Hlavná stránka

>

Magazín

>

Názory

>

40 albumov roka 2019 podľa redaktorov Hudba.sk

40 albumov roka 2019 podľa redaktorov Hudba.sk

31.12.2019 - 15:00 | redakcia

Písať, že máme za sebou ďalší silný hudobný rok znie ako klišé, no pokiaľ ste otvorení rôznej hudbe, radi objavujete nových umelcov a nelipnete len na zopár svojich obľúbených kapelách a interpretoch, tak iný ako silný hudobný rok snáď ani zažiť nemôžete. Prečítajte si, čo nás najviac zaujalo a tešilo v roku 2019.


Ako vždy, aj tentoraz ide o subjektívny zoznam obľúbených albumov viacerých redaktorov a redaktoriek Hudba.sk bez ohľadu na žáner či krajinu pôvodu. Nejde pritom o žiadny rebríček, výbery reflektujú hudobný vkus, osobné preferencie a nálady autorov a je samozrejmé, že každý redaktor má na hudobný rok 2019 svoj vlastný pohľad, ktorý sa sotva bude zhodovať s názormi čitateľov. Veríme však, že náš výber bude pre vás inšpiratívnym prierezom hudbou z roku 2019. Určite ale nezahŕňa všetko, čo stálo za pozornosť, preto ak hudbu sledujete s rovnakým nadšením ako my, poteší nás každý komentár, v ktorom sa podelíte o vaše top albumy roka.

Keďže sa nás tentokrát do koncoročného výberu zapojilo viac než v minulých rokoch, rozhodli sme sa rozdeliť si vybrané albumy na 5+5, čiže päť, o ktorých každý autor aj napíše pár viet, a k tomu ďalších päť, ktoré len vymenuje. O niektorých chceli písať viacerí, no dohodli sme sa, že v takom prípade do "hornej polovice" svojho zoznamu zaradí nahrávku len jeden a ďalší si ju môžu pridať do svojej "menovačky".

Miroslava Rabčanová

Bat For Lashes - Lost Girls 

V septembri vydala svoj piaty štúdiový album Lost Girls speváčka a skladateľka Natasha Khan, známa ako Bat For Lashes. Vrátila sa ním do 80. rokov, v ktorých vyrastala. Vyťažila maximum zo zvuku tohto obdobia, pričom dala skladbám pečať svojej vlastnej značky neviažuc sa na súčasné konvencie. Tak ako to má v obľube, opäť napísala soundtrack svojho života a úvah, ktorý sa stal albumom, nájduc inšpiráciu v sci-fi a fantasy filmoch z 80. rokov, ktoré podľa jej slov sama milovala. Témy dotýkajúce sa vytrvalého hľadania lásky a dokonalého vzťahu, povzbudivá prevaha víťaziacej nádeje nad temnotou a k tomu Natashin hlas vznášajúci sa nad všetkými pulzujúcimi syntetizátormi sú kombináciou, ktorej ťažko odolať.


Katarína Koščová - Hranica dažďa 

Prešovčanka Katka Koščová sa s vydaním nového albumu príliš neponáhľala. Jej priaznivci čakali na nové skladby päť rokov, po ktorých ale nemajú dôvod na sťažnosti. Katarína spolu s osvedčeným spolupracovníkom Danielom Špinerom albumom Hranica dažďa voľne nadviazali na predošlý, silný album Oknom. Zostali verní najmä klavírnym kompozíciám a melanchólii valiacej sa z poetických textov. Primiešali sláčikové nástroje, akordeón, pár gitarových akordov, klarinet a najmä Katkin prirodzený a osobitý prejav a doručili poslucháčom album, pri ktorom sa napriek jeho prevažne pomalému tempu nebudete nudiť. Teda za predpokladu, že budete mať chuť odhaľovať jednotlivé významové odtiene textov a nasávať náladu vcelku jednoduchých melódií. (viac o albume)

Lana Del Rey - Normal Fucking Rockwell!

Nenapodobiteľná Lana Del Rey obdarovala tento rok svojich priaznivcov hodinovým materiálom v podobe albumu Normal Fucking Rockwell!. Minulý rok z neho zverejnila single Venice Bitch a Mariners Apartment Complex, ktorými naznačila zaujímavý hudobný posun. Potvrdila to aj ďalšími skladbami albumu, ktorých aranžmány vzdávajú hold minimalizmu a zvýrazňujú komorný charakter nahrávky. Lana sa ako speváčka väčšinu času pohybuje vo svojej komfortnej zóne, v ktorej jej to veľmi pristane a ktorou si poslucháča ľahko získa na svoju stranu aj keď hudobne rada vybočuje zo zabehnutých koľají svojej doterajšej tvorby. Na novinke namiešala silný kokteil emócií a doplnila ho o hĺbavé, miestami provokatívne myšlienky, ktoré spolu s vyzretou hudobnou zložkou robia z jej šiestej nahrávky doposiaľ najlepšie hodnotenú platňu jej kariéry.


