trpkom zmierení sa s ňou. Kľúčová je skladba Eventually, ktorá predpovedá pomalý, milosrdný ústup bolesti zo zlomeného srdca. Currents je právom nominovaný na cenu Grammy v kategórii najlepší alternatívny album - Parker na ňom dozrieva ako producent, textár aj spevák dokonalých pop songov 21. storočia so štipkou psychedélie.



Jamie xx - In Colour


Sólový debut britského producenta Jamieho Smitha alias Jamieho xx je očarujúcim vrcholom jeho tvorby za posledných šesť rokov. Pozbieral prvky z náladových balád, parketových hitoviek, neobvyklých spoluprác s rôznymi vokalistami a pevne ich zviazal do lesklého balíčka pocitov. Album sa pohybuje naprieč štýlmi - od dubom "šmrncnutého" drum&bassu cez lesklé disko až po letne znejúci dancehall, ale vďaka majstrovskému uchu Jamieho je jednotný. Nevyhýba sa ani spoluprácam, prizval členov vlastnej kapely The xx, či interpretov ako Young Thug, Popcaan a Four Tet. Napriek názvu je album miestami minimalistický a temný. Pôžitok z jeho počúvania kalí iba plazivý smútok z toho, že raz sa skončí. Zostáva len pustiť si ho znova.

 

Julia Holter - Have You In My Wilderness

Američanka Julia Holter na svojom štvrtom albume Have You In My Wilderness zábavne kombinuje precíznosť a ľahkovážnosť, naučenú disciplínu s očarujúcim zmätkom, čo robí z ostatného albumu jej najprístupnejší a najoptimistickejší počin. Vysoko konceptuálny prístup k tvorbe kompenzuje osobným obsahom. Majestátne sláky a takmer klasickú kompozíciu dopĺňajú neobvyklé zvuky ako trieštenie skla, pískanie a odbíjanie hodín. Každá skladba rozpráva príbeh, opradený tajomstvom a plný nejednoznačnosti, ale s chytľavou melódiou.



Arca - Mutant

Arca, vlastným menom Alejandro Ghersi, je talentovaný venezuelský producent žijúci v Londýne. Preslávil sa ako tvorca mimozemsky znejúcej elektroniky. Spolupracuje s umelcami ako Björk, Kanye West, FKA Twigs či Kelela a okrem toho stihol za dva roky vydať dva vlastné albumy - tohtoročný Mutant nadväzuje na Xen (2014). Nájdeme na ňom až dvadsať elektronických kúskov, miestami dekonštruovaných na základné elementy, ale aj s prvkami jungle a breakbeatu. Nechýba typická plynulosť. Album je najlepšie počúvať ako celok, nesústrediť sa na zložité detaily, ale nechať ho na seba pôsobiť ako hypnotickú zvukovú vlnu.


Floating Points - Elaenia

Za projektom Floating Points stojí londýnsky dídžej, producent a skladateľ Sam Shepherd. Jeho debutový album Elaenia má bližšie k jazzu, než k tradičnej klubovej elektronike. Nesie v sebe dedičstvo od Herbieho Hancocka až po soul 60. rokov. Album osciluje od sólových elektronických objavov po plnokrvné skladby s orchestrálnou atmosférou. Album je nadčasový - mohol vzniknúť pred 10, 20 či 30 rokmi a prepája Shepardov pohľad na také rôzne hudobné štýly ako house, jazz a elektronika so štipkou hip-hopu, funku a disca.



FKA twigs - M3LL155X

Britská hudobníčka a producentka vydala v auguste svoje tretie EP s piatimi skladbami a zložitým názvom M3LL155X (číta sa ako Melissa). Nadväzuje na jej predchádzajúce počiny, skúma vzťahy psychickej a medziľudskej dominancie a podriadenosti, ale predovšetkým sa zamierava dovnútra. Vychádzajúc z feministickej premisy "osobné je politické", máme tu čerstvú feministickú hviezdu. M3LL155X je zatiaľ jej najlepším dielom, opäť založenom na experimentálnej elektronike, trip-hope a R&B s typickým zvodným vokálom. FKA twigs sa pohybuje na hranici žánru a ostatný release je posunom vpred.



