Od Mobyho vystúpenia na festivale Pohoda uplynulo takmer sedem rokov a už vtedy sa vravelo, že jeho sláva je na ústupe. Sláva je však zrejme posledná vec, ktorá amerického hudobníka trápi. Pozornosť si zaslúži kvôli celkom iným faktom - okrem toho, že robí úprimnú hudbu, je tiež politickým aktivistom, spisovateľom, fotografom, libertariánom a všetky zisky zo svojho nového albumu venuje organizáciám za práva zvierat.
Drobný muzikant skrýva prekvapení viac. Je tiež spoločensky a politicky aktívny. Sám o sebe vraví, že komplexné pochopenie jeho umeleckej tvorby je úzko späté predovšetkým s pochopením jeho politických presvedčení. Tie pravidelne zverejňuje na svojom blogu a na sociálnych sieťach.
Nový album Everything Was Beautiful and Nothing Hurt napríklad z veľkej časti reflektuje rozčarovanie a rozpaky po voľbách v USA. Nejde o žiadne prekvapenie, jeho predchádzajúce dva albumy z rokov 2016 a 2017 sa niesli v podobne kritickom duchu. "Bezradnosť a chyby, ktoré ľudia robia, sú na hranici neodpustiteľnosti. Pod tým všetkým je však len strach a zraniteľnosť. Neustále padáme, zvláštnym spôsobom sa však stále snažíme robiť dobro," povedal v súvislosti s tematikou nového albumu pre magazín Entertainment Weekly.
Melanchólia aj nádej
V poradí už pätnásty album amerického hudobníka sprevádza najmä ponurá nálada a melanchólia. Skladby sa opierajú o jeho charakteristický rukopis pozostávajúci z rozťahaných elektronických pozadí, minimalistických motívov a beatov. Tentokrát k tomu pridáva loopy gospelových vokálov viacerých hostí, medzi ktorých patria speváčky Raquel Rodriguez, Julie Mintz či Mindy Jones.
Moby pritom nerobí čistú elektroniku a aj jeho nová nahrávka je žánrovým prienikom. Hip-hopové prvky zachytíme v tretej skladbe Like a Motherless Child, kde si hudobník rozdelí rapovaný part so speváčkou Raquel Rodriguez. Niečo medzi hovoreným slovom a rapom možno počuť aj v skladbe This Wild Darkness s minimalistickou gitarovou linkou, ktorá je jedným z najvýraznejších momentov albumu. Autor ju označil za existencionálny rozhovor medzi ním a speváckym zborom. On vyjadruje neistotu a strach, zbor zas odpovedá nadšením a nádejou. Sólovým vokálom sa v skladbe blysne speváčka Mindy Jones.
V ďalšom videosingli Mere Anarchy Mobyho hlas pripomína hlas trpiaceho človeka, ktorý si dobre uvedomuje nezvratnosť následkov svojich činov. Štúdiové verzie vokálu charakterizuje najmä silná komprimácia a rozsahové zriedenie, bez ktorého si už jeho tvorbu ani nevieme predstaviť. Avšak nielen naliehavosť je emócia, ktorá z nového albumu presakuje. Z nahrávok The Middle Is Gone či A Dark Cloud Is Coming cítiť vyrovnanosť a pokoj. Hrejivé dámske vokály a jedinečné downtempo lákajú človeka vyložiť nohy na stôl, započúvať sa a všetky povinnosti odložiť na neskôr.
Trip-hop inšpirovaný Williamom Yeatsom
Atmosféra má poslucháčovi pripomínať, že je stále iba druh žijúci na zemi a smrteľnosť ho neodmysliteľne viaže s chybnými rozhodnutiami, pričom apeluje na globálne politické udalosti posledných dvoch rokov: "Punk rocker vo mne by najradšej na ľudí nakričal a povedal im, aby prestali robiť tak strašné rozhodnutia. Druhá stránka mojej osobnosti, ktorá prahne po osvietení, ich zas chápe a súcití s nimi."
Medzi oblasti, v ktorých hľadá ikonický holohlavý hudobník inšpiráciu, môžeme zaradiť aj poéziu. V súvislosti s novým albumom sa skloňuje najmä meno írskeho poeta Williama Butlera Yeatsa. Jeho báseň The Second Coming reflektuje skľučujúcu realitu a všeobecnú bezradnosť spoločnosti po prvej svetovej vojne, po ktorej sa väčšina Európy ocitla v chaotickom stave decentralizácie.