Nick Cave and The Bad Seeds - Ghosteen

Ghosteen je prostriedok, ktorým dokáže Nick Cave sprostredkovať najhlbšie emócie súvisiace so smrťou dieťaťa. Počúvanie tohto albumu sa ma dotklo nielen na úrovni poslucháča a priaznivca hĺbavých textov pretkaných melanchóliou, smútkom až bolesťou, ale výrazným spôsobom aj ako rodiča, ktorého tento album zasiahol na tých najcitlivejších miestach. Jeho počúvanie na jednej strane až fyzicky bolí, na tej druhej však nadchne svojou nehou, krehkosťou, krásou, a dokonca aj nádejou. Očarila ma absencia akejkoľvek snahy podmaniť si poslucháča - spev je skôr na úrovni recitácie, ľúbivé melódie nie sú podstatné, ťaživé texty sú skomplikované zložitosťou metafor. Je to album, ktorý poslucháč musí chcieť počúvať. Vyžaduje trpezlivosť, otvorenú myseľ a súcit s trpiacim interpretom. (viac o albume) 

Nocadeň - Auróra

K novému albumu Auróra kapely Nocadeň som pristupovala s veľkými očakávaniami. Predchodca Pozemskí astronauti (2015) bol silným počinom a toho si boli určite vedomí aj Rasťo a Robo Kopinovci, ktorí s odstupom štyroch rokov vydali album, ktorý rozhodne nezaostáva. Naopak, prekvapil zvukom, ktorý odzrkadľuje aktuálne trendy, pričom nezradil nič z predchádzajúcej tvorby kapely. Poslucháč dostane poetické texty, výkon Rasťa Kopinu, ktorý sa ako spevák odvážne pustil do najvrchnejších poschodí svojho hlasového registra, a melódie zostavené nielen z gitarových liniek, ale aj zvukov syntetizátorov. V počte prehratí aj v hodnote hudobného zážitku nemá v mojom rebríčku albumov tohto roka Auróra konkurenciu. (viac o albume)

Ďalšie albumy v osobnej Top 10:

Coldplay - Everyday Life
Elbow - Giants Of All Sizes (recenzia) 
Hania Rani - Esja 
Lina Mayer - Lina Mayer (recenzia) 
Longital - Mauna (recenzia) 

 

Dušan Marko

Ariana Grande - thank u, next 

Zrejme žiadna popová speváčka nemala tento rok taký plný diár ako Ariana Grande. Hneď v jeho úvode vydala svoj piaty štúdiový album, ktorý síce vôbec nebol plánovaný a speváčku k nahrávaniu nových skladieb dohnali okolnosti v jej súkromí, no o to lepšie znie výsledok. Jednoznačne ide o najlepší album, aký Ariana nahrala a zároveň jeden z najlepších popových albumov tohto roka. Úspech nahrávky podporila osem mesiacov trvajúcim turné, na konci ktorého vydala live album K Bye for Now (SWT Live). Je celkom škoda, že posledný singel z tejto štúdiovky speváčka vydala v deň vydania albumu (7.2.) a ďalej sa už k skladbám z neho nevracala, pretože minimálne dva ďalšie potencionálne hity tu ešte určite sú. (viac o albume


Kim Petras - Clarity 

Ak patríte, podobne ako ja, medzi popových nadšencov a hľadáte nejaký nový a neopočúvaný hlas, možno tiež prídete na chuť Kim Petras. Rodáčka z Nemecka vydala tento rok svoj debutový album Clarity, na ktorom nájdeme 12 skladieb, vrátane výborných singlov Do Me a Icy. Všetky piesne na albume spája istá dávka drzosti a akéhosi kozmického zvuku, ktorý Kim na prvé počutie odlišuje od ostatných speváčok.