Panda Bear - Panda Bear Meets the Grim Reaper

Noah Benjamin Lennox alias Panda Bear sa na piatom sólovom albume Panda Bear Meets the Grim Reaper vyrovnáva s neľahkými témami stredného veku, konečnosti, smrti. Je to jeho najdrsnejšia, najtemnejšia, ale aj najfunkovejšia nahrávka doteraz. Album však nestráca na typickej Lennoxovej melodickosti. Ako celok sa dá vnímať ako snaha odpútať sa od rušivého vonkajšieho hluku moderného života a sústrediť sa na to, čo je pre autora naozaj dôležité.



Ibeyi - Ibeyi

Rovnomenný debut francúzsko-kubánskych dvojičiek Ibeyi otvára posvätný spev k Eleggue, bohyni komunikácie v nigérijskom jazyku joruba, ktorým hovorili ich predkovia, kým prišli na Kubu pod španielskym jarmom. Tento rituál obvykle znamená otvorenie spirituálnej cesty. A taká je aj tvorba Lisy-Kaindé a Naomi Díazových. Trinástka skladieb je oduševnená, povzbudzujúca a prináša takmer náboženský zážitok. Hudba Ibeyi je inšpirovaná zmesou R&B a elektroniky, ale nesie aj rovnako silné stopy ich jorubského dedičstva. Album je sčasti venovaný zosnulému otcovi dvojičiek Anga Díazovi, ktorý bol perkusionistom zoskupenia Buena Vista Social Club. Najvzácnejšia na Ibeyi je však očividná synergia sestier, ktorú sme si mali možnosť vychutnať aj na festivale Pohoda 2015. Každý nádych a úder bubna je synchronizovaný a naznačuje niečo posvätné a nedotknuteľné. Nečudo, aj v kultúre joruba sú dvojičky posvätné.


 
Holly Herndon - Platform

Druhý album americkej skladateľky a producentky Holly Herndon je futuristická klubová hudba, party playlist pre robotov. Prináša počítačovo upravené vokály, kaskády subbasových frekvencií, geometrický jazyk a v každej skladbe záplavu nápadov, ktoré by iným umelcom vystačili na celý album. Herndon hojne využíva samplovanie a vrstvenie. Dokazuje, že počítač je hudobný nástroj a naplno využíva humanizujúce možnosti technológií. Napriek avantgardnosti ide o hravý album s takmer popovými koreňmi, príjemný ako teplý kúpeľ.



Bulp - Endian EP

Jediným zástupcom slovenskej scény v mojej top 10 roka 2015 je mladý talentovaný producent Samo Štefanec, ktorý sa skrýva za pseudonymom Bulp. Jeho debutové EP Endian s piatimi skladbami spája elektronicky vygenerované zvuky, akustické nástroje a rôzne sample a výsledkom je veľmi príjemná zmes melodických liniek a úderných rytmov, melancholických aj pozitívnych motívov. Pripomína tvorbu Johna Hopkinsa či Slow Magic. Zdá sa, že na scéne mladej slovenskej elektroniky rastie ďalší silný hráč.




Marek Danko

Čisté Tvary - Zem nás chce čistých (recenzia)

Zrejme najsilnejší album, aký sa na Slovensku tento rok narodil. Úchvatný zvuk podporuje povznášajúcu atmosféru, za skvelými inštrumentálnymi výkonmi je ľahko definovateľný rukopis. Platňa s veľmi dlhou životnosťou a vrchol v tvorbe Čistých Tvarov.

