nemam

Vraciam sa ti domov

Vraciam sa ti domov

Zem sa už pokrýva uschnutými listami
A kýpte stromov ticho kričia o pomoc
Srdce sa zatvára a otvára zároveň
Kajá sa z toho čo ním nepohlo

Na tvári cítiť zamatový dych
To dýcha les to dýcha nebo dýchaš ty
To dýcha skutočnosť že žijem si tu v krabici
Do ktorej mi nespravili otvory
A tak sa dusím

Dusím sa v krabici
Dusím to v krabici

Dusím sa tým ako ti túžim povedať prepáč
A ako mi len povoľuje ventil
Odporný starý hydrant opráskaný storočnou hrdzou
Ktorým chcelo by to trošku potočiť

Lesná cesta zapadá snehom bielym ako mlieko
Stráca sa mi pod nohami ako biely krokodýl
Zvláštne-srdce má zrazu problém s tým čo ním vtedy nepohlo
Ako kráča do kopca v tichom lesnom filme

Páper čo poletuje vo vzduchu
Mi ticho sadá za golier
Stáva sa nenápadne ohňom
Páper čo poletuje vo vzduchu
Mi ticho sadá za golier
Vypaľuje bradavice hriechov

Trasiem sebou celkom ako pes
Ktorý zúrivo vyskočil z bažiny na súš
Tvoj obraz pred očami je ako superhustý prelud
Celkom ako šarkan k ruke pripútaný šnúrou

Tvoj smiech tu zvoní pod lopúchmi
Ligoce sa na steblách trávy
Ako pohodený náhrdelník z perál

Spod lístia vykúka biele vajce odpustenia
Tak sa tam ponáram ponáram

Schovávam sa pod hladinou
Pred Božím okom ktoré dobre všetko vidí
Môj pancier povoľuje topí sa rozpadá na tisíc práchnivých dielov
Rozpustil sa v snehu ako soľ

Pusti sa odleť preč s havranmi vezmi si do vreca všetko čo mám
A nechaj ma nahého v snehu len s tým čo ma neťaží
Vzdávam sa ľutujem skláňam no potrebujem vietor
Ktorý ti to odnesie k nohám

Sám ti to odnesiem k nohám
Sám ti to položím k nohám

Šuchotím kráčam chodníkom s uschnutými listami
A kýpte stromov ticho kričia o pomoc
Letmé dotyky na kmeň dlane prikladám
Vraciam sa ti domov