Lina Mayer - Lina Mayer

Svetová a predsa naša. Tak by som zhodnotil tvorbu Liny Mayer, ktorá znie ako britské popové hviezdy. Po takmer roku od vydania tohto albumu si myslím, že zostal tak trochu nepovšimnutý a nedocenený. Je to škoda, pretože ide o mimoriadne kvalitný počin, ktorému na "wau" efekte uškodil len fakt, že väčšinu zo skladieb sme počuli dávno pred jeho vydaním. Aj v tom mále noviniek je však nesilená a uvoľnená skladba Fear, ktorú považujem za to najlepšie, čo Lina zatiaľ naspievala. (viac o albume

Lucie Bilá - Ta o mně 

Ak by som mal spriemerovať, koľko hudby v mojom playliste tvoria slovenské či české skladby, bolo by to veľmi zanedbateľné číslo. O to viac ma prekvapil nový album Lucie Bílej. Keď som išiel recenzovať jej štúdiovku Ta o mně, tak som si myslel, že to pre mňa bude nuda. Opak však bol pravdou. Dodnes mi v hlave ostala výborná skladba Nevěřím, ktorá si podľa mňa zaslúži, aby ju ľudia poznali a opakovane počúvali. (viac o albume)


Mabel - High Expectations 

V polovici tohto roka sme sa konečne dočkali debutového albumu speváčky Mabel. Rodáčka zo Španielska síce svoje prvé single vydala ešte v roku 2015, no s albumom nechala svojich fanúšikov čakať. Úprimne, mal som spolu s vysokými očakávaniami aj obavy z toho, aký tento album bude, no napokon príjemne prekvapil. To najlepšie, čo na CD nájdete, už Mabel stihla predtým vydať v podobe singlov, no za pozornosť stojí aj zvyšok albumu. Odporúčam minimálne skladbu OK (Anxiety Anthem), v ktorej 23-ročná speváčka otvorene hovorí o svojom boji s úzkosťou a tom, že je úplne normálne, ak sa občas cítime zle.

Ďalšie albumy v osobnej Top 10:

Camila Cabello - Romance
Charli XCX - Charli
Lizzo - Cuz I Love You
Taylor Swift - Lover
The Lion King (2019 soundtrack)



Marek Majzon

Billie Eilish - When We All Fall Asleep Where Do We Go? 

Rok 2019 sa na popovej scéne niesol najmä v znamení nových tvárí na čele s Billie Eilish. Mladá Američanka sa však prvýkrát dostala do pozornosti médií a fanúšikov po celom svete už pred pár rokmi so svojím prvým verejným hudobným pokusom. Skladbu Ocean Eyes napísala v trinástich rokoch a keď ju v roku 2015 zverejnila na Soundcloude, vydavateľstvá po potenciálnej hviezde hneď skočili. Až tento rok sme sa však dočkali ambiciózneho dlhohrajúceho debutu, ktorý z nej urobil jednu z najväčších hviezd súčasnosti. Hoci sa dnes už osemnásťročná speváčka sprvu môže javiť iritujúco pubertálne, na podklade ponurej minimalistickej elektroniky strieľa do vlastných radov a kritizuje správanie rovesníkov aj dospelých. Nevyhýba sa pritom ani témam ako je klimatická zmena či smrť najbližších. Nahrávka znie tak uveriteľne, že človeku ani na chvíľu nenapadne mať pochybnosti. Navyše je vďaka nej ako najmladšia v histórii nominovaná na ceny Grammy vo všetkých štyroch hlavných kategóriách.


Alice Merton - Mint 

Ďalším z nováčikov, na ktorých sa oplatilo upriamiť sluch, bola aj Alice Merton. Rodáčka z Nemecka, a zároveň občianka Kanady a Veľkej Británie, debutovala ešte koncom roka 2016 hitom No Roots, kde mapuje práve svoje časté sťahovanie sa. Skladba zvirálnela až v nasledujúcom roku, pričom zaútočila na popredné miesta singlových rebríčkov nielen v Európe, ale aj v Izraeli či USA. Samotná speváčka v dokumente o tvorbe albumu Mint na Youtube hovorí o tom, ako jej vydavateľstvá nechceli dať šancu, a tak si s manažérom Paulom Grauwinkelom založili značku Paper Planes Records. Až potom mohla pracovať na nahrávke, ktorá síce nie je popovou revolúciou, no je zaujímavou fúziou alternatívneho rocku a synthpopu. Niektoré skladby predstavila aj počas svojho koncertu v Bratislave na jeseň 2018 (reportáž).