Album nájdete na weboch Cistetvary.sk a Slnkorecords.sk 


Chiki Liki Tu-a - Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. (recenzia)

Piata kolekcia vyrovnaných skladieb ukazuje, že aj po desiatich rokoch má znamenité trio iskru, prekvapujúce nápady, no hlavne nadhľad - kapela hudobne dozrela bez toho, aby jej chýbali odkazy na uletenú minulosť. Je ťažké neuveriť rečiam, že je v najlepšej forme.   



Vidiek - S oblohou (recenzia

Vidiečania sa vracajú po 12 rokoch, ktoré im nič neubrali na kráse a nápaditosti. Znejú prirodzene, majú skúsenosti a náklad výborných piesní. Navyše hostia dodali platni širokú škálu hudobných odtieňov, čo Kurica a spol. náramne omladzuje. 



Def Leppard - Def Leppard

Mohykáni rockových arén sa vypli k jednému z najlepších výkonov za posledných 15 rokov. Impozantná zbierka silných refrénov, chytľavých riffov, údernej rytmiky a pompézne znásobených vokálov. Ukážkový zvuk je ako vždy školou pre producentských elévov.


  
Puding Pani Elvisovej - Tektonická platňa (recenzia)

Tektonická platňa posúva bohatšími hudobnými prostriedkami (napr. výborný vibrafón) výraz Pudingu o kúsok ďalej. Kapela znie moderne, originálne i progresívne. V rebríčku si zaslúži miesto už len kvôli absurdnosti a nápaditosti piesne Pohár víťazov pohárov v Ouagadougou.  



Archívny chlapec - Zvery

Folková platňa Richarda Vávru dýcha veľmi sviežo a nápadito. K táboráku má ďaleko, je plná inteligentných textov, expresívneho spevu a progresívnych hudobných riešení. A čo je najlepšie, chuť tohto folku nevyprchá po pár vypočutiach.

Album na webe Slnko Records

Faith No More - Sol Invictus (recenzia)

Američania vydali album po dlhých 18 rokoch, nadviazať na 90. roky sa im však podarilo výborne. Sol Invictus nezaprie svojich tvorcov, ktorí si schuti zaspomínali, no priniesli aj drobné experimenty a nádych sviežeho vetra.

TIP: Rok v hard & heavy: najlepšie albumy 2015



Robert Pospiš a Martin Sillay - Balady

Len pred pár týždňami vydaný album obsahuje veľmi zaujímavé rockovo-komorné verzie väčšinou tragických ľudových balád. Pospiš a Sillay znovu (po pocte Janáčkovi) dokazujú, že na originálne spracovanie tém majú veľmi dobrý čuch.



Le Payaco - Dnes je ten deň (recenzia)

Po desiatich rokoch by človek očakával viac než len deviatku krátkych songov, no Tomáš Sloboda a spol. dokážu toho istého človeka presvedčiť o svojich kvalitách ľahko - optimizmom, bláznivými textami, chytľavosťou a vkusnými odkazmi na rockovú klasiku.  




Patrik Marflák

Blur - The Magic Whip (recenzia)

S návratmi veľkých kapiel určitej éry, v tomto prípade 90-tych rokov a britpopu, je to vždy ošemetné. Veľké očakávania vedú k o to väčším sklamaniam, no zdá sa, že Blur si s tým vôbec nerobili starosti. Hudbu k novému albumu dali dokopy počas niekoľkých dní neplánovanej pauzy uprostred ázijského turné. V malom štúdiu v Hong Kongu, ďaleko od domova, mali čas na zdieľanie nápadov a experimentovanie, výsledkom čoho je album, ktorý namiesto držania sa osvedčených receptov ponúka poriadnu dávku sviežosti. Miestami sa to možno až príliš podobá na vlaňajšiu sólovku Damona Albarna, no zadumanejšia tvorba sa dá nájsť aj na ich starých albumoch. Teraz ju len posunuli do novej polohy - skladby ako Thought I Was A Spaceman alebo New World Towers už s britpopom nemajú spoločné vôbec nič. No pri tak vydarenej platni to sotva môže niekomu prekážať.



