Paľo Hammel

Keď pavúk svoje siete dotkáa jeseň zbiera lístie na pieseň, ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.
Keď pavúk svoje siete dotkáa jeseň má už pieseň v rukáve tu na stene len tvoja fotka
pripomína mi leto prchavé.
Keď pavúk svoje siete dotká,
ja nevládzem ťa naspäť zavolať,
clivota je nekonečne krotká
a slnko nevládze už na to hriať.
Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.
Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.
V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.
Keď pavúk svoje siete dotká
a jeseň zbiera lístie na pieseň,
ty mizneš v diaľke ako bodka
a najstudenší vietor vanie sem.
Keď pavúk svoje siete dotká,
tak trocha vždy sa naspäť zadívam,
a tvoja malá čierna bodka
už možno vôbec nie je pravdivá.
Tvár
so žiarou snov,
so žiarou snov,
so žiarou snov.
V nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate,
v nej jedno krásne dopoludnie
a vlasy smutne rozviate.
Keď pavúk svoje siete dotká...