James Blake - Assume Form 

Večne deprimovaný James Blake pookrial, a to vďaka herečke Jameele Jamil. Zložil pre ňu album Assume Form, ktorého pvým singlom bola skladba Don't Miss It. Priznáva, ako pre svoju sebaľútosť prichádzal o množstvo príležitostí, ktoré mu svet ponúkal. Tvrdí, že sa dostáva z vlastnej hlavy, začína sa zhmotňovať, čím tematicky premosťuje od svojho chronického smútku k láske svojho života. Pracuje pri tom s klavírnymi aranžmánmi, hip-hopovými vplyvmi a melódiami, ktoré robia z najhlbšieho citu ľudstva niečo jednoduché a blahodarné.


BANKS - III 

Americká speváčka Jillian Banks, vystupujúca iba ako BANKS, ohlásila svoju tretiu štúdiovku singlom Gimme. Hudbou z produkcie Mr. Hudsona pripomenula ranú tvorbu Timbalanda, ktorý pop začiatkom minulej dekády tvaroval podfarbovaním svojej produkcie výraznými syntetizátormi. Na celom treťom albume zostáva verná melanchólii, temnej estetike hudobných aranžmánov a zdieľnosti pocitov. Tie však práve vďaka výraznejšej elektronike ešte viac vyniknú a zabodávajú sa pod kožu tak, aby sme skutočne precítili, že si autorka vybavuje účty s minulosťou raz a navždy.

Tove Lo - Sunshine Kitty 

V mojom výbere už tradične nesmie chýbať ani Tove Lo, bizarný zjav na švédskej popovej scéne. Jedna z hviezd Grape festivalu 2019 vydala nahrávku Sunshine Kitty, ktorá opäť na prvý pohľad nevyzerá konceptuálne, rovnako ako predošlé počiny. Prekvapivo, po všetkých sebaľútostivých a smutných kúskoch z doterajšieho repertoáru pôsobí ako manifest novej etapy plný ženskej sily. Uviedla ho do sveta singlom Glad He's Gone, kde kamarátku po rozchode utešovala, že muža v živote nepotrebuje. Bisexuálnu romancu rieši s kolegyňou Almou v skladbe Bad as the Boys. Rozpráva príbeh o tom, ako aj žena dokáže zlomiť žene srdce. V Really Don't Like You si s Kylie Minogue zaspievala o ženskej nevraživosti na diskotéke a priznala sa aj k romániku so zadaným mužom v skladbe Are You Gonna Tell Her? Nová Tove Lo neukazuje len prsia na pódiu. Má gule urobiť čo sa jej len zachce. 

Ďalšie albumy v osobnej Top 10:

Carly Rae Jepsen - Dedicated
Lana Del Rey - Norman Fucking Rockwell!

Rudimental - Toast to Our Differences
Solange - When I Get Home 
Taylor Swift - Lover




Michaela Kučová

Z uplynulého roku si budem pamätať najmä hudbu, ktorá mi prinášala útechu a povzbudenie. 2019 bol rokom viacerých veľkých mien a množstva ambicióznych projektov, koncoročné bilancie však prinášajú osobnejší pohľad na počuté. Dovolím si preto vynechať očividné (a spomínané kolegami a kolegyňami) a ponúknuť vám päticu albumov a jeden bonus, ktoré predstavujú osobité prístupy ako metabolizovať to ťažké, s čím sa v živote stretávame. Či už máte pocit, že sa nezdržateľne rútime do pekla z ekologických, politických či výsostne osobných dôvodov, snáď vám čas strávený s týmito nahrávkami poskytne aspoň istú úľavu.


Kevin Morby - Oh My God 

Titulné zvolanie sa nesie celou nahrávkou a odkazuje k všetkému šialenstvu, ktoré nás obklopuje (doplňte si ľubovoľné ukážky aktuálneho spravodajstva). Album však neberie meno božie nadarmo, ale skúša nájsť zmysluplnú odpoveď v týchto pohnutých časoch. Duchovný rozmer posilňuje použitie typických prvkov gospelu - napríklad organ alebo tlieskané melódie. Morby nám na pomaly plynúcom albume neprináša celkom uspokojivé odpovede, aké by sme od evanjelia čakali (“I tried to pray, but I didn’t know what to say, so I just mumbled some names and hope they are OK.”). Piesne však nanajvýš príjemne evokujú hudobníkove dlhodobé vzory - Boba Dylana či Lou Reeda. Pred dnešnou všadeprítomnou úzkosťou tak môžete minimálne uniknúť do príjemnej zvukovej nostalgie.