Čisté Tvary - Zem Nás Chce Čistých

Ako ukázal už výber Mareka Danka, o veľké albumové návraty nebola tento rok núdza ani na slovenskej scéne. Najpríjemnejším prekvapením je pre mňa album Čistých Tvarov, preto ho tu uvediem druhýkrát. Sedemročný odstup od druhej štúdiovky znamenal dostatok času na načerpanie tvorivej energie, ktorá sa pretavila do silných skladieb spájajúcich drsnosť a emócie, rockový drajv s premyslenými aranžmánmi a hlbokú atmosféru hudby s poetickými textami. Piesne ako Prach prikryl nás, Koniec príbehov, Dýchať síru alebo titulná Zem nás chce čistých sú skutočnými skvostami. O to viac teší, že kapela nepodcenila ani propagáciu a vďaka vynikajúcim videoklipom jej novinka nezostala nepovšimnutá. Na streamingových službách ju však nenájdete, takže pridávam aspoň ďalšie video.


Donnie Trumpet & The Social Experiment - Surf

Jazz, neo soul aj rap, ktorý má bližšie k poézii ako k ulici. Všetko sa to na albume Surf snúbi v dokonalej harmónii, ktorú odporúčam fanúšikom čiernej hudby na uvoľnenie od každodenného stresu, či ako soundtrack k letnej dovolenke. Z nahrávky srší obrovská ľahkosť, do ktorej absolútne prirodzene zapadajú aj také výrazné mená hostí ako Busta Rhymes, B.o.B, Janelle Monáe, Big Sean, J. Cole alebo Erykah Badu. Všetko to drží pokope vďaka dvojici lídrov projektu, ktorými sú trubkár Nico Segal alias Donnie Trumpet a Chance The Rapper - chlapík, ktorého renomé vo svete hip-hopu je väčšie ako jeho ego, a práve na tomto albume to skvelým spôsobom dokazuje. Je ho tak akurát a absolútny prím hrá hudba.



Dr. Dre - Compton: A Soundtrack by Dr. Dre

Záver predchádzajúceho odstavca v podstate platí aj pre legendu hip-hopovej scény menom Dr. Dre. Jeden z najbohatších ľudí v hudobnom biznise a muž, ktorý zohral veľkú rolu v kariérach rapových hviezd ako Snoop Dogg, Eminem a Kendrick Lamar, na novom albume ani zďaleka neupriamuje pozornosť iba na seba. Vzdáva hold predovšetkým svojmu rodnému Comptonu a hoci "pár minút" svojho rapu po 16-ročnom čakaní na nový album fanúšikom samozrejme ponúka, na novinke je najmä v pozícii výkonného producenta a kurátora. Výsledkom je vyše hodinová prehliadka skvelých beatov a lyrických talentov množstva hostí, medzi ktorými sú okrem spomenutej trojice aj Ice Cube, The Game, Xzibit, speváčka Jill Scott a ďalší. Ak by Kendrick tento rok nevydal vlastnú sólovku, bol by Dreho pravdepodobne najväčšou hip-hopovou udalosťou roka. Vydaním oboch albumov v priebehu pár mesiacov došlo k pomyselnému odovzdaniu štafety, 50-ročný raper a producent totiž avizoval, že Compton je jeho poslednou štúdiovkou.



Empress Of - Me

Dlhohrajúci debut newyorskej speváčky, skladateľky a producentky s honduraskými koreňmi je ukážkovým prienikom medzi popom a progresívnosťou klubovej elektroniky, medzi zraniteľnosťou v textoch a odvahou robiť hudbu, ktorá vyžaduje skúsené ucho. Pri jej počúvaní je až zarážajúce, že po EP Systems (2013) ide len o druhú oficiálnu nahrávku talentovanej hudobníčky. Ešte viac prekvapí, že si celý album, na ktorom sa hudobne pohybuje niekde medzi Robyn, Róisín Murphy a Lorde, napísala a produkovala úplne sama.



