Nič, žiadny, prázdno, nula - i tak by sa dal nazvať symbol na obale novej platne Ospalého pohybu. Kapela napriek tomu vynikajúco nadväzuje na tvorbu z 90. rokov a nič jej nebráni v tom, aby vďaka meditatívnej, podprahovo pôsobiacej a pocitovo mocnej alternatívnej elektronike ašpirovala na vysoké umiestnenia v rebríčkoch domácich albumov roka.
No ak Julo Fujak nazval vo svojej knihe Slovenské hudobné alternatívy (Nitra, 2006) kapelu ako "azda jedinú reakciu na agresívnu tzv. noise improvised music... pričom však neopúšťala pól burlasovsky minimalistickej pesničkovej polohy", treba jedným dychom dodať, že v súčasnosti sa Martin Burlas (spev, syntetizátory), Peter Zagar (klávesy, syntetizátory), Pavol Hubinák (gitara) a Daniel Baláž (syntetizátory, bicie) venujú takmer výlučne už len spomínanej pesničkovej polohe.
Ospalosťou k fantastickým zážitkom
Netreba si však pod tým predstavovať kolekciu desiatich songov, aké vychádzajú denne. Takmer žiadna z tých slovenských totiž nepôsobí tak zvláštne ako skladby na Ø. Základom je vždy veľmi silný melodický nápad, ťažiaci z najlepších tradícií alternatívnej hudby posledných troch dekád. Opakujúce sa hypnotické motívy vyvolávajú na prvý posluch pocit až prílišnej jednoduchosti, takmer primitívnosti, no ich dômyselné vrstvenie a rafinované aranžovanie núti poslucháča púšťať si platňu dookola. Jej sila, stojaca na malilinkých a starostlivo vypiplaných detailoch, rastie priamo úmerne s počtom vypočutí.
Minimálne dve veci sú veľmi zaujímavé: hudobníci nepredvádzajú rokmi nadobudnuté inštrumentálne majstrovstvo a k nikam sa neponáhľajúcim plochám nepridávajú "absurdne kontrastnú zvukovú brutalitu" ako v minulosti. Prekvapivo si vystačia s dominantne flegmatickým postojom a pocitmi, ktoré sa človeka zmocňujú tesne pred bránami spánku. Je to povestnou nespokojnosťou alternatívnych umelcov, ktorá im nedovoľuje ustrnúť v overených postupoch, vplyvom veku alebo len vlečúcou sa, neprebudenou spoločenskou situáciou na Slovensku? Odpoveď môže byť rovnako zložitá ako otázka, isté však je, že Ospalý pohyb patrí u nás k jedným z najpozoruhodnejších zjavov a po dlhočiznej tvorivej pauze svoju výnimočnú pozíciu na scéne potvrdzuje.
Kapela sa teda vracia po 22 rokoch štúdiovej odmlky, aj z toho dôvodu hneď zaujme pieseň 15 rokov pod umelým svetlom. "Keby som bol tušil, ako to skončí, aj budúcnosť by možno mohla byť iná. Teraz ma stále bolia obe oči a zo stropu sa na mňa valí morálna špina." Texty ponúkajú priestor na zamyslenie, nestoja však na moralizovaní a pátose. Očaria pre našu alternatívu typicky jednoduchou, nejednoznačnou výpoveďou, ktorú v prípade druhej skladby albumu sprevádza brilantná hudobná pocta synth-new wave z 80-tych rokov. A keď sa v závere pridajú rôzne pazvuky a ruchy, umelecký dojem z jedinej kompozície Daniela Baláža je viac než uspokojivý. Ďalší fígeľ s týmto žánrom sa podarilo vyviesť v nemecky spievanom Wellengesang, kde syntetizátor ožíva hrejivými farbami, aby dodal hudbe na nestrojenej presvedčivosti.
Na Ø sa oplatí sústrediť... a hlavne nezaspať
Za gro platne je možné označiť ambientné perly 25-17, Problém, Stranger Than Night, Na konci cesty a iOSP. Masívne klávesové plochy s ťažko napodobiteľným, do priestoru sa rozplývajúcim zvukom Hubinákovej gitary (Na konci cesty) majú neskutočne liečivý účinok. Ešte návykovejšie sa kapela prezentuje v 25-17, pričom prvýkrát a naposledy ukazuje aj svoju drsnejšiu tvár s post-rockovo burácavým gitarovým zvukom.
Problém sa napriek chytľavým elektronickým šumom a banálnym rýmom (problém - ozvem, netýka - vozíka, a pod.) nestane rádiovým hitom, no už teraz ho v zasvätených kruhoch môžu vyhlásiť za reprezentatívnu vzorku inšpirujúcu tvorbu zarytých anti-pesničkárov s nadhľadom. Práve táto skladba mala podľa kapely v prvých dňoch po vydaní albumu najlepšie ohlasy, a tak sa ako prvá dočkala oficiálneho vizuálu.
Do kategórie obyčajného alternatívneho popu len ťažko zapadajúce pesničky Nebojím sa, Uspávanka a Pekné šaty sú výnimočné nielen kvôli apatickému a autenticky neotesanému Burlasovmu spevu, ktorý je vo svojej naivite prednesu absolútne neodolateľný. Ich šarm spočíva v očarujúco meditatívnej gitare a upokojujúco hypnotickej rytmike, čo sa poľahky vyrovná tým najkrajším spomienkam na indie rock spred dvoch desaťročí. Pekné šaty s textom Jána Boleslava Kladiva sú také optimistické, že ma atmosférou vrátili až k posledným platniam Deža Ursinyho a z kvázi deprimujúcej kúry Nebojím sa by pri trojnásobnom zrýchlení mohla vzniknúť celkom slušná punková klasika (i s violončelom hosťujúceho Jozefa Luptáka).
Akokoľvek títo muzikanti reflektujú na sklamanie z porevolučného vývoja, resp. stagnáciu slovenskej spoločnosti a zámerne pôsobia unaveným dojmom, človek pri ich počúvaní nemá šancu zaspať. Obrovská radosť z každého nájdenia skrytého detailu mu to jednoducho neumožní. O nespokojnosti môžu hovoriť tí, ktorí čakali dlhší materiál, napriek tomu je lepšie zostaviť 35-minútový album, kde má každá nota opodstatnenie a na vatu nezostala žiadna škára. Dobrou správou je, že už teraz má kapela prichystanú polovicu skladieb na piaty album, v lete sa predstaví na objavnom Full Moon Stage festivalu Colours of Ostrava a v jeseni by malo nasledovať slovenské turné.
Verím, že Ø sa ocitne v koncoročných rebríčkoch hudobných znalcov vysoko. Kompozičná nevšednosť je hmatateľná, poukázaniu na súčasnú situáciu nechýba nadhľad a toľko nenútene ľudskej charizmy pokope nájdete len málokde. Ambientný minimalizmus a pesničkársky kumšt sa výborne dopĺňajú v hutnom celku, kde má všetko svoje prirodzené miesto. Tento comeback sa skrátka vydaril na výbornú, keďže invencia dlhoročne pôsobiacich hudobníkov si napriek názvu vybudovala veľmi silnú imunitu voči uspávacím injekciám.
Ospalý Pohyb - Ø
(Deadred Records / Starcastic Records, 2016)
1. Nebojím sa
2. 15 rokov pod umelým svetlom
3. 25-17
4. Uspávanka
5. Problém
6. Pekné šaty
7. Stranger Than Night
8. Wellengesang
9. Na konci cesty
10. iOSP
Vypočujte si album na Bandcampe:
Autor: Marek Danko
Foto: Peter Hajdin