Big Thief - Two Hands 

Americká indie-rocková kapela v roku 2019 vydala dve nahrávky a kým májová U.F.O.F. prináša skôr voľnejšie a pestrejšie hravé kompozície, jej októbrový následovník je “zemitejší”, priamejší a naliehavejší. Kľúčovým spájacím prvkom tu je Adrianne Lenker a jej výnimočný vokálny aj lyrický talent - význam skladieb nie je jednoduché rozkódovať, no o to pôsobivejšia je ich sugestívna poetika. Už sa mi stáva málokedy, že sa do kapely naozaj zamilujem. Big Thief je výnimkou, ktorú točím stále dokola, pretože je to celkom jednoducho nádhera.

 
Julia Jacklin - Crushing

Večná téma zlomeného srdca je vďaka Crushing opäť o niečo presnejšie formulovaná - Jacklin sa nedrží späť a precízne pitvá rozpadnutý vzťah. Otvorene priznáva, že potrebuje priestor, že nevie ako ďalej, že dnes potrebuje len kúsok ľudského tepla. Sebavedomie a (znovu)privlastnenie si svojho tela je aktuálnou témou, austrálska hudobníčka však na vynikajúcom druhom albume prináša omnoho intímnejšiu verziu, bližšiu grungeu než napríklad najžiarivejšej feministickej hviezde roka, Lizzo.

Angel Olsen - All Mirrors // Sharon Van Etten - Remind Me Tomorrow 

Olsen aj Van Etten už dávnejšie vyrástli z polohy citlivého dievčaťa s akustickou gitarou, tohtoročnými nahrávkami napriek tomu mnohým vyrazili dych. All Mirrors dodáva skladbám o milostných strastiach drásavé sláčikové či synthové polohy, Remind Me Tomorrow okrem synthov prináša aj prekvapivo rockovú dravosť. V oboch prípadoch ide o zručné hudobníčky, ktoré sa rozhodli odložiť persónu večne smutných krehkých kvetiniek a s chuťou sa zahryzli do nového materiálu, ktorý ukazuje ich ďalšiu stránku – agresívnu, dramatickú, temnú a očarujúcu.


UŠAMI Sound Mapping Camp: Gotická cesta Gemer - Malohont

V tomto prípade nejde o pohodové počúvanie na každý deň, zvuková mapa Gotickej cesty je však naozaj výnimočným kúskom, ktorý treba spomenúť. Zvukoví umelci Stanislav Abrahám, Jonáš Gruska, Skupina/Mirvis, Lucie Vítková a AVA: Moving Spaces na pozvanie vydavateľstva mappa editions strávili čas v gotických kostoloch v regiónoch Gemer a Malohont. Výsledná nahrávka z tvorivého pobytu sa vzťahuje k týmto výnimočným miestam a tlmočí ich unikátneho genia loci.

Nie, zvukový experiment toho pre pamiatky asi nespraví toľko ako pestrofarebné risotlače. Pre otvorené uši však na chvíľu zhmotní výnimočnú atmosféru hrubých múrov, vŕzgajúcich lavíc a minulých sviatostí. A v čase, kedy folklór ideologicky zneužíva ministerka kultúry, môže načrtnúť trochu iný vzťah k nášmu kultúrnemu dedičstvu a jeho uchovávaniu. (viac o projekte



Matej Kráľ

Thom Yorke - Anima

Anima dostala okrem iných prívlastok najucelenejšia Yorkeova sólová nahrávka. Definitívne to už nie je "len" Aphex Twin či Autechre na druhú, ale autentický manifest jednoduchých, no hypnoticky nákazlivých melancholicky zasnených beatov, do ktorých 51-ročný hudobník premieta vlastnú percepciu Jungovských osobnostných archetypov. Deväťskladbová elektronická zbierka vyšla spolu so symbolmi nasýteným rovnomenným filmom natočeným prevažne v Prahe, kde Yorke vystupuje v neodolateľnej pozícii excentrického tanečníka. Na úvod odporúčam emočne protichodné skladby skladby v závislosti od rozpoloženia, v ktorom sa aktuálne nachádzate: tanečnú a energickú I Am a Very Rude Person alebo romantickú super-smutnú Dawn Chorus. PS: Ak ste to náhodou ešte nezachytili, Thom Yorke sa svojím live projektom Tomorrow's Modern Boxes predstaví aj na Pohode 2020.