Fresh Out Of The Bus - Fresh Out Of The Bus (recenzia)
Frequency - Moon Starer (recenzia)

Skvelé debuty vyšli tento rok aj na Slovensku. Okrem iných sa v prvej polovici roka objavili dva albumy mladých kapiel s exportným potenciálom, medzi ktorými ťažko vybrať "víťaza". Obe kapely majú k sebe hudobne blízko, Fresh Out Of The Bus sú však o niečo temnejší a ich zvuk je viac postavený na zaujímavých rifoch, groovoch a sólach, ako na ľahko zapamätateľných melódiách. Frequency zase na svojej prvotine ponúkajú viac presvetlených momentov a hravej chytľavosti, zároveň však popri priamočiarejších kúskoch dokážu prekvapiť výletmi do vôd psychedélie. Oba neslovensky znejúce albumy sa určite oplatí vypočuť a počínanie ich tvorcov ďalej sledovať. FOOTB potešili fanúšikov len nedávno, keď na album nadviazali šesťskladbovým EP





Kendrick Lamar - To Pimp a Butterfly

Čo napísať o albume, ktorý bol už na jar krátko po vydaní hudobnými kritikmi označený za novodobý míľnik hip-hopu? Mali by ste ho počuť. Nielen preto, že tento rok je s priemerným skóre 96/100 v 44 recenziách najreleventnejších svetových hudobných médií najlepšie hodnoteným albumom roka na Metacritic.com alebo preto, že Kendrick Lamar zaň získal 11 nominácií na Grammy a podľa očakávania suverénne ovládol koncoročné rebríčky - 27 prvých miest (Billboard, Pitchfork, The Guardian, SPIN, Rolling Stone, Complex, Consequence of Sound a ďalšie), 14x druhé miesto a spolu 52 umiestnení v Top 10. Tretí album novodobého kráľa hip-hopu je hudobne i textovo majstrovským dielom, ktoré posúva spojenie hip-hopu s jeho predchodcami jazzom a funkom na úplne novú úroveň. Celým konceptuálnym albumom sa tiahne niť, ktorá je zároveň sebareflexívnou terapiou rapera aj kritikou rasovej nerovnosti a stereotypizácie černochov v Amerike. Ak sa ponoríte do textov, lepšie pochopíte, prečo napätie medzi bývalými otrokmi a otrokármi pretrváva dodnes. Lamar však nie je len kritikom, ale aj tým, ktorý inšpiruje k zmene myslenia a prístupu na oboch stranách. To, že sa mu to s tak ťažkým albumom darí, že má nielen ohromný ohlas v hudobných médiách, ale jeho texty ľudia skandujú aj na protestoch proti policajnej šikane, je naozaj veľká vec.



Květy - Miláček slunce

Českú scénu sledujem oveľa menej, než by som chcel, ale novinka brnianskej kapely Květy mi našťastie neunikla. Martin E. Kyšperský hladí na duši svojou jedinečnou poetikou a alternatívnym rockovo-folkovým pesničkárstvom, ktoré je vo svojej originálnej kombinácii žánrov a množstva tradičných i menej bežných hudobných nástrojov každým albumom zaujímavejšie. Tucet silných skladieb nadchol aj českých recenzentov, Miláček slunce bude určite bodovať aj v rámci rôznych tamojších hudobných cien. Novinka je pritom asi najprístupnejšou nahrávkou v diskografii kapely, ak ju teda nepoznáte, teraz je najvyšší čas sa zoznámiť. 



