Bolo nebolo, na dno jazera zasvietilo Slnko a nezostalo len ticho - naopak, vznikol z toho druhý album bratislavskej formácie Korben Dallas, ktorý vyšiel v júni v nezávislom vydavateľstve Slnko Records. Jeho názov je Karnevalová vrana a fanúšikovia, ktorí slovenskú hudbu nehodnotia s dodatkom "na naše pomery", by mu rozhodne mali dať šancu.

Vydavateľstvo Slnko Records, ktoré udáva trendy súčasnej slovenskej alternatívy, pomaly začína pripomínať futbalové veľkokluby, ktoré v prestupovom období nakupujú hotové hviezdy aj vychádzajúce talenty. A tak sa "slnečný katalóg" v lete rozrástol o trio Korben Dallas a ich vranu, ktorej karneval nie je len lacnou jednorázovou veselicou. 

Hľadať na platni hity, či silné miesta? Nie je dôvod. Videoklipy zatiaľ vznikli ku skladbám Zlatý jeleň a Otec, no pokojne by sa mohli oklipovať aj zvyšné veci z platne. Pesničky sú svojou podstatou tak previazané, že toho, koho oslovia malé ukážky tvorby speváka Juraja Benetina, basgitaristu Lukáša Filu a bubeníka Oza Guttlera, bude baviť celý album.


Zaujímavé je, že pesničky držia spolu pekne pohromade a pritom sú žánrovo tak rozmanité. V priebehu trištvrte hodinky sa prestriedajú grunge zmiešaný s art rockom (Zlatý jeleň), surrealistické balady (Kvapky či Bolo nebolo s orientálnymi vokálmi, ktoré mrazia), nadupané bigbíty (Ruky, Beh, Kamene), slovenské ľudové Kosti, bluesom (prí)jemne poznačené Spovede, Tváre, PruhyTrofeje, ktoré (aj) vďaka špecifickým Šebanovým gitarovým fílingom znejú ako bonusový track jeho legendárneho Bezvetria. Podobne by sa Prázdny muž "uživil" na akomkoľvek albume prešovských Chiki Liki Tu-a, Petruškove riffy sú jednoducho rozpoznateľné. No a na koniec platne je tu Otec – dôkaz, že aj takáto "rodinná spoveď" sa dá podať uveriteľne a nepateticky.

Keď sa slovenčina stáva devízou

Za všetko to (veľmi) dobré na albume Karnevalová vrana môžu skvelé slovenské texty, plné metafor bez typických klišé, zväčša z dielne tria Benetin-Fila-Guttler. Ich silu podčiarkuje nekompromisný, pevný a špecificky hlboký Benetinov vokál, ktorý svojou uveriteľnosťou silne pripomína Deža Ursinyho.

Kapela znie inštrumentálne veľmi vyzreto a symbioticky. Aj keď pesničky nemajú vždy toho istého autora, vždy znejú ako Korben Dallas. Netreba zabudnúť na výborný zvuk, a to vďaka producentom albumu Marekovi Rakovickému a Erikovi Horákovi. Svojou troškou do mlyna prispeli aj hudobní hostia – dlhodobý externo-interný člen kapely gitarista Ľubo Petruška (Chiki Liki Tu-a), VIP hosť (občas aj koncertný) a obdivovateľ kapely Andrej Šeban (Trofeje), speváčka (Tváre) a zároveň aj huslistka (Kamene, Kvapky) Alenka Kobzová a violončelistka Maja Filová (Kvapky).


Po prvom albume kapely Pekné cesty (2011, Hevhetia), ktorý dosť výrazne upozornil na túto jedinečnú partiu, by len najväčší pesimista mohol čakať pád smerom dolu. Debut jasne našepkával, že táto kapela píše kapitoly svojho napínavého románu na pokračovanie a je viac než zrejmé, že invencie nebude nedostatok ani po Vrane. Korben Dallas sú momentálne tímom, ktorý hrá na víťaznej vlne.

Album sa bude krstiť 19. septembra v bratislavskom KC Dunaj, kde sa hrdina Piateho elementu na pódiu prestrieda s ďalším veľkým adeptom na domáci album roka - skupinou Nvmeri. Ak chcete počuť to najlepšie, čo tento rok slovenská (chtiac či nechtiac alternatívna) scéna ponúka, nenechajte si ich priateľský zápas ujsť.

Korben Dallas - Karnevalová vrana
(Slnko Records, 2013)

1. Zlatý jeleň 
2. Bolo nebolo 
3. Kamene 
4. Spovede 
5. Tváre
6. Beh
7. Trofeje
8. Prázdny muž
9. Kosti
10. Ruky 
11. Kvapky 
12. Pruhy 
13. Otec 

Autor: Juraj Cagáň

Súvisiaci interpreti: Korben Dallas