White Place - Room

Dizajn izby nutne spoluvytvára energiu, ktorá ňou prechádza. V tejto konkrétnej izbe sa zvuk odráža od jednej stene k druhej tak, aby nabral svoj čo možno najšpecifickejší tvar, farbu a charakter. Bez nepotrebného cliché, bez prvoplánových refrénov, bez adaptácie receptov na úspech. Elektronické skreslené skice s ľahkosťou kooperujú s gitarovými linkami v uvoľnených kompozičných konverzáciách a Dano Jenčo ich koriguje svojím upokojujúcim vokálom, zrejme najústretovejším elementom zvuku kapely, smerom k širšiemu publiku. Na nahrávku si treba nájsť pokojnú chvíľku a dať jej priestor, aby svoje kvality ukázali začiatky aj konce všetkých skladieb. Nabaľovanie rozličných zvukových vrstiev a krehkosť nastolených nálad - užite si ich okrem singla Breathe napríklad aj v skladbách Break Music, Unpromising Cozy či C. G. Neurosis.

 
Floating Points - Crush

Crush je jedno veľké elektronické wau. Elektrizujúce výkyvy, atmosférické sekvencie, dramatické inštrumentálne party ako z čiernobielych filmov. Artové počúvanie aj energiou nasiaknuté "berghainovské" beaty bez mrzutej jednotvárnej repetície. Hudba ucelená v najmenších detailoch a naprogramovaná do na mieru nastavených gradácií tak, že po jednom vypočutí ju jednoducho nemožno nechať tak. Absurdné je pritom, že producentovi (a neurovedcovi) Samovi Shepherdovi trvali práce na albume len päť týždňov. Pravdepodobne najväčším mindfuckom albumu je drop v piesni Bias, potom to už ide samo.

Beirut - Gallipoli

Je to, ako keď prídete prvýkrát do novej exotickej krajiny za dobrým kamošom, ktorý vám s trpezlivosťou a pochopením objasní všetky divné zvyky tamojších obyvateľov, všetky netradičné obmedzenia a pofidérnosti, na ktoré proste doma nie ste zvyknutí. Ste na cudzom mieste, ale s niekým, koho veľmi dobre poznáte. Zach Condon vám ukáže len to hudobne najkrajšie z takmer všetkých kútov sveta. Je spojítkom medzi orientálne znejúcou brass a world hudbou, medzi flamencom, fadom, hudbou Turkov a Balkánu a nám tak dobre známym indie. Z jeho najnovšieho hudobno-cestovateľského dobrodružstva mám najradšej CorfuFamily Curse. (viac o albume)

 
Bon Iver - i,i 

Justin Vernon je cvok do hudobnej produkcie - detailista, špekulant a perfekcionista, ktorý, predpokladám, musí do krajnosti skúšať trpezlivosť každého štúdiového zvukového technika. Všetkou tou spleťou rôznorodých elektronických skreslení, bohatým nástrojovým spektrom a kubistickými aranžmánmi sa mu však v piesňach darí vytvárať absolútne jedinečnú, priam nadpozemskú atmosféru. Jej vzácnosťou je najmä to, že je plná absurdného šťastia. Na úvod si pustite napríklad Naeem, Hey Ma alebo Salem.

Ďalšie albumy v osobnej Top 10:

Balthazar - Fever
Gleb - Gauč Storytelling
The Chemical Brothers - No Geography
The Ills - Disco Volante / Mt. Average (recenzia) 
The Raconteurs - Help Us Stranger

 

Michaela Ivaničová

Angel Olsen - All Mirrors 

Piata štúdiovka americkej hudobníčky Angel Olsen je porozchodovým albumom, na ktorom autorka premýšľa o povahe vzťahov bez toho, aby ich romantizovala. Pod príznačným názvom All Mirrors (Všetky zrkadlá) sa “vŕta” v škodlivých mocenských hrách svojich minulých lások a skúma pocity nedostatočnosti, ktoré v nej vyvolali. Zároveň objavuje sebapoznanie a mier, ktoré jej ukončenie týchto príbehov prinieslo. Je to dielo, ktoré upokojuje a povzbudzuje cestu k osvieteniu, ale miestami prináša aj náročné počúvanie, plné nejednoznačnosti a nezvratného zmätku v sprievode dramatickej 12-člennej sláčikovej sekcie.

 
Beth Gibbons, The Polish National Radio Symphony Orchestra, Krzysztof Penderecki - Henryk Górecki: Symphony No. 3 (Symphony of Sorrowful Songs) 

Tretia symfónia poľského skladateľa Henryka Goreckého je melancholickým dielom, ako naznačuje aj jej názov. Nahrávka z vystúpenia Symfonického orchestra Poľského národného rozhlasu vo Varšave z roku 2014 je aj vďaka interpretácii speváčky Portishead Beth Gibbons plná vážnosti a smútku. Jej očarujúci a zároveň znepokojujúci hlas tu však nie je tým, na čo sme zvyknutí z albumov trip-hopovej legendy. Gibbons znie ako klasická operná diva z dôb dávno minulých. Dokonca sa naučila pôvodný text v poľštine, hoci týmto jazykom nehovorí. Nahrávka, v ktorej orchester dirigoval Krzysztof Penderecki (autor soundtrackov ku kultovkám ako Osvietenie či Exorcista) nám pripomína, že život treba oslavovať a smrťou sa rozhodne nekončí.