Longital - A to je všetko? (recenzia)

Rozšírenie bratislavského dua na trio s bubeníkom Mariánom Slávkom bolo to najlepšie, čo sa kapele mohlo stať. Dôkazom tohto tvrdenia sú koncerty, na ktorých pesničky Dana Salontaya a Shiny dostávajú úplne nový rozmer a energiu, či už so sláčikmi alebo bez nich. Tohtoročný album je esenciálnym záznamom etapy, v ktorej sa starý Longital (pesničky predtým vytvorené vo dvojici) prelína s novým (ich fantastický nový zvuk v trojici). Takto by mala vyzerať výberovka, ktorou kapela nedáva bodku za svojím úspešným pôsobením, ale práve naopak, chce celkom jasne povedať, že to ani zďaleka nie je všetko. Teším sa na ďalšie veľké veci.



Ospalý pohyb - Ü (EP)

Tieto štyri skladby stačili na to, aby ma očarila kapela, ktorej tohtoročný návrat po vyše dvoch dekádach ma dovtedy nechával chladným. Skupina okolo skladateľa Martina Burlasa si získala na slovenskej alternatívnej scéne kultový status v prvej polovici 90-tych rokov, predsa len, na prvom stupni základnej školy sa v tom čase počúvala úplne iná hudba. Novinka je tak pre mňa oknom do sveta Ospalého pohybu, v ktorom vládne tajomná retro-futuristická sci-fi atmosféra s originálnym zvukom a recitovanými textami, ktorých významy sú rovnako ťažko uchopiteľné a zároveň podmanivé ako samotná hudba. Viac novej tvorby ponúkne štvorica, v ktorej dnes Burlasa dopĺňajú Peter Zagar, Daniel Baláž a Pavol Hubinák, v roku 2016 v podobe dlhohrajúceho albumu.



+Novoročné predsavzatia z kategórie zatiaľ nepočutých albumov roka 2015:
Joanna Newsom, Kamasi Washington, Sufjan Stevens, Father John Misty, Róisín Murphy, Dawn Richard, Everything Everything, Roots Manuva, Mbongwana Star, Jlin, Wilco.


Marek Majzon

Adele - 25 (recenzia)

Sľubujem, že poslednýkrát v tomto roku píšem o Adele. Jej tretiu štúdiovku predznamenal singel Hello a už len vďaka enormnému záujmu o videoklip od Xaviera Dolana sme mohli tušiť, že aj nahrávka ovládne mainstream na pár mesiacov. Ako speváčka v niekoľkých rozhovoroch sama priznala, výzvu pre ňu predstavovalo písanie skladieb v jej najšťastnejšom období života po tom, ako dobyla srdcia fanúšikov "opúšťačkami" z 21-ky. Hoci z albumu plného pomalých skladieb cítiť menší kalkul a hru na istotu, prevláda pocit obrovskej vierohodnosti. Novodobá ikona popu tak nepriznáva len to, čo všetko zažila, čo cíti alebo čo si myslí. Ruka v ruke s tým nachádza vzácnu rovnováhu medzi hudobným biznisom a hudobným umením.


Selah Sue - Reason (recenzia)

Belgičanka Selah Sue síce ani zďaleka nepredstavuje v hudobnom svete také veľké meno ako Adele, napriek tomu si pozornosť poslucháčov rozhodne zaslúži. S rozchodom sa vyrovnáva cez kolekciu piesní s jej charakteristickým neo soulovým prejavom odetým do elektronických mutácií žánrov ako jazz, funk či reggae. Navyše, májový koncert v bratislavskom Ateliéri Babylon a jej vystúpenie na piešťanskom letisku v rámci festivalu Grape 2015 museli skeptikov presvedčiť o tom, že speváčka vie na svojich vystúpeniach podmaniť aj patričnou atmosférou. Má tak všetky predpoklady na to, aby sa z nej skôr či neskôr stalo ďalšie veľké meno európskej hudby.



