Už je to približne mesiac, odkedy sa divožienka Florence Welch so svojou kapelou vrátila na scénu aj s čerstvým tretím albumom How Big, How Blue, How Beautiful. Stihla zatiaľ pokoriť prvé miesta predajnosti vo viacerých krajinách a ukázať, že jej novinka je skutočne veľkolepá a nádherná. Navyše prekvapuje tým, že ešte stále vie zo seba ponúknuť neodkrytý muzikantský potenciál.

Formácia Florence + The Machine sa so svojou nespútanou frontmankou na prvých dvoch albumoch predstavila v rôznorodých formách, no najmä nahrávka Ceremonials (2011) sa upínala k fantázii a smrti, ktorú stvárňovala voda. Florence mierila preč z tohto sveta, do dimenzie mimo reality. Toto všetko však tretí album odsúva na okraj. Podľa speváčkiných slov sa tentoraz obrátila k láske a životu a to paradoxne v čase, kedy sa cítila najzraniteľnejšia.

Niet najmenších pochýb, že jej to všetko uveríte hneď od začiatku. O úvodnom vypaľováku Ship To Wreck sa nechala počuť, že pri ňom rozmýšľala o vlastnej sebadeštruktívnej stránke. "Často skončíte tak, že zničíte to, čo najviac milujete," hovorí. Alebo azda vytvoríte popový hit, kde sa z toho celého vyspievate. Aj zádumčivý smútok tak znie v jej podaní živelne až veselo.


Hudobná čarodejnica Flo

Florence je ako hudobný mág, ktorý vie dokonale prepájať živé nástroje, elektroniku, aj orchester spolu s hudobnou spiritualitou, hlasovou éterickosťou a poetickými textami. Vie byť veľkolepá aj nežná, ale aj prameňom energickej a neutíchajúcej smršte (What Kind Of Man). Avšak nie je jediná, kto si môže pripísať zásluhy za to, ako album znie.  

Producentsky ho zastrešil Markus Dravs (Coldplay, Björk) a ruku k dielu priložila okrem iných aj členka kapely Isabella Summers. Tá sa podieľala aj na titulnej skladbe How Big, How Blue, How Beautiful , ktorá je asi tým najkrajším, čo Florence + The Machine kedy vytvorili. Dokonalé dychy a melódie vás dovedú až ku krásnemu vyvrcholeniu, pri ktorom chcete, aby posledné tóny zneli donekonečna.  

Studnica pútavých nápadov anglickej formácie však siaha skutočne hlboko. Možno je to odvážne vyhlásenie, no ak by bola na celom albume iba vata a jediným dobrým kúskom by bola len skladba Queen Of Peace, aj tak by to bol stále dokonalý album. Ak tento song nebude ďalším singlom, svet príde o veľa! Práve takto má totiž znieť skvelá hitovka, ktorá neurazí rádiá a zároveň si podmaní poslucháča. Ani tu sa na dychovej sekcii nešetrilo a stojí to za to. 


Pokojne aj úderne

Do pokojnejších vôd sa Florence utieka v skladbách Long & Lost a Various Storms & Saints. Stavia v nich najmä na vokálny výraz a atmosféru smútku. Najmä v druhej spomenutej výrazne zjemní a zboostrenú gitaru doplní hypnotický silný spev a anjelské vokály. Práve mnohoraké hlasové variácie sú typickým znakom, ktorý kapela neopúšťa ani na tretej nahrávke a to je dobre.  

Avšak strhnúť poslucháča nie je problém ani priamočiaro. V Mother ukazuje kapela svoju údernú rockovú stránku postavenú na basových groovoch a inštrumentálnych gitarových pasážach a ani roztancovaná Delilah nikomu nedá vydýchnuť – hoci sa rozbieha pomalšie, postupne sa ženie dopredu v divokom energickom tempe. 

"Nerob zo seba tieň," spieva Florence v piesni Third Eye, ktorú celú napísala sama a je akýmsi prienikom oboch predošlých albumov. A presne v tomto duchu si vykračuje po svojej muzikantskej dráhe – počin How Big, How Blue, How Beautiful nie je iba odtieňom predošlých osvedčených receptov, ale originálnym potvrdením, že u Florence + The Machine je ešte stále čo objavovať. Najmä ak ide o potenciál byť od albumu k albumu lepšími.


Florence + The Machine - How Big, How Blue, How Beautiful
(Island Records, 2015)

1. Ship to Wreck
2. What Kind of Man
3. How Big How Blue How Beautiful
4. Queen of Peace
5. Various Storms & Saints
6. Delilah
7. Long & Lost
8. Caught
9. Third Eye
10. St Jude
11. Mother

Počúvajte celý album v deluxe edícii s bonusmi na Deezeri:



- informácie o službe Deezer -

Autorka: Michaela Žureková

Súvisiaci interpreti: Florence and the Machine