Podobnosť s atmosférou opísanou v básni a tou po Brexite a po amerických voľbách je neprehliadnuteľná. Za všetko hovorí výskum spoločnosti Factiva, z ktorého vyplýva, že názov básne sa v internetových vyhľadávačoch objavil po amerických voľbách častejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa niektorých zdrojov vzrástla hľadanosť kľúčových slov básne až o 500%. Moby aj preto použil časti Yeatsovej básne a vytvoril z nich názvy dvoch skladieb - spomenutej Mere Anarchy a The Ceremony of Innocence.
Všestranne nadaný, ale predovšetkým aktivista
Moby o sebe rád hovorí, že produkcia hudby je preňho len hobby. Za svoje skutočné zamestnanie považuje boj za práva zvierat, aj preto sa rozhodol všetky finančné výťažky albumu posielať zainteresovaným organizáciám. V podobnom duchu prevádzkuje aj svoje vegánske Bistro v Los Angeles (zisky z neho tiež putujú organizáciám za práva zvierat), a aby toho nebolo málo, je držiteľom prestížnej ceny za muzikoterapiu, spisovateľom, fotografom a sám založil rôzne iné nezávislé platformy. Za pozornosť stojí aj jeho stránka mobygratis.com. Je určená začínajúcim filmovým producentom, študentom a každému, kto chce v svojom diele použiť hudbu, avšak na to nemá dostatok finančných prostriedkov. Na stránke sa nachádza výber 150 Mobyho skladieb, ktoré môže použiť každý amatérsky filmár.
Aj napriek tomu, že Moby vydáva albumy ako na bežiacom páse a po hudobnej stránke sa zakliesnil v akejsi zvláštnej melanchólii, k závratnému komerčnému úspechu z čias spomínaného albumu Play sa už nikdy nepriblížil. Novinka Everything Was Beautiful And Nothing Hurt však prináša mnoho silných momentov, balancuje na hranici svetla a tmy a dokazuje, že elektronický veterán sa na hudobný dôchodok zatiaľ nechystá. Svoj umelecký status berie veľmi vážne - nielenže svojím umením pravidelne interpretuje a reflektuje dobu, v ktorej žije, ale pridáva k tomu aj svoje ostatné aktivity. Tými už nechce len zaznamenávať, ale hlavne meniť svet okolo seba k lepšiemu.
V súvislosti s jeho otvorenou kritikou Donalda Trumpa, ale aj voči súčasnej ruskej politike, dostal v jednom rozhovore otázku, či sa kvôli svojím vyjadreniam nebojí o život. "Potrebujeme martýrov. Ak by som takýmto spôsobom zomrel, aspoň by som mohol inšpirovať ostatných. V tejto chvíli mám obrovskú výhodu toho, že vlastne nemám nič. Nie som karierista a nemám ani rodinu, tak prečo by som mal byť opatrný? Ani si nemyslím, že je to odvážne, pretože aby som mohol byť odvážny, musel by som sa najprv niečoho báť," odpovedal.
Jeho zvláštnu "necelebritnú" osobnosť vo svojom článku pre britský The Guardian veľmi pekne opísala novinárka Miranda Sawyer: "Moby je pravdepodobne najpokornejší multimilionár, ktorého som v živote stretla. Je skromný, úprimný a vyzerá presne tak, ako ho poznáme z fotiek: uvoľnený, s veľkou mikinou prehodenou cez tričko. Nemá spravené ani zuby, čo sa v L.A. rovná trestu smrti. Rozprávať sa s ním je ako rozprávať sa s priateľom. Trošku sme sa bavili aj o peniazoch a povedal mi, že materializmus je nezmysel. Nikoho neurobí úprimne šťastným."
Moby - Everything Was Beautiful and Nothing Hurt
(2018, Little Idiot)
1. Mere Anarchy
2. The Waste of Suns
3. Like a Motherless Child
4. The Last of Goodbyes
5. The Ceremony of Innocence
6. The Tired and the Hurt
7. Welcome to Hard Times
8. The Sorrow Tree
9. Falling Rain and Light
10. The Middle Is Gone
11. This Wild Darkness
12. A Dark Cloud Is Coming
Vypočujte si celý album na Deezeri:
Autor: Matej Kráľ
Foto: Facebook.com/mobymusic