FKA twigs - Magdalene 

Druhý album Britky FKA twigs, vydaný štyri roky po oceňovanom debute, je jej doteraz najosobnejším počinom. Nahrávka Magdalene je inšpirovaná biblickou postavou Márie Magdalény, jednou z najodvážnejších a najmenej pochopených novozákonných žien. Absolventka katolíckej školy na nej skúma, ako silno konzervatívne očakávania obmedzujú ženy. Album reflektuje rozchod interpretky s partnerom, napriek tomu nie je jeho prevažujúcou emóciou sebaľútosť, ale vyznačuje sa silou a húževnatosťou. Presne ako jeho autorka, ktorá dokáže spievať, písať, produkovať aj tancovať, a to všetko skvele.


Jenny Hval - The Practice of Love 

The Practice of Love je zatiaľ najpokojnejší album avantgardnej nórskej umelkyne. Je predchnutý tajomným, euforickým kúzlom a pripomína hypnotický trance z 90. rokov. Rozhodne je to prvá nahrávka Hval, ktorú je možné počúvať iba ako zvukovú kulisu, až na pár výrazných sekcií hovoreného slova. Je to zároveň odzbrojujúca pozvánka do intímneho sveta autorky, v ktorom uvažuje o zmysle života a umení v evokatívnych, surrealistických obrazoch.  

Michael Kiwanuka - Kiwanuka 

Na svojom treťom albume prináša Michael Kiwanuka správne pohlcujúcu atmosféru. Ponúka priestor na zamyslenie sa nad jeho vlastnými podrobnými úvahami o nádeji, láske, prisťahovalectve a občianskych právach. Modernejšie obrysy dodali Kiwanukovmu retro soulu producenti Danger Mouse a Inflo. To, čo sa na prvé alebo aj tretie prehratie zdá ako ľahké počúvanie, sa nakoniec prejaví ako smutné, ba až zúfalé dielo: album umelca, ktorý sám seba núti do viery, že ľudia ponúknu nádej, ktorú inštitúcie dať nedokážu, zároveň sa však sa pripravuje na sklamanie. Pochybnosť je jeho múzou - a zároveň bremenom.

Ďalšie albumy v osobnej Top 10:

Brittany Howard - Jaime
Nick Cave & The Bad Seeds - Ghosteen
The Cinematic Orchestra - To Believe
Thom Yorke - Anima 
Sudan Archives - Athena




Patrik Marflák

Black Midi - Schlagenheim
 

Ešte pred rokom som kvarteto britských mladíkov ani nepoznal, no ich januárový koncert na Eurosonicu bola láska na prvé počutie. V tom čase mali zverejnený len jeden singel a pôsobivé video z vystúpenia v rámci festivalu Iceland Airwaves pre rádio KEXP. Keď v júni na značke Rough Trade vydali svoj očakávaný debut Schlagenheim, pri jeho prvom vypočutí som si hovoril, že naživo to bola väčšia sila. Je to však nahrávka, ktorá je každým posluchom lepšia. Black Midi sú neskutočne zohratí a technicky zdatní hudobníci, ktorých skladby sú plné dynamických zmien a nečakaných zvratov. S ľahkosťou menia tempá, nálady a žánre, pričom škatuľky math-rock či post-punk sú pre nich pritesné. Opakované počúvanie nahrávky ma ešte viac navnadilo na októbrový koncert vo Fuge, kde ukázali, prečo patria medzi najospevovanejšie nové objavy britskej scény (reportáž). Ešte predtým odohrali ikonické vystúpenie na odovzdávaní ceny Mercury Prize, na ktorú boli s debutom nominovaní. V roku 2020 sa predstavia aj na Pohode a či už sa vám album dostal pod kožu alebo nie, bude to koncert, ktorý by ste si nemali nechať ujsť.   


