Dĺžka piesne: 02:57
Išiel som raz o pol šiestej bez nohavíc do lesa,
čo tam zbadá moje oko, tvár mi rýchlo zajasá.
Bledá víla vyškerená, na sebe len spodnička,
volá ma aby som prišiel, láka môjho poníčka.
Spravím krok no ďalej nejdem, cítim istú prekážku,
poníček v pozore stojí i keď má hlavu preťažkú.
Milá víla pristúpila, má z poníka potravu,
žuje, hryze, oblizuje jeho hlávku deravú.
Nože víla, nože postoj, zľutovanie nad nami,
tvár máš celú orosenú bielymi farbami.
Odišiel som z toho lesa, nikdy sa ta neobzriem,
ani vílu ani inú na koňa už nepozvem!
Bola milá a aj pekná a ja som jej naletel!
Vzala mi koňa do dvoch dlaní, takmer z kože vyletel!
Na tú chvíľu nekonečnú, nedá sa mi zabudnúť!
Že som chcel tú milú vílu jednoducho prebodnúť!
Išiel som raz o pol šiestej bez nohavíc do lesa,
odvtedy mám veľkú túžbu, všetky víly traste sa!
čo tam zbadá moje oko, tvár mi rýchlo zajasá.
Bledá víla vyškerená, na sebe len spodnička,
volá ma aby som prišiel, láka môjho poníčka.
Spravím krok no ďalej nejdem, cítim istú prekážku,
poníček v pozore stojí i keď má hlavu preťažkú.
Milá víla pristúpila, má z poníka potravu,
žuje, hryze, oblizuje jeho hlávku deravú.
Nože víla, nože postoj, zľutovanie nad nami,
tvár máš celú orosenú bielymi farbami.
Odišiel som z toho lesa, nikdy sa ta neobzriem,
ani vílu ani inú na koňa už nepozvem!
Bola milá a aj pekná a ja som jej naletel!
Vzala mi koňa do dvoch dlaní, takmer z kože vyletel!
Na tú chvíľu nekonečnú, nedá sa mi zabudnúť!
Že som chcel tú milú vílu jednoducho prebodnúť!
Išiel som raz o pol šiestej bez nohavíc do lesa,
odvtedy mám veľkú túžbu, všetky víly traste sa!