Years & Years - Communion


Britskú synthpopovú trojicu som predstavil v januári v článku o 25 nádejných talentoch roka. Skupina bola nominovaná na prestížnu cenu hudobných kritikov z Veľkej Británie pod názvom BBC Sound Of 2015, ktorú napokon aj vyhrala. Neskôr, v júli 2015, vydala album Communion. Fúzia housovej hudby 90. rokov, R&B a popu priniesla nový vietor aj do slovenského komerčného éteru, kde ste mohli počuť ich najväčšíí hit King. Z hľadiska marketingu možno spravili chybu v tom, že polovicu svojich hudobných kariet odkryli ešte pred vydaním svojho debutu, a tak nahrávka poskytla naozaj len veľmi málo noviniek. Ich bublina na čas spľasla, avšak stále ich považujem za jeden z najzaujímavejších komerčných počinov tohto roka.



Jess Glynne - I Cry When I Laugh

V spomínanom zozname sľubných nováčikov uplynulého roka figurovala aj Jess Glynne. Majiteľka zaujímavo zafarbeného a pôsobivého hlasu známeho hlavne z vlaňajšieho letného hitu Rather Be, kde sekundovala štvorici Clean Bandit, vydala tento rok svoju prvotinu. Na disku I Cry When I Laugh sa okrem členov elektro-klasickej kapely podieľali aj Naughty Boy, Emeli Sandé, Starsmith (zodpovedný hlavne za kariéru Ellie Goulding) a dvojica Gorgon City. Profil speváčky, ktorej singel Hold My Hand okupoval rebríček predajnosti singlov v UK až tri týždne, si môžete prečítať tu.



Martina Javor - White Lies Covered Eyes (recenzia)

Už dlho ma neoslovil slovenský debut tak, ako ten od Martiny Javor. Trinásť jedinečných pesničkových príbehov, ktoré speváčka rozpráva na podklade akustickej gitary a elektroniky, ukazuje mladú umelkyňu ako uveriteľne skazenú a s ničím "sa nepárajúcu" romantičku. Práve tento paradox je pridanou hodnotou hudobnej stránky tohto počinu. Jej vystúpenie som zažil na koncerte ZAZ ako predskokanku, kde mi bolo pri akustických prevedeniach jednotlivých kúskov z jej debutu ľúto tej chýbajúcej elektronickej špiny. 




Michaela Kučová

Julia Holter - Have You In My Wilderness

Svojhlavá hudobníčka, ktorej zvuk si nepomýlite s ničím iným. Na tomto albume je Júliin rukopis vraj najprístupnejší z jej diskografie, čo ho však nerobí o nič menej zaujímavým. Všetkými desiatimi odporúčam túto príležitosť ponoriť sa do jej pestrého sveta.

Waxahatchee - Ivy Tripp

Dievčenská spomienka na 90's, v ktorej indie hudobníčka Katie Crutchfield rieši najmä hľadanie pevnej pôdy pod nohami. Ideálne pre osobnostné krízy v dvadsiatke, tridsiatke, štyridsiatke...



Grimes - Art Angels

Už som sa o túto živú anime postavičku začala báť, ale po tvorivej kríze a zahodení prvej verzie nového albumu Grimes všetkým ukázala, čo sa v nej skrýva. A mne osobne dlho žiadny pop nespôsobil takú radosť.


Sleater-Kinney - No Cities to Love

Kedysi boli len riot grrrls, dnes sú feministky všetky od Beyoncé po Taylor Swift. Sleater Kinney sa po desaťročí mlčania vracajú, aby pripomenuli, ako znie ženská agresia, ale aj radosť.



Ghostpoet - Shedding Skin

Úprimne, isto sú aj lepšie albumy. Ale Ghostpoetov britký jazyk a melancholické beaty zostali po väčšinu roka v mojom playliste neprekonané. Takže tak, odporúča 9 z 10 cestujúcich MHD.



Ktoré sú vaše obľúbené albumy roka 2015?