Katarína Máliková - Postalgia 

O druhom albume Katky Málikovej sme toho v poslednej dobe napísali veľa, dokonca sa dostal aj medzi najlepšie slovenské albumy dekády, keďže ho za jednu z top nahrávok z rokov 2010-2019 označila polovica našich respondentov z domáceho hudobného priemyslu. Bolo by preto zvláštne, keby sme Postalgiu v zozname albumov roka vynechali. Po viac než mesiaci dosť intenzívneho počúvania a výbornom prvom koncerte na krste v MMC ma album dokáže dojať, nadchnúť aj vydesiť rovnako, ako keď som ho počul prvýkrát. Myslím, že viac k tomuto výberu dodávať netreba, no ak by vám predsa čítania o Postalgii nestačilo, odporúčam veľký otvorený rozhovor s talentovanou speváčkou a autorkou.  

Korben Dallas - Bazén 

To elektronické intro mi ešte stále pripadá zbytočné a pridlhé, no spojenie Korben Dallas s producentom Eddiem Stevensom je jeden parádny experiment, ktorý ma baví aj mesiace po vydaní. Juraj Benetin, Lukáš Fila, Ozo Guttler a Ľuboslav Petruška vykročili zo svojej komfortnej zóny, nebáli sa posunúť svoj zvuk do úplne nových vôd a hoci naživo nie je ľahké ho zreplikovať, spojenie s vokalistkami funguje znamenite v každej podobe - či už je to podmanivo pomalá a intímna Raketa alebo hitovky Závidím ti, Trvalý rast, Rovnováha a Prístav. Tipol by som si, že kapela sa na ďalšej nahrávke vráti ku "koreňom" a tento sonický "úlet" zostane v jej diskografii osamotený, no nech už bude pokračovanie akékoľvek, Bazén je spolu s Karnevalovou vranou albumom, ku ktorému sa určite budem rád vracať. (viac o albume

Tyler, the Creator - IGOR 

Spoluzakladateľ a líder alternatívnej hip-hopovej crew Odd Future bol dlhé roky známy ako jeden z najtvrdších raperov. Okrem svojich temných beatov a často agresívnych textov pútal pozornosť aj kontroverznými vizuálmi, ktoré si sám režíroval pod pseudonymom Wolf Haley. Posun k muzikálnejšej neo soulovej produkcii ukázal už na predošlom albume Flower Boy (2017), no až na tohtoročnej piatej štúdiovke IGOR sa "nový Tyler" ukázal naplno. Žánrovo eklektický album svojím zvukom a pestrosťou pripomína nahrávky Gorillaz. Rap sa tu plynule strieda so spevom, hudobne album stavia najmä na syntetizátoroch a tematicky je o zvláštnom milostnom trojuholníku, ktorým Tyler opäť raz vyvolal dohady o svojej bisexualite. V jednotlivých skladbách možno počuť aj hlasy známych mien ako Kanye West, Solange, Pharrell Williams, Cee-Lo Green, Santigold či Elly Jackson z La Roux, nejde však o žiadne veľké hosťovačky - väčšina z nich spieva len backing vokály. Tyler sa okrem spevu a rapu, ktorý tu dominuje len v niekoľkých skladbách, postaral aj o celú produkciu a aranžmány albumu.


Zvíře jménem Podzim - Září 

Český projekt Zvíře jménem Podzim okolo hudobníka, skladateľa, speváka, autora komiksov a výtvarníka Jakuba Königa v novembri odohral skvelý koncert v Rádiu_FM a snáď sa pred avizovaným ukončením svojho života na Slovensko ešte stihne vrátiť. V septembri vydaná nahrávka Září je síce menej energická ako dynamické živé verzie skladieb, no o to viac si na nej vychutnáte detaily a skvelý zvuk, ku ktorému prispel aj slovenský producent Pjoni. Hudobne a vokálne pestrá produkcia s farbami jesene a kontrasty vlčieho a psieho princípu, tmy a svetla či temných myšlienok a nádeje dohromady tvoria pôsobivý celok. Záverečné dve skladby nahrávky mi vďaka silnej atmosfére a zimomriavkovým saxofónom pripomínajú Bowieho Blackstar. Aj preto som si ho veľmi obľúbil a je pre mňa jedným z albumov roka.

Ďalšie albumy v osobnej Top 10:

Little Simz - Grey Area
Nick Cave & The Bad Seeds - Ghosteen
Thom Yorke - Anima
Ultrazvuk - Ultrazvuk (recenzia)
Zuzana Mojžišová - Puščaňa (recenzia)
+ soundtrackový bonus: Bobby Krlic (a.k.a. The Haxan Cloak) - Midsommar OST

 
Autori: Miroslava Rabčanová, Dušan Marko, Marek Majzon, Michaela Kučová, Matej Kráľ, Michaela Ivaničová, Patrik Marflák
Foto: koláž Hudba.sk


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti